Svätý Otec: Chráňme sa spohanštenia, voda s olejom sa miešať nedá

Vatikán 30. novembra 2018 (RV/TKKBS/HSP/Foto: SITA/AP- Andrew Medichini)

O konci sveta i o individuálnom konci, pred ktorým bude raz stáť každý človek, hovoril vo svojej homílii vo štvrtok 29. novembra pápež František

Svätý Otec čerpal z 18. kapitoly Jánovej Apokalypsy o páde hriešneho Babylonu ako symbolu svetáctva, prepychu, sebestačnosti a moci tohto sveta. Tento obraz dal do paralely s Ježišovou predpoveďou konca Jeruzalema v Lukášovom evanjeliu (Lk 21,20-28) a pozval uvažovať aj nad Babylonmi našich čias, čiže „spohanšteniami života“. Definitívnym výsledkom však nebude zničenie, ale spása, keď zaznie anjelov hlas: „Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“

Zničenie mesta Babylon na základe spravodlivého Božieho súdu predstavuje koniec spupnej a diktátorskej civilizácie, vysvetlil pápež na silných biblických obrazoch Apokalypsy:

„Zvuk hudobníkov, tých, čo hrajú na citaru, flautu a trúbu v tebe už nebude počuť. Nebude viac pekných osláv. Už v tebe nebude majster v nijakom remesle – pretože nie si mestom práce, ale korupcie  –, ani zvuk mlyna v tebe už viac nebude počuť. Svetlo lampy ti už nezasvieti – bude to možno osvetlené mesto, avšak bez svetla, nebude žiariť. Toto je skazené mesto, neozve sa v tebe hlas ženícha a nevesty. Bolo tam mnoho párov, mnoho ľudí, avšak nebude tam lásky. Táto deštrukcia sa začína znútra a skončí sa, keď Pán povie: „Dosť“. Príde taký deň, keď Pán povie: „Dosť bolo vonkajškovosti tohto sveta“. Toto je kríza jednej civilizácie, ktorá sa pokladá za hrdú, sebestačnú, panovačnú a skončí takto.“

V prípade biblického konca Jeruzalema ide o iný typ skazenosti, spočívajúcej v nevernosti Božej láske, spohanštením Svätého mesta, pokračoval pápež:

„Je tu spohanštenie života, v našom prípade kresťanského. Žijeme ako kresťania? Zdá sa, že áno. No v skutočnosti je náš život pohanský, keď sa dejú tieto veci, keď sa dostáva do tohto babylonského zvádzania a Jeruzalem žije ako Babylon. Chce urobiť syntézu, ktorá sa urobiť nedá. A obe budú odsúdené. Si kresťan? Si kresťanka? Ži ako kresťan. Nedá sa miešať voda s olejom. Vždy sa líšia. Je to koniec civilizácie, ktorá si sama sebe protirečí, ktorá hovorí, že je kresťanská, a žije pohansky.“

Po odsúdení oboch miest zaznie hlas anjela s pozvaním na Baránkovu hostinu –  veľkú, opravdivú hostinu. Bude patriť tým, čo odmietli paktovanie so svetskosťou a pohanstvom a žijú s pohľadom nádeje upretým na Krista, vysvetlil pápež František:

„Existujú tragédie, aj v našom živote, avšak v konfrontácii s nimi treba hľadieť na obzor, pretože sme boli vykúpení a Pán nás príde zachrániť. A toto nás učí prežívať skúšky sveta nie paktovaním so svetskosťou či s pohanstvom, ktoré privádzajú k zničeniu, ale v nádeji, dištancovaním sa od tohto svetského a pohanského zvádzania a hľadiac na obzor, dúfajúc v Krista. Nádej je našou silou, poďme vpred. Musíme však prosiť Ducha Svätého.“

Tento pád sa týka aj Babylonov našich čias, napríklad tých, ktoré sa zrútili v uplynulom storočí, dodal Svätý Otec s varovaním, že „takto skončia aj veľké mestá dneška, a skončí tak aj náš život, ak budeme pokračovať cestou spohanštenia“. Zostanú len tí, ktorí vkladajú svoju nádej do Pána: „Otvorme teda srdce s nádejou a poďme preč od spohanšťovania života.“