Súdny dvor EÚ o “vstupe” do mobilného telefónu a získaniu jeho obsahu – ako ďalej v slovenských právnych pomeroch

▶ ❚❚ ↻

Bratislava 20. októbra 2024 (HSP/Práve listy/Foto:Pixabay)

Súdny dvor Európskej únie vydal dňa 04. 10. 2024 rozsudok, ktorý sa týka možnosti odblokovania mobilného telefónu zo strany polície a získania obsahu mobilného telefónu a ktorý bude mať dopad aj na slovenské právne pomery (rozsudok je využiteľný aj pri iných zariadeniach, ako napríklad počítač, tablet a podobne)

Ilustračné foto

Účelom toho príspevku je v stručnosti predstaviť čo súdny dvor v rozsudku povedal a ako sa dajú závery tohto rozsudku interpretovať v súčasnej slovenskej právnej úprave.

Súdny dvor Európskej únie uviedol (zjednodušene povedané), že právo Európskej únie nezakazuje polícii „vniknúť“ do mobilného telefónu pri vyšetrovaní trestnej činnosti a získať jeho obsah, avšak musí sa tak stať za určitých podmienok.

Podľa súdneho dvora, právo Európskej únie je nutné vykladať v tom zmysle, že nie je proti vnútroštátnym predpisom, ktoré príslušným orgánom poskytujú možnosť prístupu k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne na účely prevencie, výskumu, odhaľovania a stíhania trestných činov vo všeobecnosti, ak vnútroštátne predpisy

– dostatočne presne vymedzujú povahu alebo kategórie dotknutých trestných činov,

– zaručujú súlad so zásadou proporcionality a

– podrobujú výkon tejto možnosti, okrem riadne odôvodnených núdzových prípadov, predchádzajúcej kontrole zo strany sudcu alebo nezávislého správneho subjektu.

Z uvedených podmienok načrtnutých v rozsudku súdneho dvoru možno vyvodiť, že okrem prípadov, v ktorých vec neznesie odklad a hrozilo by okamžité stratenie dát v mobile (čo musí byť riadne zdôvodnené), v ostatných prípadoch je možné pristúpiť k prieniku do mobilného telefónu a získaniu jeho obsahu iba po predchádzajúcej kontrole (myslí sa tu zrejme súhlas alebo príkaz) súdu alebo nezávislého správneho orgánu.

V súčasných podmienkach Trestného poriadku zrejme nebude žiadny problém, ak bol mobilný telefón (ale aj iné obdobné zariadenia) zaistený pri domovej prehliadke alebo pri prehliadke nebytových priestorov. Tieto prehliadky nariaďuje súd a v prípade, ak cieľom domovej prehliadky, či napríklad prehliadky kancelárie bude hľadanie a zaistenie mobilných telefónov, počítačov, či tabletov, potom je súčasťou tohto príkazu súdu automaticky aj príkaz (dovolenie) na prienik (vstup) do týchto zariadení zo strany orgánov činných v trestnom konaní (a to bez toho aby to v príkaze na prehliadku muselo byť aj vyslovene uvedené), nakoľko účelom prehliadky v takýchto prípadoch nie je zaistenie mobilného telefónu ako hmotnej veci, ale práve zaistenie jeho obsahu. V takýchto prípadoch, podľa môjho názoru, je slovenská právna úprava plne súladná so záverom súdneho dvora v aktuálnom rozsudku.

Problém môže byť v prípadoch vydania, či odňatia veci (mobilného telefónu) policajtom, ktorý následne po získaní mobilného telefónu priberie do konania znalca a ten potom preskúma obsah mobilného telefónu. Vydanie, či odňatie mobilného telefónu zo strany policajta bude aj naďalej bezproblémové, nakoľko problematickým v zmysle rozsudku súdneho dvora nie je získanie samotného mobilného telefónu, ale možnosť vniknutia do mobilného telefónu a získania jeho obsahu (teda odblokovania mobilného telefónu a stiahnutia dát v ňom). Z rozsudku súdneho dvora možno vyvodiť, že nezávislým správnym orgánom by tu mohol byť aj prokurátor, teda ak bol mobilný telefón odňatý na základe príkazu, či súhlasu prokurátora v zmysle § 90 ods. 1 Tr. por., malo by platiť to isté ako v prípade prehliadok nariadených súdom. V prípade vydania veci (mobilného telefónu) nebude problém, ak osoba, ktorá mobilný telefón vydáva umožní dobrovoľne vstup do mobilného telefónu polícii. Pokiaľ by sa tak nestalo, teda osoba by síce vydala polícii mobilný telefón na základe výzvy polície, avšak osoba ktorá ho vydala by odmietla uviesť prístupové heslá k mobilnému telefónu, či dať súhlas s preskúmaním obsahu mobilného telefónu a následne by policajt nechal preskúmať vydaný mobilný telefón, mohlo by prísť ku kolízii s podmienkami stanovenými rozsudkom súdneho dvoru a to najmä podmienky, ktorá sa týka predchádzajúcej kontrole zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu (táto kontrola by absentovala). V podmienkach slovenského Trestného poriadku by sa však možno dalo akceptovať to, ak by po výzve policajta osoba vydala mobilný telefón a následne by policajt pribral do konania znalca na preskúmanie obsahu mobilného telefónu, pričom takéto uznesenie o pribratí znalca povinne (v rámci dozoru a prípadne aj na podklade sťažnosti) preskúmava prokurátor a pokiaľ by prokurátor toto uznesenie ponechal v platnosti a stalo by sa tak ešte pred „vstupom“ do mobilného telefónu zo strany znalca, zrejme by to bolo možné považovať za predchádzajúcu kontrolu nezávislého správneho orgánu v zmysle rozsudku súdneho dvoru.

V budúcich trestných veciach by však bolo vhodné, aby sa takéto veci, teda zaistenie mobilných telefónov riešilo (okrem domových prehliadok a prehliadok iných priestorov nariaďovaných súdom) primárne cez príkaz prokurátora na odňatie veci, respektíve, ak by išlo o vydanie veci policajtovi, tak by malo nasledovať preskúmanie prokurátorom, ktorý by mal následne vydať písomný súhlas s preskúmaním mobilného telefónu znalcom, ak by bol názoru, že takýto postup je nevyhnutný pri objasňovaní trestnej činnosti.

