Bratislava 19. marec 2023 (HSP/Foto:Facebook/Svätý Jozef )
Na 19. marec pripadá každý rok sviatok svätého Jozefa a celý marec je mesiac úcty k svätému Jozefovi, najväčšiemu katolíckemu svätcovi, ktorý síce požíva v Katolíckej cirkvi patričnú úctu, no napriek tomu máme voči nemu veľký dlh. Dodnes pretrváva v Katolíckej cirkvi veľmi nepekná tradícia označovať sv. Jozefa za ženícha Panny Márie a pestúna Ježiša Krista. Takéto znižovanie skutočného významu a poslania najväčšieho katolíckeho svätca je smutným dedičstvom minulosti, ktoré škodí nielen veľkému svätcovi, ale aj Katolíckej cirkvi.
Sv. Jozef bol zaiste aj ženíchom Panny Márie, ale len do svojej svadby. Potom sa stal manželom a my vieme, že sv. Jozef žil s Pannou Máriou v posvätnom platonickom manželstve približne 30 rokov. Vieme, že sv. Jozef ostal panicom aj v manželstve a podobne aj Panna Mária si zachovala panenstvo až do konca života, takže sv. Jozef a Panna Mária v manželstve nenažívali spolu telesne, ale žili ako brat a sestra. Napriek tomu to však boli manželia pred Bohom i ľuďmi a za takých boli vo vtedajšej spoločnosti aj považovaní. Ich vzťah bol naplnený hlbokou a úprimnou láskou. Bola to tá najčistejšia a najušľachtilejšia platonická láska, akú si len možno predstaviť medzi dvomi pozemšťanmi. Keď sv. Jozef po zhruba troch desaťročiach manželstva zomrel, Panna Mária dlho a hlboko žialila nad stratou manžela.
Zaiste nikto nespochybňuje učenie Katolíckej cirkvi o nadprirodzenom počatí Mesiáša, nemožno však vzťah sv. Jozefa k Ježišovi znižovať na úroveň vzťahu pestúna a opatrovanca. Bol to vzťah adoptívneho otca k synovi, ktorý síce nebol jeho biologickým synom, ale aj vo Svätom písme je sv. Jozef označovaný ako Ježišov otec.
Svätá nazaretská rodina je a navždy ostane vzorom všetkých rodín. Hospodin už od počiatku časov pripravoval narodenie Mesiáša na tomto svete v klasickej rodine, pozostávajúcej z otca, matky a potomstva. Chcel aj takým spôsobom zvýrazniť nezastupiteľné miesto klasickej rodiny v živote spoločnosti. Ostatne, v starozákonnom židovskom prostredí bolo nemysliteľné, aby sa niečo dokonalé zrodilo v nedokonalom prostredí. Ježiš Nazaretský sa narodil v kruhu Svätej nazaretskej rodiny, teda rodinného spoločenstva Panny Márie a sv. Jozefa, v strede ktorého mal dôstojné miesto Bohočlovek Ježiš. Hlavou tejto rodiny bol sv. Jozef, pred zákonom a pred ľuďmi považovaný za legitímneho manžela Panny Márie a otca Pána Ježiša.
V skutočnosti sv. Jozef nebol Kristov biologický otec, pretože Pán Ježiš bol počatý nadprirodzeným spôsobom z Ducha Svätého a jeho Matka si zachovala panenstvo. Napokon jednoznačne to potvrdzuje aj Sväté písmo. Napríklad v Evanjeliu podľa Matúša nachádzame tieto slová: „S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.“ (Mt 1, 18-19)
V nasledujúcom texte evanjelista píše, že Jozefovi sa vo sne zjavil Pánov anjel, ktorý mu povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ (Mt 1, 20)
A napokon evanjelista uvádza: „Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.“ (Mt 1, 24)
A na inom mieste Biblie sa uvádza: „Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave.“ (LK 2, 4-5)
Teda priamo Sväté písmo dokazuje, že Ježiš Kristus bol počatý nadprirodzeným spôsobom z Ducha Svätého a jeho biologická matka Panna Mária spolu s jeho adoptívnym, pozemským otcom sv. Jozefom boli manželia pred Bohom i ľuďmi!
Vo Svätom písme je svätý Jozef označovaný za otca Pána Ježiša. U evanjelistu Lukáša nachádzame pasáž o návšteve dvanásťročného Ježiša v chráme. Ježiš sa vtedy svojim rodičom stratil a oni ho hľadali. Keď ho našli, Panna Mária zahrnula Ježiša výčitkou: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ (LK 2, 48)
Ježiš však pohotovo odvetil: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (LK 2, 49)
O čom nám hovorí tento text? Evanjelista potvrdzuje, že Panna Mária i Ježiš Kristus nazývali svätého Jozefa otcom, aj keď veľmi dobre vedeli, že nazaretský tesár nebol biologickým, ale len adoptívnym, pozemským otcom Ježiša. A Ježiš vo svojej odpovedi potvrdzuje, že má skutočného Otca, ktorý je v nebesiach, no popri tom akceptuje svätého Jozefa ako svojho pozemského, adoptívneho otca.
Svätý Jozef zohral v dejinách Cirkvi mimoriadnu úlohu. Jediným pozemšťanom, ktorý sa priblížil k Božiemu majestátu viac ako on, bola jeho panenská manželka Mária. Lenže kým Pán Ježiš i Preblahoslavená Panna Mária požívajú od počiatku mimoriadnu úctu v Cirkvi Kristovej, svätý Jozef bol neprávom tak trochu v úzadí. V súčasnosti, keďže prežívame mesiac svätého Jozefa, svätca, ktorý dlhé roky žil najbližšie Ježišovi, máme možnosť vyrovnať dlh z minulosti a vo zvýšenej miery si uctiť svätého Jozefa ako pozemského, adoptívneho otca Pána Ježiša a panického, platonického manžela Bohorodičky Márie, vždy Panny. Tá nekončiaca sa schizofrénia Katolíckej cirkvi vo vzťahu k svätému Jozefovi je už dávno neúnosná a výrazne poškodzuje kredit Katolíckej cirkvi.