Svedkovia by mohli dostať ochranu pri viacerých trestných činoch

Dokumenty zamedzovali deťom, ktoré sa narodili občanovi Maďarska, respektíve Ruska a občanovi Slovenska, prijať obe štátne občianstva, čo je podľa ministerstva vnútra v rozpore s Ústavou SR.

Vypovedanie dokumentov musí ešte podpísať prezident SR.

Podmienky pre odídencov sa menia, príspevok za ich ubytovanie bude na 60 dní

Novoprichádzajúci odídenci z Ukrajiny budú môcť namiesto 120 dní zotrvať v azylovom zariadení 60 dní. Príspevok za ubytovanie odídenca sa bude môcť poskytovať len počas 60 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území SR. Vyplýva to z novely zákona o pobyte cudzincov, ktorou sa mení aj zákon o azyle. Zmeny sa do zákona dostali v druhom čítaní cez pozmeňujúci návrh. O novele parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Poslanci Národnej rady (NR) SR novelu schválili vo štvrtkovom hlasovaní.

Predkladatelia odôvodňujú zmenu podmienok ubytovania odídencov v azylovom zariadení a poskytovania príspevku za ubytovanie potrebou konsolidácie verejných financií. Poskytovanie ubytovania v azylovom zariadení a poskytovanie príspevku za ubytovanie zraniteľných osôb sa podľa novej úpravy nemení. Zmeny pri ubytovaní odídencov majú byť účinné od 1. marca 2025, aby sa vytvoril čas na prispôsobenie sa odídencov novým podmienkam ubytovania.

Pre odídencov, ktorí nadobudli, respektíve nadobudnú tento status prvýkrát do 28. februára 2025, bude v súvislosti s ubytovaním zachovaná priaznivejšia právna úprava. Priaznivejšia právna úprava bude platiť aj pre poskytovanie príspevku za ubytovanie takéhoto odídenca.

Naposledy sa podmienky pre odídencov menili od 1. júla. Príspevok za ubytovanie odídenca sa od tohto termínu poskytuje iba prvých 120 dní. Výnimkou sú zraniteľné skupiny, ako deti do piatich rokov, osoby, ktoré sa o ne starajú, ľudia so závažným zdravotným postihnutím či seniori nad 65 rokov.

Súčasťou schválenej novely sú aj legislatívne opatrenia na zavedenie elektronizácie procesov evidencie cudzincov a možnosť vydávania ID karty ako dokladu pre odídencov z Ukrajiny. Elektronizácia evidencie je míľnikom v Pláne obnovy a odolnosti SR a novela zákona musí byť preto prijatá do konca roka.

“Legislatívna úprava sa navrhuje aj v súvislosti s požiadavkou vyplývajúcou z aplikačnej praxe v prípade overovania pozvaní pozývateľov, ktorí sú právnickými osobami, a to tak, aby sa odbúrala nadmerná administratívna záťaž pre pracovníkov overujúcich tieto doklady,” uviedol rezort vnútra v materiáli.

Opoziční poslanci nepodporia návrh rozpočtu na budúci rok

Opoziční poslanci nepodporia návrh rozpočtu na budúci rok, v rámci ktorého vláda zvyšuje svoje vlastné výdavky napriek konsolidačným opatreniam s dosahom na občanov a podniky. Predstavený rozpočet pritom počíta so zvýšením výdavkov každého rezortu a s celkovým výrazným rastom nákladov verejnej správy. Zhodli sa na tom vo štvrtok v rámci rozpravy k návrhu verejného rozpočtu poslanci politických klubov Sloboda a Solidarita (SaS) a Progresívne Slovensko (PS).

“Ľudia zaplatia o 5 miliárd navyše práve preto, aby vláda mohla v roku 2025 zvýšiť svoje výdavky o 3,7 miliardy eur. Teda konsolidácia je niekde na úrovni 1,3 miliardy eur, na úrovni približne 1 % hrubého domáceho produktu. Takýto v úvodzovkách konsolidačný rozpočet spôsobí výrazné spomalenie ekonomiky a vysokú infláciu, čo poškodí všetkých a spôsobí ďalšie škody ľuďom aj ekonomike,” povedal Marián Viskupič (SaS).