Nasleduje pracovný preklad rozsudku Súdneho dvora Európskej únie

ROZSUDOK SÚDU (veľká komora)

4. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov – Smernica (EÚ) 2016 /680 – článok 3 bod 2 – Pojem „spracovanie“ – Článok 4 – Zásady týkajúce sa spracúvania osobných údajov – Článok 4 ods. 1 písm. c) – Zásada „minimalizácie údajov“ – Články 7, 8 a 47 a článok 52 ods. základných práv Európskej únie – Požiadavka, že obmedzenie výkonu základného práva musí byť „upravené zákonom“ – Proporcionalita – Posúdenie proporcionality vzhľadom na všetky relevantné prvky – Predchádzajúca kontrola súdom alebo nezávislým správnym orgánom orgán – Článok 13 – Informácie, ktoré sa majú sprístupniť alebo poskytnúť dotknutej osobe – Obmedzenia – Článok 54 – Právo na odvolanie, účinná jurisdikcia voči prevádzkovateľovi údajov alebo subdodávateľovi – Policajné vyšetrovanie obchodovania s drogami – Pokus o odblokovanie mobilného telefónu policajné orgány, s cieľom získať prístup k údajom na účely tohto vyšetrovania obsiahnutým v tomto telefóne »

Vo veci C‑548/21,

NÁVRH na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Landesverwaltungsgericht Tirol (Regionálny správny súd Tirolska, Rakúsko) rozhodnutím z 1. septembra 2021 doručeným Súdnemu dvoru 6. septembra 2021 v konaní

proti

Bezirkshauptmannschaft Landeck,

NÁDVOR (veľká spálňa),

v zložení pán K. Lenaerts, predseda, pán L. Bay Larsen, podpredseda, pani K. Jürimäe, MM. C. Lycourges, E. Regan, T. von Danwitz, Z. Csehi a pani O. Spineanu-Matei, predsedovia komory, MM. P. G. Xuereb (spravodajca), I. Jarukaitis, A. Kumin, N. Jääskinen a M. Gavalec, sudcovia,

Generálny advokát: pán M. Campos Sánchez-Bordona,

referent: M. C. Di Bella, správca,

so zreteľom na písomný postup a po pojednávaní zo 16. januára 2023,

vzhľadom na predložené pozorovania:

–	za rakúsku vládu pán A. Posch, pani J. Schmoll, MM. K. Ibili a E. Riedl, ako agenti,

–	za dánsku vládu M. P. B. Jespersen, pani V. Pasternak Jørgensen, M. Søndahl Wolff a Y. T. Thyregod Kollberg, splnomocnení zástupcovia,

–	za nemeckú vládu MM. J. Möller a M. Hellmann, ako agenti,

–	za estónsku vládu pani M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

–	za Írsko pani M. Browne, hlavná štátna právna zástupkyňa, pán A. Joyce a pani M. Lane, konajúci ako zástupcovia, za pomoci pána R. Farrella, SC, pána D. Fennellyho, BL a pána D. O’Reillyho , právnik,

–	za francúzsku vládu pán R. Bénard, pani A. Daniel, A.-L. Desjonquères a M. J. Illouz, ako agenti,

–	za cyperskú vládu pani I. Neophytou, splnomocnená zástupkyňa,

–	za maďarskú vládu pani Zs . Biró-Tóth a pán M. Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

–	za holandskú vládu M. K. Bulterman, A. Hanje a M. J. Langer, splnomocnení zástupcovia,

–	za poľskú vládu pán B. Majczyna, ako zástupca,

–	za fínsku vládu pani A. Laine, ako zástupkyňa,

–	za švédsku vládu v zastúpení: J. Lundberg, H. Eklinder , C. Meyer-Seitz, A. M. Runeskjöld, M. Salborn Hodgson, R. Shahsavan Eriksson, H. Shev a M. O. Simonsson, splnomocnení zástupcovia,

–	za nórsku vládu F. Bergsjø, H. Busch, K. Moe Winther a P. Wennerås, splnomocnení zástupcovia,

–

za Európsku komisiu, MM. G. Braun, S. L. Kalėda, H. Kranenborg a F. Wilman, ako agenti,

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 a článku 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 o spracovaní údajov osobnej povahy ao ochrane súkromie v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) ( Ú. v. EÚ L 201, s. 37 ) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 ( Ú. v. EÚ 2009 , L 337, s. 11 ) (ďalej len „smernica 2002/58“) v zmysle článkov 7, 8, 11, 41 a 47, ako aj článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Únie (ďalej len „charta“).

Táto žiadosť bola podaná v súvislosti so sporom medzi CG a Bezirkshauptmannschaft Landeck (správny orgán okresu Landeck, Rakúsko) týkajúci sa zaistenia mobilného telefónu CG policajnými orgánmi a ich pokusov o , v rámci vyšetrovania drogovej závislosti obchodovanie s ľuďmi, aby ste odomkli tento telefón a získali prístup k údajom v ňom obsiahnutým.

Právny rámec

právo Únie

Smernica 2002/58

Článok 1 smernice 2002/58 s názvom „Rozsah a cieľ“ stanovuje :

“1. Táto smernica zabezpečuje harmonizáciu vnútroštátnych ustanovení potrebných na zabezpečenie rovnocennej úrovne ochrany základných práv a slobôd, a najmä práva na súkromie a dôvernosť, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov. osobného charakteru v elektronickej komunikačný sektor, ako aj voľný pohyb takýchto údajov a elektronických komunikačných zariadení a služieb v rámci Spoločenstva.

[…]

3. Táto smernica sa nevzťahuje na činnosti, ktoré nespadajú pod Zmluvu o [FEÚ], ako sú činnosti uvedené v hlavách V a VI Zmluvy o [EÚ], a v každom prípade na činnosti týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrana, bezpečnosť štátu (vrátane ekonomickej prosperity štátu pri činnostiach súvisiacich s bezpečnosťou štátu) alebo činnosť štátu v oblastiach týkajúcich sa trestného práva. »

Článok 3 tejto smernice s názvom „Dotknuté služby“ stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb vo verejných komunikačných sieťach v Spoločenstve vrátane verejných komunikačných sietí, ktoré podporujú zariadenia na zber údajov a identifikáciu. »

Článok 5 tejto smernice s názvom „Dôvernosť komunikácie“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov zabezpečia dôvernosť komunikácie uskutočňovanej prostredníctvom verejnej komunikačnej siete a verejne prístupných elektronických komunikačných služieb, ako aj dôvernosť súvisiacich prevádzkových údajov. Predovšetkým zakazujú akejkoľvek inej osobe, než sú používatelia, počúvať, zachytávať, ukladať komunikáciu a súvisiace prevádzkové údaje alebo ich vystavovať iným prostriedkom odpočúvania alebo sledovania bez súhlasu dotknutých používateľov, s výnimkou prípadov, keď je na to táto osoba zákonne oprávnená. takže v súlade s článkom 15 ods. 1 tento odsek nebráni technickému uloženiu potrebnému na doručenie oznámenia bez toho, aby bola dotknutá zásada dôvernosti. »

V článku 15 tej istej smernice s názvom „Uplatňovanie určitých ustanovení smernice 95/46/ES“ sa v odseku 1 uvádza:

„Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia zamerané na obmedzenie rozsahu práv a povinností stanovených v článkoch 5 a 6, v článku 8 ods. 1, 2, 3 a 4 a v článku 9 tejto smernice. ak takéto obmedzenie predstavuje v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie na zabezpečenie národnej bezpečnosti – teda bezpečnosti štátu – obrany a verejnej bezpečnosti alebo na zabezpečenie prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov, trestných činov alebo neoprávneného používania elektronického komunikačného systému, ako je ustanovené v článku 13 ods. 1 smernice 95/46/ES [Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov ao voľnom pohybe takýchto údajov ( Ú. v. ES L 281, s. 31, 1995 ). Na tento účel môžu členské štáty okrem iného prijať legislatívne opatrenia ustanovujúce uchovávanie údajov na obmedzené obdobie, ak je to odôvodnené jedným z dôvodov uvedených v tomto odseku. Všetky opatrenia uvedené v tomto odseku sa prijmú v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 a 2 [ZEÚ]. »

Smernica (EÚ) 2016/680

Odôvodnenia 2, 4, 7, 10, 11, 15, 26, 37, 44, 46 a 104 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane jednotlivcov pri spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania alebo výkonu trestných sankcií a na účely voľného pohybu týchto údajov a ktorým sa zrušuje rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV ( Ú. v. EÚ 2016 , L 119, s. 89 ), znejú takto:

“(2)

Zásady a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, by mali bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo bydlisko týchto fyzických osôb rešpektovať ich základné práva a slobody, najmä ich právo na ochranu osobných údajov. . Cieľom tejto smernice je prispieť k vytvoreniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

[…]

(4)

Mal by sa uľahčiť voľný tok osobných údajov medzi príslušnými orgánmi na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takýmto hrozbám v rámci [európskych ] Únii a prenos takýchto údajov do tretích krajín a medzinárodných organizácií pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany osobných údajov zamestnancov. Tento vývoj si vyžaduje vytvorenie pevného a súdržnejšieho rámca na ochranu osobných údajov v Únii, ktorý bude sprevádzaný dôsledným uplatňovaním pravidiel.

