Konflikt založený na hodnotách býva nekompromisný, pretože hodnoty sa nedajú rozdeliť, píše Joergen Oerstroem Moeller, bývalý štátny tajomník dánskeho kráľovského ministerstva zahraničných vecí v časopise “The National Interest”.

Nevieme, kedy a ako sa vojna na Ukrajine skončí. Ale všetky vojny sa nakoniec skončia.

Konflikty, ktoré sú základom tejto súčasnej vojny, sa však neskončia. Sú globálne, trvalé a pretnú všetky druhy vojen v prvých desaťročiach dvadsiateho prvého storočia.

Prvým z nich je odhodlanie Západu brániť svoju dominanciu vo svete – ekonomicky, vojensky a kultúrne.

Druhým, ťažšie definovateľným, je stret dvoch protichodných hodnotových systémov. Niekedy sa to populárne vykresľuje ako “demokracia verzus autokracia”, ale tento pohľad je nepresný a povrchný. Ide skôr o opustenie alebo zachovanie rodinných hodnôt, ako sme ich poznali niekoľko tisíc rokov.

Možno by bolo presnejšie povedať, že druhý konflikt je o tom, či niekto akceptuje alebo odmieta agresívny prúd liberalizmu – to, čo niektorí nazývajú “wokeizmus” – vo svojej národnej kultúre.

Tieto dva konflikty sa z historických dôvodov stretávajú na Ukrajine, ktorá slúži ako kanárik v uhoľnej bani a upriamuje našu pozornosť na to, čo bude ešte veľmi dlho určovať globálnu hru o moc.

Od začiatku éry industrializácie vládol svetu Západ. Za posledných tridsaťsedem rokov sa to však zmenilo. Pozrite si nasledujúce hrubé hospodárske údaje.

V roku 1985 sa Spojené štáty podieľali na celosvetovom hrubom domácom produkte (HDP) 34 percentami. EÚ 21,4 percenta. Spolu to predstavuje 55,4 percenta, čo znamená, že len o niečo menej ako pred štyridsiatimi rokmi produkoval Západ viac ako polovicu svetového HDP. Od minulého roka (2022) však Spojené štáty tvoria 21,9 percenta, zatiaľ čo EÚ 16,9 percenta. Spolu to predstavuje 38,8 percenta, čo je výrazný pokles o 16,6 percenta.

Rovnako došlo k pozoruhodnému vývoju v oblasti vojenstva a bezpečnosti. V roku 1985 si Sovietsky zväz udržiaval vojenský arzenál nie úplne porovnateľný so Spojenými štátmi, ale dostatočne impozantný na to, aby uzavrel svet do vojenského systému dvoch mocností. Od rozpadu Sovietskeho zväzu sú Spojené štáty zďaleka najsilnejšou vojenskou mocnosťou, ale rastúce schopnosti Číny a stredne veľkých krajín na celom svete narúšajú americkú nadvládu.

Z kultúrneho hľadiska môže byť tento posun ešte dôležitejší. V rokoch po roku 1991 boli Spojené štáty kultúrnou hyperveľmocou. Zábava, komunikácia, sociálne siete a voľnočasové aktivity, ktoré riadili každodenný život ľudí na celom svete, prechádzali americkou násypkou reprezentovanou kolosálnymi spoločnosťami. Facebook, Google, Apple, Microsoft a Amazon sú len najnovšie z nich. Mali obrovský vplyv na myslenie a preferencie miliárd ľudí.

Toto postavenie teraz spochybňujú – nie výlučne, ale predovšetkým čínske spoločnosti, ktoré hodili rukavicu. Spojené štáty sa však pokúšajú podniknúť kroky, aby túto výzvu odrazili.

Západ si uvedomuje svoj relatívny úpadok, a preto sa snaží posilniť svoju pozíciu.

Spojené štáty zaviedli sankcie na predaj moderných polovodičov do Číny v snahe zastaviť pokrok vo vývoji špičkových technológií, najmä pokiaľ ide o umelú inteligenciu. Rovnako sa zatvárajú dvere vybraným čínskym investíciám v západných krajinách. Prekážky blokujúce priame zahraničné investície pochádzajúce od čínskych spoločností, najmä pokiaľ ide o technológie, rýchlo narastajú.

Na medzinárodnej úrovni Západ trvá na prednostnom prístupe k zdrojom, kontrole nad globálnou komunikáciou a definovaní globálneho systému “založeného na pravidlách” – ako to bolo v prípade Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a Svetovej obchodnej organizácie, ako aj veľkého počtu špeciálnych agentúr OSN, ktoré sú nápomocné pri stanovovaní globálnych štandardov a noriem. V tomto systéme si zvyšok sveta mohol nárokovať na vplyv zodpovedajúci jeho rastúcemu postaveniu.

V posledných desaťročiach sa Západ posunul k zásadnej zmene svojho hodnotového systému. Zavedené hodnoty – predovšetkým, ale nie úplne, ukotvené v kresťanstve – sa zmierňujú alebo menia a prijímajú iný hodnotový systém. Vidno to na neustálom presadzovaní otázky LGBT, nastupujúcej rodinnej štruktúry, ktorá je historicky neslýchaná a v niektorých prípadoch bola pred sto či dokonca päťdesiatimi rokmi nezákonná.

Zvyšok sveta tento príklad nenasleduje. Väčšina krajín mimo západnej sféry sa drží “starých” hodnôt. To však čoraz viac vedie k rozporom medzi Západom a zvyškom.

Problém nie je v tom, že máme dva hodnotové systémy, ale v tom, že Západ zastáva názor, že tento “nový” hodnotový systém by mal prijať aj zvyšok sveta – ide o akýsi kultúrny postoj “konca dejín”. Západ našiel “konečný hodnotový systém”. Zvyšok sveta s tým nesúhlasí.

Uznávajú právo Západu formovať svoj vlastný hodnotový systém doma, ale nie byť prijímateľom toho, čo sa v niektorých prípadoch označuje ako “kultúrny imperializmus” – byť poučovaný a prikazovaný, aby prijal konkrétne hodnoty.

S ohľadom na to by vojna na Ukrajine nemala byť prekvapujúca. V skutočnosti nejde o tradičnú vojnu, ani o bezpečnosť národov, ani o vojnu medzi dvoma spoločenskými systémami, ako by to bolo pred rokom 1991 v prípade Spojených štátov proti Sovietskemu zväzu. Je to vojna vyvolaná konfrontáciou rôznych hodnotových systémov.

Tento konflikt založený na hodnotách nás bude sprevádzať veľmi dlho. V plnom rozsahu môže rozbiť národné štáty a namiesto medzi štátmi vyvolať nejaký globálny konflikt medzi národmi. Existuje na to precedens: tridsaťročná vojna, ktorá sa v Európe viedla v rokoch 1618 až 1648 medzi katolíkmi a protestantmi.

Samotný národný štát bol produktom tridsaťročnej vojny.

Je celkom možné, že samotný koncept bude zadusený ďalšou vojnou o hodnoty. Ako môžu národné štáty naďalej predstavovať určujúci rámec medzinárodnej politiky a zjednocovať ľudí, ktorí sú hlboko rozdelení v otázke základných hodnôt?

Predpovede nie sú dobré.

Konflikt založený na hodnotách býva nekompromisný, pretože hodnoty sa nedajú rozdeliť.

Kompromisy sa nedajú nájsť. Fanatizmus získava pôdu pod nohami. “My” máme pravdu a “oni” sa mýlia.