Slovensko by malo byť pritom jedinou krajinou v eurozóne, ktorá konsoliduje a zároveň zvyšuje výdavky štátneho rozpočtu.

Medziročný rast výdavkov na strane štátu by mal byť na úrovni viac ako 12 %. Od občanov, živnostníkov, firiem chce pritom vybrať medziročne takmer o 22 % viac, a to pri maximálne dvojpercentnom reálnom raste ekonomiky, doplnil Viskupič. Zároveň upozornil na výšku deficitu, ktorá by mala v budúcom roku dosiahnuť podobnú sumu ako v roku 2023. To podľa opozičného poslanca nepredstavuje správne vykonanú konsolidáciu, a to práve najmä z dôvodu zvyšovania výdavkov vlády.

Na tento stav a rovnako aj predpokladaný negatívny vývoj domáceho podnikateľského prostredia a zvyšovanie výdavkov pre domácnosti upriamil pozornosť aj Štefan Kišš (PS). Uviedol, že predstavený rozpočet prehĺbi chudobu a najviac sa dotkne najzraniteľnejších sociálnych skupín. Oba poslanecké kluby sa zhodli aj na negatívnych dôsledkoch predpokladanej inflácie na úrovni približne 6 %, ktorá je trojnásobne vyššia než cieľová inflácia Európskej únie (EÚ). To by malo zapríčiniť ďalšie ochudobňovanie občanov aj v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ.

“Tento rozpočet, rozpočet minulosti, konzervuje súčasný stav, prehlbuje existujúce problémy a nemyslí na budúcnosť nás a našich detí, pretože ľuďom berie a na štáte nešetrí,” uviedol Kišš.

Služby Centra právnej pomoci by mali byť dostupnejšie širšiemu okruhu ľudí

Služby Centra právnej pomoci (CPP) by mali byť dostupnejšie širšiemu okruhu ľudí. Zvýšiť by sa mohla príjmová hranica klientov, ktorá je jednou z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorú vo štvrtok plénum Národnej rady (NR) SR posunulo do druhého čítania.

“Navrhuje sa zvýšenie hranice materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, rozšírenie okruhu oprávnených osôb, zavedenie možnosti odpustiť poplatok za predbežnú konzultáciu a určenie maximálnej hornej hranice finančnej účasti oprávnenej osoby na poskytovaní právnej pomoci,” ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré za návrhom stojí.

Bezplatnú právnu pomoc v súčasnosti poskytujú centrá oprávneným fyzickým osobám s príjmom do 1,4-násobku sumy životného minima. Novela má priniesť zvýšenie tejto hranice na 1,8-násobok. V prípade právnej pomoci s finančnou účasťou sa navrhuje rozpätie od 1,8 po 2,1-násobok sumy životného minima. Úprava tiež precizuje využitie nástroja tzv. osobitného zreteľa pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.

Navrhuje sa aj úprava, ktorej cieľom je odstránenie administratívnej záťaže v rámci konania o poskytnutí právnej pomoci a uľahčenie komunikácie s dotknutými subjektmi, najmä s určenými advokátmi a mediátormi.

“Návrh zákona rovnako tak zvyšuje poplatok za predbežnú konzultáciu zo 4,50 na 6 eur. Centrum získa aj možnosť poplatok odpustiť. Úprava tiež zavádza poplatok za spracovanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení,” dodal rezort spravodlivosti.

Poslanci vyslovili súhlas s rámcovou dohodou medzi EÚ a Čilskou republikou

Národná rada (NR) SR vyslovila súhlas s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou (EÚ) a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej. Poslanci o tom rozhodli vo štvrtkovom hlasovaní.