[…]

(7)

Je nevyhnutné zabezpečiť vysokú a konzistentnú úroveň ochrany osobných údajov fyzických osôb a uľahčiť výmenu osobných údajov medzi príslušnými orgánmi členských štátov, aby sa zaručila účinnosť justičnej spolupráce v trestných veciach a polícii. spolupráce. Na tento účel sa zohľadňuje úroveň ochrany práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania a odhaľovania trestných činov, vyšetrovania a stíhania vo veciach ich alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrana a predchádzanie hrozbám pre verejnú bezpečnosť by mali byť rovnocenné vo všetkých členských štátoch. Účinná ochrana osobných údajov v celej Únii si vyžaduje nielen posilnenie práv dotknutých osôb a povinností tých, ktorí spracúvajú osobné údaje, ale aj posilnenie rovnocenných právomocí v oblasti monitorovania a presadzovania dodržiavania pravidiel týkajúcich sa ochrany osobných údajov v členskom štáte štátov.

[…]

(10)

Vo vyhlásení č. 21 o ochrane osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráci, pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, konferencia uznala, že osobitné pravidlá o ochrane osobných údajov a o voľnom pohybe osobných údajov v oblastiach justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce na základe článku 16 [ZFEÚ] by mohla byť potrebná z dôvodu osobitnej povahy týchto oblastí.

(11)

Tieto oblasti by preto mala upravovať smernica , ktorá stanovuje osobitné pravidlá týkajúce sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom a ich odhaľovania , vyšetrovania a stíhania v tejto veci resp . výkon trestnoprávnych sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takýmto ohrozeniam pri rešpektovaní osobitosti týchto činností. Príslušné orgány môžu zahŕňať nielen verejné orgány, ako sú súdne orgány, polícia alebo iné orgány činné v trestnom konaní, ale aj akýkoľvek iný orgán alebo subjekt, ktorému právo členského štátu zveruje výkon verejnej moci a výsad verejnosti na účely tejto smernice. Ak takýto orgán alebo subjekt spracúva osobné údaje na iné účely, ako sú uvedené v tejto smernici, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 [Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvanie osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov a o zrušení smernice 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, s. 1, Ú. v. EÚ 2016, s. 1 ). Preto sa [nariadenie 2016/679] uplatňuje tam, kde orgán alebo subjekt zhromažďuje osobné údaje na iné účely a ďalej ich spracúva, aby splnil zákonnú povinnosť, ktorá sa na neho vzťahuje. […]

[…]

(15)

S cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany fyzických osôb prostredníctvom vymáhateľných práv v celej Únii a vyhnúť sa nezrovnalostiam, ktoré bránia výmene osobných údajov medzi príslušnými orgánmi, by sa v tejto smernici mali ustanoviť harmonizované pravidlá ochrany a voľného pohybu osobných údajov spracúvaných pre na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania ohrozeniu verejnej bezpečnosti. Aproximácia právnych predpisov členských štátov by nemala viesť k oslabeniu ochrany osobných údajov, ktorú ponúkajú, ale mala by sa naopak zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany v Únii. Členským štátom by sa nemalo brániť v poskytovaní širších záruk, ako sú záruky stanovené v tejto smernici na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov príslušnými orgánmi.

[…]

(26)

[…] Osobné údaje by mali byť primerané a relevantné vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. Predovšetkým je potrebné dbať na to, aby zhromaždené osobné údaje neboli nadmerné a aby sa neuchovávali dlhšie, ako je potrebné na účely, na ktoré sa spracúvajú. Osobné údaje by sa mali spracúvať len vtedy, ak účel spracúvania nemožno primerane dosiahnuť inými prostriedkami. […]

[…]

(37)

Osobné údaje, ktoré sú svojou povahou obzvlášť citlivé z hľadiska základných práv a slobôd, si zaslúžia osobitnú ochranu, pretože kontext, v ktorom sa spracúvajú, by mohol pre tieto slobody a práva predstavovať značné riziká. Takéto osobné údaje by mali zahŕňať osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, pričom sa rozumie, že použitie výrazu „rasový pôvod“ v tejto smernici neznamená, že Únia dodržiava akékoľvek teórie smerujúce k preukázaniu existencie odlišných ľudských rás. Takéto osobné údaje by sa nemali spracúvať, pokiaľ to nie je sprevádzané primeranými zárukami práv a slobôd dotknutej osoby ustanovenými zákonom a ak to nie je povolené v osobitných prípadoch. ak to už nie je povolené takým zákonom, nie je potrebné chrániť životne dôležité záujmy dotknutej osoby alebo inej osoby; alebo že sa týka údajov jasne zverejnených dotknutou osobou. Vhodné záruky práv a slobôd dotknutej osoby by mohli zahŕňať možnosť zhromažďovania takýchto údajov len v súvislosti s inými údajmi týkajúcimi sa dotknutej fyzickej osoby, možnosť primeraného zabezpečenia zhromaždených údajov, prísnejšie pravidlá prístupu pracovníkov príslušného orgánu k údajov a zákaz prenosu takýchto údajov. Spracovanie takýchto údajov by malo byť povolené zákonom, ak dotknutá osoba výslovne súhlasila so spracovaním, ktoré je pre ňu obzvlášť rušivé. Súhlas dotknutej osoby by však sám osebe nemal predstavovať právny základ na spracúvanie takýchto citlivých osobných údajov príslušnými orgánmi.

[…]

(44)

Členské štáty by mali mať možnosť prijať legislatívne opatrenia zamerané na oddialenie alebo obmedzenie poskytovania informácií dotknutým osobám alebo im tieto informácie neposkytnúť, alebo úplne alebo čiastočne obmedziť ich prístup k osobným údajom, ktoré sa ich týkajú, za predpokladu, že takéto opatrenie predstavuje nevyhnutné opatrenie. a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti, s náležitým ohľadom na základné práva a oprávnené záujmy dotknutej fyzickej osoby, aby sa zabránilo mareniu vyšetrovania, výskumu alebo úradného alebo súdneho konania, aby sa zabránilo poškodeniu prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov alebo výkon trestných sankcií na ochranu verejnej bezpečnosti alebo národnej bezpečnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných. Správca údajov by mal konkrétnym a individuálnym spôsobom posúdiť každý prípad, či existuje dôvod na čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na prístup.

[…]

(46)

Akékoľvek obmedzenie práv dotknutej osoby musí rešpektovať Chartu a [Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaný v Ríme 4. novembra 1950], ako ich interpretuje Súdny dvor [z r. Európska únia] a Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre a najmä rešpektujú podstatu uvedených práv a slobôd.

