Štokholm 20. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Ladislav Vallach)
Politicky korektné Švédsko, ktoré víta imigrantov narazilo na veľký problém. V štátnej kase totiž s veľkým prírastkom obyvateľstva zapríčinením hlavne migráciou chýbajú peniaze. Prichádzajúci imigranti sa nedokážu zamestnať a sú na príťaž. Švédska vláda tak namiesto toho, aby ich deportovala zvažuje zvýšenie veku odchodu do dôchodku.
Rastúce náklady kvôli prírastku obyvateľstva vo Švédsku, spôsobené hlavne masovou migráciou, prinútili vládu seriózne zvážiť zvýšenie veku odchodu do dôchodku, aby tak zaplatili všetky náklady s tým spojené.
Ministerka financií Magdaléna Anderssonová oznámila, že vek odchodu do dôchodku bude v blízkej budúcnosti pravdepodobne zvýšený, aby sa vyrovnali so zvýšenými nákladmi na sociálne zabezpečenie, píše švédsky denník Expressen. Informoval portál Breitbart.
“S prihliadnutím na tých, ktorí začínajú pracovať v 30. rokoch, by mali existovať príležitosti pracovať do viac ako 65 rokov,” povedala Anderssonová.
Ministerka sa vyjadrila po ekonomickej správe miestnych orgánov a krajskej rady (SKL) uverejnenej začiatkom tohto týždňa. V správe sa píše, že štát blahobytu bude rásť rýchlejšie ako príjmy získané prostredníctvom zdanenia kvôli dramatickému nárastu počtu obyvateľov Švédska.
V dôsledku prílevu migrantov a rastúcej pôrodnosti sa počet obyvateľov Švédska zvýšil rýchlejšie než v ktorejkoľvek európskej krajine. Niektoré švédske mestá, ako napríklad južné mesto Malmo, “vďačí” svojmu rastu populácie takmer výlučne masovej migrácii prevažne z Blízkeho východu a Afriky.
Štúdia SKL tvrdí, že v štátnom rozpočte chýba približne 47 miliárd SEK (4,1 miliárd libier), na sociálne dávky čo bude musieť pokryť buď zvýšením daní, alebo zvýšením veku odchodu do dôchodku.
Imigranti zvyšujú náklady Švédska z hľadiska pridanej infraštruktúry a nákladov na služby, mnohí z nich sú nezamestnaní a sú priamo na dávkach. Nedávna správa ukázala, že zatiaľ čo nezamestnanosť domorodých Švédov bola okolo 3,9 percenta, nezamestnanosť ľudí zo zahraničia bola až 21,8 percenta.
Správa z roku 2016 ukázala, že jednoročné náklady na migračnú krízu pre švédskych daňových poplatníkov by mohli dosiahnuť až 600 miliárd švédskych korún (48,3 miliárd libier), čo by bolo dostatočné na zaplatenie národných ozbrojených síl za nasledujúcich 14 rokov.
Samuel Gdovin