“Cieľom rozšírenej rámcovej dohody je zintenzívnenie a prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej. (…) Z politického hľadiska predstavuje rozšírená rámcová dohoda s Čile významný krok k posilneniu postavenia EÚ v Južnej Amerike, ktorého základom sú spoločné univerzálne hodnoty ako demokracia a ľudské práva,” uvádza sa v predkladacej správe.

V súčasnosti je partnerstvo Únie s Čile založené na Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane jednej a Čile na strane druhej, ktorá nadobudla platnosť v roku 2005.

“Po nadobudnutí platnosti nahradí uvedenú dohodu o pridružení,” ozrejmuje sa v materiáli.

Z hľadiska slovenského zmluvného práva je dohoda medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Parlament rozhodol, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Generálny prokurátor by mohol mať po 4 rokoch nárok na výsluhový dôchodok

Podmienky získania nároku na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok pre prokurátorov by sa mohli upraviť. Vyplýva to z novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorú vo štvrtok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Návrh sa týka aj výsluhového dôchodku generálneho prokurátora, nárok naň by mohol získať po štyroch rokoch funkčného obdobia

“Navrhuje sa, aby medzi dôvody, pre ktoré sa prokurátor môže vzdať funkcie prokurátora, bol zaradený aj vznik nároku na výsluhový dôchodok prokurátora,” uviedol predkladateľ Daniel Karas (Smer-SD) v dôvodovej správe k novele.

Základnou podmienkou na priznanie výsluhového dôchodku by mal byť zánik služobného pomeru prokurátora vzdaním sa funkcie prokurátora v prípade, ak o výsluhový dôchodok požiada prokurátor po 20 rokoch výkonu funkcie prokurátora. Výška výsluhového dôchodku by mala byť 0,8 percenta za každý rok výkonu funkcie prokurátora.

Generálny prokurátor by mohol mať nárok na výsluhový dôchodok, ak by mu zanikol služobný pomer prokurátora vzdaním sa funkcie prokurátora po uplynutí najmenej štyroch rokov jeho funkčného obdobia. Jeho výsluhový dôchodok by v takom prípade bol vo výške základného platu prokurátora generálnej prokuratúry. Karas to odôvodňuje náročnosťou výkonu funkcie generálneho prokurátora, ktorá “si vyžaduje vysokú odbornosť a psychickú odolnosť”.

Upraviť sa má aj odchodné prokurátorov. Právo na predčasné odchodné by mohol získať prokurátor aj v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.

“Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať,” uviedol Karas.

Prokurátorovi v tomto prípade vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov. Maximálne by však mohol dosiahnuť predčasné odchodné vo výške desiatich základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov.

Novela by mala byť účinná od 1. januára 2025.

Návrh legislatívy kritizovala poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Vyzvala generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby oznámil, či chce dokončiť svoje funkčné obdobie alebo či sa chystá predčasne odísť. Upozornila totiž, že zákon má byť účinný v čase, keď mu uplynú štyri roky vo funkcii a mal by podľa návrhu nárok na tzv. rentu. Takisto ho vyzvala, aby sa vzdal renty, ktorú označila za nemorálnu. Upozornila, že sa schvaľuje v čase šetrenia a uťahovania opaskov. Podľa Remišovej je v záujme štátu, aby chránil a odmeňoval poctivých policajtov a prokurátorov a ľudí, ktorí bojujú proti nebezpečnému organizovanému zločinu.

Horné hranice sadzby pokút za priestupok proti majetku sa zmenia

Horné hranice sadzby pokút za priestupok proti majetku sa zvýšia. Vyplýva to z novely priestupkového zákona, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili. Do parlamentu ju predložila skupina koaličných poslancov za Hlas-SD.

“Súčasné horné hranice (331 eur v neskrátenom konaní, 33 eur v blokovom konaní a 250 eur v rozkaznom konaní) nie sú dostatočné. V priestupkovom konaní sa prejednávajú aj priestupky proti majetku, pri ktorých bola spôsobená škoda, ktorá je vyššia ako maximálna pokuta, ktorú možno uložiť (331 eur). Súčasná horná hranica pokuty je preto neprimerane nízka a nemá pre potenciálnych páchateľov odradzujúci účinok,” skonštatovala.