[…]

(104)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané chartou, ako sú zakotvené v [Zmluve o FEÚ], a najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov a právo na účinný prostriedok nápravy. a prístup k nestrannému súdu. Obmedzenia týchto práv sú v súlade s článkom 52 ods. 1 charty, pretože sú nevyhnutné na splnenie cieľov všeobecného záujmu uznaných Úniou alebo potreby chrániť práva a slobody iných. »

Článok 1 tejto smernice s názvom „Predmet a ciele“ v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

“1. Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom a ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania vo veci alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred trestnými činmi, ako aj na účely ich odhaľovania a odhaľovania.” proti ohrozeniu verejnej bezpečnosti a predchádzaniu takýmto hrozbám.

2. V súlade s touto smernicou členské štáty:

má)	chrániť základné práva a slobody fyzických osôb, najmä ich právo na ochranu osobných údajov; A

b)	zabezpečiť, aby výmena osobných údajov príslušnými orgánmi v rámci Únie, ak si takúto výmenu vyžaduje právo Únie alebo právo členského štátu, nebola obmedzená ani zakázaná z dôvodov súvisiacich s ochranou fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobné údaje. »

Článok 2 tejto smernice s názvom „Rozsah pôsobnosti“ v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

“1. Táto smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané príslušnými orgánmi na účely uvedené v článku 1 ods .

[…]

3. Táto smernica sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané:

má)	v súvislosti s činnosťou, ktorá nespadá do pôsobnosti práva Únie;

[…] »

Podľa podmienok článku 3 tej istej smernice s názvom „Definície“:

„Na účely tejto smernice máme na mysli:

„osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); sa za „identifikovateľnú fyzickú osobu“ považuje fyzická osoba, ktorú možno priamo alebo nepriamo identifikovať najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor alebo odkazom na jeden, resp. špecifickejšie prvky špecifické pre ich fyzickú, fyziologickú, genetickú, psychologickú, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu;

„spracovanie“ znamená akúkoľvek operáciu alebo súbor operácií, či už sa vykonávajú alebo nevykonávajú automatizovanými prostriedkami a vzťahujú sa na osobné údaje alebo súbory osobných údajov, ako je zhromažďovanie, zaznamenávanie, organizácia, štruktúrovanie, uchovávanie, prispôsobovanie alebo úprava, extrakcia, konzultácia, používanie , komunikácia prostredníctvom prenosu, šírenia alebo akejkoľvek inej formy sprístupnenia, zmierenia alebo prepojenia, obmedzenia, vymazania alebo zničenia;

[…]

„príslušný orgán“:

má)	každý orgán verejnej moci príslušný na predchádzanie, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie trestných činov alebo na výkon trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takýmto hrozbám; Alebo

akýkoľvek iný orgán alebo subjekt, ktorému právo členského štátu zveruje výkon verejnej moci a výsad verejnej moci na účely predchádzania trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany a predchádzania trestným činom. ohrozenie verejnej bezpečnosti;

[…] »

Článok 4 smernice 2016/680 s názvom „Zásady týkajúce sa spracovania osobných údajov“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty stanovujú, že osobné údaje sú:

má)	spracúvané zákonne a spravodlivo;

b)	zhromažďované na konkrétne, explicitné a legitímne účely a nie sú spracovávané spôsobom nezlučiteľným s týmito účelmi;

c)	primerané, relevantné a nie nadmerné vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú;

[…] »

V článku 6 tejto smernice s názvom „Rozdiel medzi rôznymi kategóriami dotknutých osôb“ sa uvádza:

„Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ, ak je to vhodné, a pokiaľ je to možné, jasne rozlišoval medzi osobnými údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb, ako sú:

má)	osoby, o ktorých existujú vážne dôvody domnievať sa, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin;

b)	osoby odsúdené za trestný čin;

c)	obete trestného činu alebo osoby, o ktorých určité skutočnosti vedú k domnienke, že by sa mohli stať obeťami trestného činu; A

d)	tretie strany trestného činu, ako sú osoby, ktoré môžu byť predvolané na svedectvo v súvislosti s trestnými činmi alebo následným trestným konaním, osoby, ktoré môžu poskytnúť informácie o trestných činoch, alebo kontakty alebo spolupracovníci jednej z osôb uvedených v a) ab). »

Článok 10 tejto smernice s názvom „Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov“ znie takto:

„Spracúvanie osobných údajov, ktoré prezrádzajú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odboroch, a spracúvanie genetických údajov, biometrických údajov na účely identifikácie osoby jedinečné fyzické údaje, údaje o zdravotnom stave resp. údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby sú povolené iba v prípadoch absolútnej nevyhnutnosti za predpokladu primeraných záruk práv a slobôd dotknutej osoby, a to len:

má)	ak to povoľuje právo Únie alebo právo členského štátu;

b)	na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby; Alebo

c)	ak sa spracúvanie týka údajov, ktoré dotknutá osoba jasne zverejnila. »

V článku 13 smernice 2016/680 s názvom „Informácie, ktoré sa majú sprístupniť alebo poskytnúť dotknutej osobe“ sa stanovuje:

“1. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ sprístupnil dotknutej osobe aspoň tieto informácie:

má)	totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa údajov;

b)	prípadne kontaktné údaje úradníka pre ochranu údajov;

c)	účely spracúvania, na ktoré sú osobné údaje určené;

d)	právo podať sťažnosť dozornému orgánu a kontaktné údaje tohto orgánu;

e)	existencia práva požadovať od prevádzkovateľa prístup k osobným údajom, ich opravu alebo vymazanie a obmedzenie spracúvania osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby.

2. Okrem informácií uvedených v odseku 1 členské štáty zo zákona ustanovia, že prevádzkovateľ poskytne dotknutej osobe v konkrétnych prípadoch nasledujúce dodatočné informácie, aby jej umožnil uplatniť si svoju práva:

má)	právny základ spracovania,

b)	dobu uchovávania osobných údajov alebo, ak to nie je možné, kritériá použité na určenie tejto doby;

c)	prípadne kategórie príjemcov osobných údajov, a to aj v tretích krajinách alebo v rámci medzinárodných organizácií;

d)	v prípade potreby dodatočné informácie, najmä ak sa osobné údaje zhromažďujú bez vedomia dotknutej osoby.

3. Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia zamerané na oddialenie alebo obmedzenie poskytovania informácií dotknutej osobe podľa odseku 2 alebo na neposkytnutie takýchto informácií, ak a kým opatrenie tohto charakteru predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti, pričom sa náležite zohľadnia základné práva a oprávnené záujmy dotknutej fyzickej osoby:

má)	vyhýbať sa mareniu vyšetrovania, výskumu alebo úradného alebo súdneho konania;

b)	vyhýbať sa poškodeniu prevencie alebo odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania trestných činov alebo výkonu trestných sankcií;

c)	chrániť verejnú bezpečnosť;

d)	chrániť národnú bezpečnosť;

e)	chrániť práva a slobody iných.

