Švajčiarsko pred vlnou migrantov uzavrelo talianske hranice

Zurich 27. septembra 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:Pixabay)

Parlament EÚ navrhuje obmedziť práva členských štátov na kontrolu vlastných hraníc, píše Tamás Orbán pre The European Conservative

Švajčiarsko sa stalo treťou schengenskou krajinou, ktorá uzavrela svoju pozemnú hranicu s Talianskom, a obnovilo dočasné opatrenia hraničnej kontroly v južnom kantóne Ticino, informovala v nedeľu 24. septembra večer televízia Italy24.

Švajčiari nasledovali iniciatívu Francúzska a Rakúska, ktoré minulý týždeň oznámili uzavretie hraníc s cieľom obmedziť nelegálne vstupy z Talianska po tom, ako krajina niekoľko týždňov zaznamenávala rekordný počet migrantov prichádzajúcich na ostrov Lampedusa.

Znamená to, že jedinou pozemnou hranicou, ktorá je stále plne otvorená podľa bežných schengenských pravidiel, je slovinská, keďže väčšina migrantov smeruje do západnej a severnej Európy po tom, ako boli prerozdelení do azylových centier v Taliansku.

Švajčiarsko podobne ako Nórsko nie je súčasťou Európskej únie, ale je súčasťou schengenského priestoru, a preto za bežných okolností neudržiava žiadne tvrdé hranice. Keďže sa však väčšina ostatných hraníc uzavrela, Švajčiari nemali inú možnosť, ako urobiť to isté, aby zabránili migrantom využívať krajinu ako zadné vrátka na cestu ďalej na západ.

Po oznámení o vyslaní ďalších pohraničníkov do Ticina Švajčiarsky federálny úrad pre colnú a hraničnú bezpečnosť (UDSC) vysvetlil, že krajina zatiaľ nezaznamenáva príliš veľa nelegálnych vstupov, pretože Švajčiarsko, ktoré nie je členom EÚ, nie je preferovanou destináciou severoafrických migrantov, ale tento krok bol nevyhnutný, pretože v blízkej budúcnosti očakávajú masívny pohyb ako priamy dôsledok rozhodnutí Francúzska a Rakúska.

Švajčiarska federálna vláda konala aj na nátlak kantónu Ticino, ktorý sa už dlho sťažuje, že musí ubytovať väčšinu migrantov, ktorí skončia vo Švajčiarsku, a že jeho prijímacie centrá už pracujú na plný výkon.

V súčasnosti budú na taliansko-švajčiarskej hranici na neurčitý čas obnovené len cestné a železničné kontrolné stanovištia, ale UDSC uviedla, že v najbližších mesiacoch zvažuje nasadenie hliadok s dronmi na základe stratégie, ktorú v súčasnosti vyvíja švajčiarska armáda.

Okrem uzavretia francúzskych a talianskych hraníc k rozhodnutiu Bernu prispelo aj nedávne oznámenie Berlína o pozastavení relokácií z Talianska v rámci dublinského nariadenia a mechanizmu dobrovoľnej solidarity EÚ.

V reakcii na čoraz častejšie uzatváranie hraníc v rámci schengenského priestoru prijal príslušný výbor Európskeho parlamentu minulý týždeň návrh, ktorý by výrazne obmedzil možnosti členských štátov v tejto oblasti – čo vyvolalo ostrú kritiku konzervatívnych poslancov Európskeho parlamentu, ktorí tvrdili, že by malo byť suverénnym právom každej krajiny mať možnosť kontrolovať svoje hranice, keď čelí mimoriadnym okolnostiam.

“Voľný pohyb sa môže obnoviť len vtedy, keď sa zabezpečí vonkajšia hranica a zavedie sa politika nulovej tolerancie voči všetkým formám nelegálneho vstupu,” povedal v Parlamente poslanec Charlie Weimers (ECR) a zdôraznil, že pokiaľ azylové pravidlá EÚ nedokážu zabrániť sekundárnemu pohybu, členské štáty nemajú inú možnosť, ako jednostranne chrániť svoje hranice.

Rím medzitým vyzýva na pomoc namiesto uzatvárania hraníc. Rozmery súčasnej krízy sú nevídané od začiatku migračnej krízy v roku 2015, keďže od januára pristálo v Taliansku viac ako 130 000 migrantov, čo je dvakrát viac ako v rovnakom období minulého roka.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v reakcii na to navrhla myšlienku spoločnej európskej námornej blokády najviac postihnutých severoafrických pobreží. Žiadna krajina zatiaľ oficiálne neoznámila, že by poskytla časť svojich námorných síl, ale z prieskumu zverejneného minulý týždeň vyplýva, že takmer 70 % Francúzov by v tomto smere podporilo svoju vládu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tiež v mene Bruselu navrhla 10-bodový akčný plán, ktorý sa zameriava na urýchlenie deportácií a potláčanie pašerákov. Krátkodobý úspech stratégie by do veľkej miery závisel aj od solidarity ostatných členských štátov EÚ, ktorá – aspoň pokiaľ ide o relokácie – sa zdá byť nedostatočná.

Prečítajte si tiež:

• Mikrosvet neúspešnej západnej imigračnej politiky. Varovný príbeh!
• Francúzsko sužujú znásilnenia migrantov, keď krajinu zasiahla vlna sexuálnych útokov