Horná hranica sadzby pokuty sa má po novom v neskrátenom konaní zvýšiť na 1400 eur, v blokovom konaní na 500 eur a v rozkaznom konaní na 1000 eur. Sadzby sa sprísnia aj v prípade priestupkovej recidívy páchateľa, teda pokiaľ sa priestupku proti majetku dopustí opakovane počas 12 mesiacov. V takomto prípade bude horná hranica pokuty na 2000 eur a v prípade rozkazného konania na 1500 eur.

Poslanci schválili zmenu legislatívy na podporu finančných záujmov EÚ

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili vo štvrtok novú legislatívu, ktorá má viesť k podpore a zvýšeniu efektivity ochrany finančných záujmov Európskej únie (EÚ). Návrh mení zákon o prokuratúre, Trestný zákon i Trestný poriadok. Do parlamentu ho podali poslanci vládnej koalície.

Do zákona o prokuratúre sa ukotví osobitný organizačný útvar závažnej kriminality. Jeho úlohou má byť zabezpečenie riadneho výkonu pôsobnosti prokuratúry najmä v ochrane finančných záujmov EÚ.

“A to najmä v oblasti riadenia, usmerňovania a kontroly činnosti podriadených prokuratúr pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom,” uviedli poslanci v dôvodovej správe.

V Trestnom zákone sa novou právnou úpravou mení ustanovenie o treste za dovoz tovaru. V súčasnosti zákon hovorí o treste odňatia slobody na jeden až päť rokov za to, ak niekto “vo väčšom rozsahu” skráti alebo nezaplatí clo alebo inú platbu vyberanú pri dovoze tovaru. Po novom bude trest platiť vtedy, ak niekto nezaplatí clo alebo inú platbu “v rozsahu najmenej 10.000 eur”. Zmena rozsahu skutkovej podstaty trestného činu reflektuje požiadavku európskej smernice.

V druhom čítaní pribudli do Trestného zákona ďalšie zmeny. Predkladatelia ich odôvodnili potrebou účinnejšieho postihu páchateľov trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ. Odvolávajú sa aj na diskusie s predstaviteľmi Európskej komisie. Zmeny zahŕňajú úpravu základných zásad ukladania sankcií a trestov tak, aby bol kladený dôraz na odňatie výnosov z trestnej činnosti a na ochranu finančných záujmov EÚ. Nanovo sa preto upravujú v prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy podmienky obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody, upustenia od potrestania, podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a premlčania.

Vylučuje sa aj použitie trestného činu marenia výkonu správy daní, ak páchateľ tým istým konaním spáchal niektorý zo závažnejších daňových trestných činov. Ide podľa predkladateľov o legislatívne zakotvenie subsidiarity trestného činu marenia správy daní voči ostatným daňovým trestným činom. Zmeny sa premietnu aj do zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Základné zásady trestného konania dopĺňa zásada, že “orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie”.

V zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sa vďaka novej legislatíve vytvára povinnosť na zabezpečovanie špecializovaného vzdelávania prokurátorov v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie.

Nová právna úprava by mala byť účinná dňom vyhlásenia.

Pozostalí po policajtoch by k úmrtnému mohli dostať aj príplatok

Pozostalí po policajtoch by k dnes vyplácanému úmrtnému mohli dostať aj príplatok. Išlo by o jednorazovú sociálnu dávku vo výške 50.000 eur. Vyplácala by sa v prípade, keď policajt zomrie v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorú plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunulo do druhého čítania

“Primárnym účelom zavedenia jednorazovej dávky je eliminovať negatívne následky okamžitej a neočakávanej straty sekundárneho príjmu pozostalých osôb pri úmrtí policajta (tak ako túto osobu definuje tento zákon), ku ktorému došlo v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,” uviedla skupina poslancov za koaličný Hlas-SD, ktorá legislatívnu úpravu predložila.

Novela by mohla byť účinná od začiatku budúceho roka.