[…] »

V článku 54 tejto smernice s názvom „Právo na účinný opravný prostriedok voči prevádzkovateľovi alebo subdodávateľovi“ sa uvádza:

„Členské štáty ustanovia, že bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek správne alebo mimosúdne opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii, vrátane práva podať sťažnosť dozornému orgánu podľa článku 52, dotknutá osoba má právo na účinný právny opravný prostriedok, ak sa domnieva, že jeho práva ustanovené v ustanoveniach prijatých podľa tejto smernice boli porušené v dôsledku spracúvania jeho osobných údajov vykonávaného v rozpore s týmito ustanoveniami. »

rakúske právo

Článok 27 ods. 1 Suchtmittelgesetz (zákon o narkotikách) z 5. septembra 1997 (BGBl. I, 112/1997), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovuje:

„Každý, kto nelegálne

1.	Nadobúda, drží, vyrába, prepravuje, dováža, vyváža alebo ponúka, dáva alebo obstaráva omamné látky inej osobe,

[…]

sa trestá odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom do 360 dní.

[…] »

Článok 17 Strafgesetzbuch (trestný zákonník) z 1. januára 1975 (BGBl., 60/1974), v znení platnom pre spor vo veci samej (ďalej len „StGB“), uvádza:

„(1) Trestné činy sú úmyselné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie alebo trest odňatia slobody na viac ako tri roky.

(2) Všetky ostatné priestupky sú priestupky. »

Článok 18 Strafprozessordnung (Trestný poriadok) z 30. decembra 1975 (BGBl., 631/1975), v znení platnom pre spor vo veci samej (ďalej len „StPO“), stanovuje:

„(1) Justičná polícia je poverená úlohami v službách správy trestného súdnictva (článok 10 ods. 1 bod 6 Bundes-Verfassungsgesetz [(spolkový ústavný zákon)]).

(2) Za vyšetrovanie justičnej polície zodpovedajú bezpečnostné orgány, ktorých organizáciu a miestnu príslušnosť upravujú ustanovenia Sicherheitspolizeigesetz [(zákon o bezpečnostnej polícii)] o organizácii správy verejnej bezpečnosti.

(3) Orgány verejnej bezpečnostnej služby (§ 5 ods. 2 zákona o bezpečnostnej polícii) zabezpečujú výkonnú službu justičnej polície, ktorá spočíva vo vyšetrovaní a stíhaní trestných činov podľa zákona č. ustanovenia tohto zákona.

[…] »

19	Článok 99 ods. 1 StPO stanovuje: „Súdna polícia vyšetruje z úradnej moci alebo na základe sťažnosti; je povinná plniť príkazy prokurátora a súdov (§ 105 ods. 2). »

Hlavný spor a prejudiciálne otázky

20	Dňa 23. februára 2021 agenti colného úradu v Innsbrucku (Rakúsko) pri drogovej kontrole zaistili balík adresovaný CG, ktorý obsahoval 85 gramov kanabisu. Tento balík bol zaslaný na preskúmanie na centrálnu policajnú stanicu v St. Anton am Arlberg (Rakúsko).

Dňa 6.3.2021 vykonali dvaja policajti z tejto stanice domovú prehliadku CG, pri ktorej ho vypočuli na odosielateľa uvedeného balíka a domovú prehliadku. Pri tomto pátraní policajti požiadali o prístup k údajom o spojení mobilného telefónu CG. Po jeho odmietnutí títo policajti zaistili tento mobilný telefón vrátane SIM karty a SD karty a poskytli CG správu o zaistení.

Následne bol uvedený mobilný telefón s cieľom odblokovania odovzdaný znalcovi z obvodnej policajnej stanice Landeck (Rakúsko). Keďže tento nedokázal odomknúť predmetný mobilný telefón, bol zaslaný Bundeskriminalamt (Spolkový úrad justičnej polície) vo Viedni (Rakúsko), kde sa uskutočnil nový pokus o odomknutie.

23	Zaistenie mobilného telefónu CG, ako aj následné pokusy o jeho zneužitie boli vykonané z vlastnej iniciatívy dotknutých policajtov bez ich povolenia prokurátora alebo sudcu.

24	Dňa 31. marca 2021 podal CG žalobu na Landesverwaltungsgericht Tirol (Regionálny správny súd Tirolska, Rakúsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, s cieľom napadnúť zákonnosť zabavenia jeho mobilného telefónu. Ten bol vrátený CG 20. apríla 2021.

CG nebol okamžite informovaný o pokusoch o zneužitie jeho mobilného telefónu. Dozvedel sa to až vtedy, keď policajt, ktorý zaistil tento mobilný telefón a následne podnikol kroky na zneužitie digitálnych údajov, bol vypočutý ako svedok v konaní pred vnútroštátnym súdom. Tieto pokusy tiež neboli zdokumentované v spise justičnej polície.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa vnútroštátny súd v prvom rade pýta, či vzhľadom na body 52 až 61 rozsudku z 2. októbra 2018 Ministerio Fiscal ( C‑207/16 , EU:C:2018: 788 ), a judikatúru citovanú v týchto bodoch, článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 v zmysle článkov 7 a 8 charty, treba vykladať v tom zmysle, že prístup ku komplexnému a nekontrolovanému prehľadu všetkých údajov obsiahnutých v mobilný telefón, konkrétne údaje o pripojení, komunikačný obsah, fotografie a históriu prehliadania, ktoré môžu poskytnúť veľmi podrobný a hĺbkový obraz takmer akejkoľvek oblasti súkromného života dotknutej osoby, predstavujú taký závažný zásah do základných práv zakotvených v tieto články 7 a 8, že vo veciach prevencie, výskumu, odhaľovania a stíhania trestných činov musí byť tento prístup obmedzený v boji proti závažným trestným činom.

27	V tejto súvislosti tento súd upresňuje, že trestný čin, z ktorého je CG obvinený v rámci trestného konania, o ktoré ide vo veci samej, je upravený v článku 27 ods. do jedného roka a predstavuje, vzhľadom na klasifikáciu článku 17 StGB, iba priestupok.

Po druhé, po pripomenutí si ponaučení vyplývajúcich z odsekov 48 až 54 rozsudku z 2. marca 2021, Prokuratuur (Podmienky prístupu k údajom týkajúcim sa elektronickej komunikácie) ( C-746/18 , EU:C:2021: 152 ), ako aj ako je judikatúra citovaná v týchto bodoch, tento súd sa pýta, či článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je tá, ktorá vyplýva z ustanovení článku 18 a článku 99 ods. 1 StPO, podľa ktorého , justičná polícia môže počas trestného konania získať bez poverenia sudcu alebo subjektu nezávislý administratívny, úplný a nekontrolovaný prístup ku všetkým digitálnym údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne.

Po tretie a napokon, po zdôraznení, že článok 18 StPO v spojení s článkom 99 ods. 1 StPO neustanovuje žiadnu povinnosť zo strany policajných orgánov dokumentovať opatrenia na digitálne využitie mobilného telefónu, resp. informovať svojho vlastníka o existencii takýchto opatrení, aby sa tento mohol v prípade potreby postaviť proti nim prostredníctvom preventívnych právnych prostriedkov alebo a posteriori, vnútroštátny súd spochybňuje zlučiteľnosť týchto ustanovení StPO so zásadou rovnosti zbrane a právo na účinný súdny prostriedok nápravy v zmysle článku 47 charty.

Za týchto okolností sa Landesverwaltungsgericht Tirol (krajinský správny súd Tirolska) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

“1)

Ak by sa mal článok 15 ods. 1 [smernice 2002/58, v prípade potreby v spojení s jej článkom 5], so zreteľom na články 7 a 8 [ charty] chápať v tom zmysle, že prístup orgánov verejnej moci k údaje uložené v mobilných telefónoch predstavujú taký závažný zásah do základných práv zaručených v týchto článkoch charty, že vo veciach prevencie, výskumu, odhaľovania a stíhania trestných činov musí byť tento prístup obmedzený na boj proti závažnej trestnej činnosti?

