Hoci sú Laponci chránení podľa medzinárodných dohovorov pôvodných obyvateľov, museli takmer 30 rokov bojovať o svoje pozemkové práva. Rozhodnutie okresného súdu v Gällivare v stredu udelil malej laponskej dedinke Girjas za polárnym kruhom výhradné práva na kontrolu lovu zvierat a rybolovu v tejto oblasti, odňaté švédskym parlamentom v roku 1993.
“Je to symbolický krok smerom k uznaniu práv pre Laponcov a dúfame, že tento verdikt bude mať vplyv na postoj voči Laponcom vo Švédsku, čo bolo hlavným cieľom,” povedala Åsa Larssonová-Blindová, viceprezidentka Rady Laponcov zahrňujúcej túto národnosť vo Švédsku, Fínsku, v Nórsku a v Rusku. Švédski Laponci zápasia tiež s britskou ťažobnou spoločnosťou Beowulf a ich plánmi ťažiť železnú rudu na ich území v ďalekom severe krajiny. “Verdikt síce nemá priamy vplyv na ťažobné plány, ale je to jeden kúsok do skladačky v snahe získať pozemkové práva pre Laponcov s možnosťou získať väčší vplyv na ťažbu,” konštatuje Larssonová-Blindová.
Právnici zastupujúci štát tvrdili, že “Švédsko nemá v tejto veci žiadne medzinárodné záväzky, aby uznalo osobitné práva etnickej skupine Laponcov, či ide o pôvodných obyvateľov alebo nie”. Reakciou bol otvorený list 59 vedeckých pracovníkov vrátane etnografov a antropológov skúmajúcich toto etnikum z univerzity v meste Umeå, ktorí odsúdili “rétoriku biologickej rasy” a “prekvapivú neznalosť historických súvislostí”. Švédska umelkyňa a speváčka laponského pôvodu Sofia Jannoková sa vyjadrila, že “štát nás chce vymazať z histórie”.
Starosta dedinky Girjas Matti Berg je natešený, že sa podarilo vyhrať tento dlhý boj. Patrí asi k 20 000 švédskych Laponcov žijúcich svoj tradičný spôsob života spojený so sobmi. Ich jazyk bol uznaný ako oficiálny menšinový jazyk v roku 2000.