Treba chápať článok 15 ods. 1 [smernice 2002/58] v zmysle článkov 7, 8 a 11, ako aj článku 52 ods. ako kombinované ustanovenia článku 18 a článku 99 ods. 1 [StPO], podľa ktorých vnútroštátne orgány zodpovedné za bezpečnosť získavajú z vlastnej iniciatívy počas trestného konania bez povolenia súdu alebo nezávislého správneho orgánu autoritu, úplný a nekontrolovaný prístup ku všetkým digitálnym údajom uloženým v mobilnom telefóne?

Mal by sa článok 47 [charty] chápať, ak je to vhodné, v spojení s článkami 41 a 52 tej istej charty z hľadiska rovnosti zbraní a práva na účinný opravný prostriedok, na rozdiel od a nariadenie členského štátu, ktoré, ako sú kombinované ustanovenia článku 18 a článku 99 ods. 1 [StPO], umožňuje využívanie digitálnych údajov mobilného telefónu bez toho, aby bola dotknutá osoba vopred informovaná o dotknutom opatrení, alebo aspoň po tom, čo bola prijatá? »

Konanie pred Súdnym dvorom

Dňa 20. októbra 2021 Súdny dvor zaslal vnútroštátnemu súdu žiadosť o informácie, ktorou ho vyzval, aby uviedol, či by smernica 2016/680 mohla byť relevantná v rámci sporu vo veci samej, a v prípade potreby mu vysvetlil ustanovenia vnútroštátneho práva transponujúceho túto smernicu do rakúskeho práva, ktoré by sa mohlo uplatniť v tomto prípade.

Dňa 11. novembra 2021 vnútroštátny súd odpovedal na túto žiadosť a uviedol najmä, že v tomto prípade sa musia dodržiavať požiadavky uvedenej smernice. Táto odpoveď bola oznámená spolu s návrhom na začatie prejudiciálneho konania zainteresovaným stranám uvedeným v článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

33	Dňa 8. novembra 2022 Súdny dvor v súlade s článkom 61 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyzval účastníkov ústnej časti konania, aby svoje vyjadrenia sústredili na smernicu 2016/680 a aby počas pojednávania odpovedali na určité otázky. v súvislosti s touto smernicou.

K žiadosti o opätovné otvorenie ústnej časti konania

Po prezentácii záverov generálneho advokáta, písomnosťou podanou do kancelárie Súdneho dvora 17. mája 2023, rakúska vláda predložila žiadosť o opravu týchto záverov z dôvodu, že nepresne prezentovali stanovisko, ktoré vyjadril vo svojom rozhodnutí. písomné a ústne pripomienky a že obsahujú vecné chyby.

Podľa tejto vlády totiž na jednej strane bod 50 záverov generálneho advokáta v spojení s ich poznámkou pod čiarou 14 naznačuje, že podľa uvedenej vlády pokus o prístup k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne, ako to, o aké ide vo veci samej, nemôže predstavovať spracúvanie osobných údajov v zmysle článku 3 bodu 2 smernice 2016/680. Tá istá vláda však počas pojednávania pred Súdnym dvorom tvrdila opak, keď sa výslovne stotožnila so stanoviskom vyjadreným Európskou komisiou vo svojich písomných pripomienkach, podľa ktorých by to vyplývalo zo systémového výkladu tejto smernice, čítaného vo svetle z jej cieľov, aby sa ňou riadili nielen samotné spracovateľské operácie, ale aj operácie prebiehajúce pred nimi, ako napríklad pokus o spracovanie, bez toho, aby uplatnenie uvedenej smernice bolo podmienené úspešnosťou tohto pokusu o spracovanie.

Na druhej strane rakúska vláda tvrdí, že bod 27 návrhov generálneho advokáta sa zakladá na chybných skutočnostiach, keďže naznačuje, že pokusy o liečbu uvedené v bode 22 tohto rozsudku neboli súdnou políciou zdokumentované. súbor. V tejto súvislosti táto vláda upresňuje, že na rozdiel od toho, čo vyplýva z tohto bodu 27, ako aj z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že tieto pokusy o spracovanie boli zaznamenané v dvoch správach vypracovaných OZ. policajtov poverených vyšetrovaním vo veci samej a že tieto správy boli následne zaradené do spisu prokurátora.

37	Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 23. mája 2023 bola žiadosť rakúskej vlády zameraná na dosiahnutie nápravy záverov generálneho advokáta prekvalifikovaná na žiadosť o opätovné otvorenie ústnej časti konania, a to v rámci tzv. v zmysle článku 83 rokovacieho poriadku.

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že štatút Súdneho dvora Európskej únie ani rokovací poriadok neumožňujú zainteresovaným stranám uvedeným v článku 23 tohto štatútu , aby predložil pripomienky v reakcii na závery prezentované generálnym advokátom. Okrem toho podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát verejne, úplne nestranne a nezávisle, predkladá odôvodnené závery v prípadoch, ktoré si podľa uvedeného štatútu vyžadujú jeho intervenciu. Súdny dvor nie je viazaný ani týmito závermi, ani odôvodnením, s ktorým k nim dospel generálny advokát. V dôsledku toho nesúhlas zainteresovanej strany so závermi generálneho advokáta, bez ohľadu na otázky, ktoré tento vo svojich záveroch skúma, nemôže sám osebe predstavovať dôvod na opätovné otvorenie ústnej časti konania (rozsudok zo 14. marca 2024, f6 Cigarettenfabrik, C‑336/22 , EU:C:2024:226 , odsek 25 a citovaná judikatúra).

Samozrejme, v súlade s článkom 83 svojho rokovacieho poriadku môže Súdny dvor kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania, najmä ak sa domnieva, že nie je dostatočne informovaný, resp. ak strana po uzavretí tejto fázy predložila novú skutočnosť, ktorá by mohla mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie súdu, alebo ak sa o prípade musí rozhodnúť na základe argumentu, ktorý nebol prerokovaný.

V tomto prípade sa však Súdny dvor domnieva, že na konci písomnej časti konania a pojednávania, ktoré sa pred ním konalo, má k dispozícii všetky náležitosti potrebné na rozhodnutie o tejto žiadosti o rozhodnutie. Okrem toho skutočnosti, na ktoré sa rakúska vláda odvoláva na podporu svojej žiadosti o opätovné otvorenie ústnej časti konania, nepredstavujú nové skutočnosti, ktoré by mohli mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, ktoré má v prejednávanej veci vydať.

Pokiaľ ide konkrétnejšie o skutkové okolnosti uvedené v bode 36 tohto rozsudku, je potrebné pripomenúť, že v rámci prejudiciálneho konania neprináleží Súdnemu dvoru zisťovať, či sú tvrdené skutočnosti preukázané, ale iba rozhodnúť s výkladom príslušných ustanovení práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. januára 2023, Puig Gordi a i., C‑158/21 , EU:C:2023:57 , bod 36 ). Podľa judikatúry Súdneho dvora otázky týkajúce sa výkladu práva Únie kladie vnútroštátny sudca v rámci regulačného a faktického rámca, ktorý definuje v rámci svojej zodpovednosti, a do ktorého nepatrí, aby ich overoval presnosť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2024, Bundesrepublik Deutschland (Účinok rozhodnutia o priznaní postavenia utečenca), C‑753/22 , EU:C:2024: 524 , bod 44 a citovanú judikatúru].

42	Za týchto podmienok sa Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta domnieva, že nie je dôvod nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania.

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

43	Niekoľko zainteresovaných strán, ktoré predložili písomné pripomienky v rámci tohto konania, spochybnilo prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania ako celku alebo niektorých otázok položených vnútroštátnym súdom.

44	Po prvé, rakúska, francúzska a švédska vláda tvrdia, že návrh na začatie prejudiciálneho konania nespĺňa požiadavky stanovené v článku 94 rokovacieho poriadku z dôvodu, že neobsahuje potrebné skutkové a právne prvky na to, aby bol užitočný odpoveď na túto jurisdikciu.

Po druhé rakúska vláda na jednej strane tvrdí, že svojou druhou a treťou prejudiciálnou otázkou chce vnútroštátny súd v podstate vedieť, či sú ustanovenia článkov 18 a 99 StPO v ich spojení v súlade s právo Únie. Keďže však tieto ustanovenia nestanovujú podmienky, za ktorých sa musí použiť zaistené dátové nosiče, tieto otázky nesúvisia s predmetom sporu vo veci samej. Ďalej tvrdí, že podľa rakúskeho práva je na zaistenie mobilného telefónu alebo pokus o prístup k údajom obsiahnutým v tomto telefóne potrebný príkaz prokurátora. Tento súd by preto mal konštatovať porušenie rakúskeho práva, takže otázky položené týmto súdom by neboli potrebné na vyriešenie tohto sporu, a preto by nebolo potrebné rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi ustanovenej v článku 267 ZFEÚ je len na vnútroštátnom sudcovi, komu bude súd zabavený. sporu a kto musí prevziať zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré sa má prijať, posúdiť vo svetle osobitostí prípadu tak potrebu predbežného rozhodnutia, aby bolo možné vyniesť rozsudok, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie. súd. V dôsledku toho, keďže položené otázky sa týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 , bod 61 a citovaná judikatúra).

Z toho vyplýva, že na otázky týkajúce sa práva Únie sa vzťahuje domnienka relevantnosti. Odmietnutie Súdneho dvora rozhodnúť o predbežnej otázke položenej vnútroštátnym súdom je možné len vtedy, ak sa jasne ukáže, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadny vzťah so skutočnosťou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy alebo ak Súdny dvor nemá skutkové a právne prvky potrebné na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C -107/23 PPU , EU:C:2023:606 , ods. 62 a citovaná judikatúra).

Po prvé, pokiaľ ide o argument založený na nedodržaní požiadaviek stanovených v článku 94 rokovacieho poriadku, treba poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry, ktorá sa teraz odráža v článku 94 písm. a) ab), potreba dospieť k výkladu práva Únie, ktorý je užitočný pre vnútroštátneho sudcu, si vyžaduje, aby vnútroštátny sudca definoval skutkový a regulačný rámec, do ktorého sa hodia otázky, ktoré kladie, alebo aby prinajmenšom vysvetlil skutkové predpoklady, na základe ktorých tieto otázky sú založené. Okrem toho je nevyhnutné, ako sa uvádza v článku 94 písm. c), aby návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahoval uvedenie dôvodov, ktoré viedli vnútroštátny súd k spochybneniu výkladu alebo platnosti niektorých ustanovení práva Únie, ako aj spojenie, ktoré vytvára medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnymi predpismi uplatniteľnými na spor vo veci samej (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023 :1011 , bod 59 a citovaná judikatúra) .

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o skutkový rámec, vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania spresnil, že rakúske policajné orgány sa po zadržaní mobilného telefónu CG v rámci policajného vyšetrovania obchodovania s drogami pokúsili pri dvoch príležitostiach získať prístup k údajom obsiahnutým v tomto telefóne z vlastnej iniciatívy bez predchádzajúceho povolenia od prokurátora alebo sudcu na tento účel. Spresnila tiež, že CG sa o pokusoch dostať sa k údajom obsiahnutým v jeho mobilnom telefóne dozvedel až vtedy, keď si vypočul svedectvo policajta. Nakoniec uviedla, že tieto pokusy o prístup neboli zdokumentované ani v spise zostavenom justičnou políciou.

Pokiaľ ide o regulačný rámec, tento súd spresnil, že vnútroštátne ustanovenia, ktoré uviedol v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, umožňujú pokus o prístup k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne na účely prevencie, výskumu, odhaľovania a stíhania trestných činov bez toho, aby obmedzenie tejto možnosti na jediný účel boja proti závažnej trestnej činnosti bez toho, aby sa tento pokus o prístup podrobil predchádzajúcej kontrole zo strany sudcu alebo nezávislého správneho orgánu a bez toho, aby sa zabezpečilo, že dotknuté osoby budú o tomto pokuse informované, najmä s cieľom, aby sa proti tomu mohol brániť podaním žaloby.

Tento súd okrem toho, ako vyplýva z bodov 26 až 29 tohto rozsudku, upresnil dôvody, ktoré ho viedli k predloženiu návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru, ako aj súvislosť, ktorá podľa neho existuje medzi ustanoveniami práva Únie. a charty, na ktorú sa vzťahuje táto žiadosť, a ustanovenia rakúskeho práva uplatniteľného podľa nej na spor vo veci samej.

52	Okolnosti uvedené v bodoch 49 až 51 tohto rozsudku teda umožňujú domnievať sa, že návrh na začatie prejudiciálneho konania spĺňa požiadavky stanovené v článku 94 rokovacieho poriadku.

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia založené na skutočnosti, že ustanovenia rakúskeho práva uvedené v druhej a tretej prejudiciálnej otázke nie sú relevantné a že vnútroštátny súd mal konštatovať porušenie tohto práva, treba pripomenúť, že nie je úlohou Súdneho dvora, aby rozhodoval o výklade vnútroštátnych ustanovení a posudzoval, či je výklad alebo uplatňovanie, ktoré im poskytol vnútroštátny sudca, správny, takýto výklad patrí do výlučnej právomoci tohto sudcu [rozsudok z 15. júna 2023, Getin Noble Bank (Pozastavenie plnenia zmluvy o úvere), C‑287/22 , EU:C:2023:491 , bod 32 a citovaná judikatúra].

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a najmä zo znenia prejudiciálnych otázok vyplýva, že vnútroštátny súd sa na jednej strane domnieva, že tieto ustanovenia rakúskeho práva sú uplatniteľné na spor. vo veci samej a na druhej strane, že pokus o prístup k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora alebo sudcu, ako je ten, o ktorý ide vo veci samej, rakúske právo povoľuje . V súlade s judikatúrou citovanou v predchádzajúcom bode tohto rozsudku Súdnemu dvoru neprináleží rozhodovať o takomto výklade týchto ustanovení.

55	Z toho vyplýva, že otázky položené vnútroštátnym súdom sú prípustné.

Rakúska vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na prvú a druhú prejudiciálnu otázku, keďže tieto otázky sa týkajú výkladu článku 5 a článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, hoci jasné, že táto smernica sa nevzťahuje na spor vo veci samej. Počas vypočutia viaceré vlády tvrdili, že preformulovanie predbežných otázok v súvislosti so smernicou 2016/680 nie je možné. Rakúska vláda predovšetkým zdôraznila, že túto zmenu formulácie bráni skutočnosť, že posledná uvedená smernica neobsahovala ustanovenia rovnocenné s článkom 5 a článkom 15 ods. 1 smernice 2002/58. Francúzska vláda tvrdila, že právomoc preformulovať predbežné otázky má jeden zo svojich limitov v práve členských štátov predložiť písomné pripomienky. Podľa posledne menovanej vlády by toto právo bolo zbavené akejkoľvek účinnosti, ak by sa právny rámec konania mohol radikálne zmeniť počas preformulovania prejudiciálnych otázok Súdom.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, najmä na základe článku 1 ods . elektronických komunikácií bez toho, aby sa poskytovateľom služieb takýchto komunikácií ukladali povinnosti spracovania, ochrana údajov dotknutých osôb nie je záležitosťou smernice 2002/58, ale výlučne vnútroštátneho práva, s výhradou uplatnenia smernice 2016/680 (rozsudky zo 6. októbra 2020, Privacy International, C‑623/17 , EU:C:2020:790 , bod 48 , ako aj zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net ea, C‑511/18, C‑512 /18 a C‑520/18 , EU:C:2020:791 , odsek 103 ).

58	Je však nesporné, že spor vo veci samej sa týka pokusu získať prístup k osobným údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne priamo zo strany policajných orgánov bez toho, aby bol vyžiadaný akýkoľvek zásah poskytovateľa elektronických komunikačných služieb.

59	Je teda zrejmé, že tento spor nepatrí do pôsobnosti smernice 2002/58, na ktorú sa vzťahuje prvá a druhá prejudiciálna otázka.

Treba však pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom ustanoveného článkom 267 ZFEÚ je na Súdnom dvore, aby poskytol vnútroštátnemu sudcovi užitočnú odpoveď, ktorá umožňuje vyriešiť spor, ktorý má pred sebou. S ohľadom na túto skutočnosť je na Súdnom dvore, aby v prípade potreby preformuloval otázky, ktoré mu boli predložené. Okrem toho sa od Súdneho dvora môže vyžadovať, aby zohľadnil normy práva Únie, na ktoré vnútroštátny sudca neodkázal vo vyjadrení k svojim otázkam [rozsudky z 15. júla 2021, Ministrstvo za obrambo, C‑742/19 , EÚ: C:2021:597 , bod 31 a citovaná judikatúra, ako aj z 18. júna 2024, Generalstaatsanwaltschaft Hamm (Žiadosť o vydanie utečenca do Turecka), C‑352/22 , EU:C :2024:521 , bod 47 ].

Skutočnosť, že vnútroštátny súd na formálnej úrovni sformuloval predbežnú otázku odkazom na určité ustanovenia práva Únie, nebráni Súdnemu dvoru poskytnúť tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné pri rozhodovaní o veci pred ním, bez ohľadu na to, či sa naň odvolával vo vyhlásení svojich otázok. V tejto súvislosti je úlohou Súdneho dvora, aby zo všetkých skutočností poskytnutých vnútroštátnym súdom, a najmä z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybral prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad s prihliadnutím na predmet návrhu. sporu (rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, C‑267/20 , EU:C:2022:494 , bod 28 , ako aj citovaná judikatúra).

Podľa ustálenej judikatúry informácie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania musia Súdnemu dvoru nielen umožniť poskytnúť užitočné odpovede, ale aj poskytnúť vládam členských štátov, ako aj iným zainteresovaným stranám možnosť predložiť pripomienky v súlade s s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C-680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 32 a citovaná judikatúra).

Ako však vyplýva z bodov 31 až 33 tohto rozsudku, v odpovedi na žiadosť o informácie adresovanú Súdnym dvorom vnútroštátnemu súdu tento uviedol, že na spor vo veci samej sa vzťahuje smernica 2016/680. Zainteresované strany mohli vo svojich písomných pripomienkach zaujať stanovisko k výkladu tejto smernice a jej relevantnosti vo veci samej. Okrem toho, vzhľadom na ústne pojednávanie, Súdny dvor vyzval účastníkov ústnej časti konania, aby počas tohto pojednávania odpovedali na niektoré otázky týkajúce sa tejto smernice. Vyzval ich najmä, aby zaujali stanovisko k relevantnosti článku 4 posledne menovaného pri odpovedi na prvú prejudiciálnu otázku, ako aj k článkom 13 a 54 tej istej smernice na zodpovedanie tretej prejudiciálnej otázky.

V dôsledku toho skutočnosť, že prvá a druhá prejudiciálna otázka sa týkajú výkladu článku 5 a článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, a nie smernice 2016/680, nebráni preformulovaniu otázok, ktoré položil vnútroštátny súd v konaní vzhľadom na príslušné ustanovenia tejto smernice, a teda na právomoc Súdneho dvora odpovedať na tieto otázky.

65	Tento záver nespochybňuje argument Írska a francúzskej a nórskej vlády, že pokus o prístup k osobným údajom nespadá do pôsobnosti smernice 2016/680, keďže sa vzťahuje len na skutočne vykonané spracovanie.

66	Tieto vlády v tejto súvislosti tvrdia, že výklad ustanovení tejto smernice by nebol užitočný pri riešení sporu vo veci samej, ani výklad charty, keďže chartu nemožno zosúladiť len vtedy, keď ju členské štáty vykonajú právo Únie.

Ak sa však jasne nezdá, že výklad aktu práva Únie nemá žiadnu súvislosť so skutočnosťou alebo predmetom sporu vo veci samej, ako je to v prípade smernice 2016/680 v tomto prípade, námietka na základe nepoužiteľnosti tohto zákona na hlavný prípad sa týka podstaty otázok (pozri analogicky rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 , bod 66 a citovaná judikatúra).

68	Preto je potrebné v prvom rade preskúmať, či pokus policajných orgánov získať prístup k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne patrí do vecnej pôsobnosti tejto smernice.

O aplikácii smernice 2016/680 na pokus o prístup k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne

69	Článok 2 ods. 1 smernice 2016/680 vymedzuje jej vecnú pôsobnosť. Podľa tohto ustanovenia sa táto smernica „vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané príslušnými orgánmi na účely uvedené v [jej] článku 1 ods . konania, vyšetrovania a stíhania v tejto veci.

V článku 3 bode 2 tejto smernice sa pojem ‚spracovanie‘ vymedzuje tak, že zahŕňa ‚akúkoľvek operáciu alebo súbor operácií, či už sa vykonávajú alebo nevykonávajú s použitím automatizovaných procesov a vzťahujú sa na osobné údaje alebo súbory osobných údajov, ako napríklad [… .] extrakcia, konzultácie“ alebo dokonca „šírenie alebo akákoľvek iná forma sprístupnenia“.

Zo samotného znenia článku 3 bodu 2 smernice 2016/680 a najmä z použitia výrazov „akákoľvek operácia“, „akýkoľvek súbor operácií“ a „akákoľvek iná forma sprístupnenia“ teda vyplýva, že zákonodarca Únie mal v úmysle poskytnúť široký rozsah pojmu „spracovanie“, a teda aj vecný rozsah pôsobnosti tejto smernice. Tento výklad potvrdzuje nevyčerpávajúci charakter operácií uvedených v tomto ustanovení vyjadrený výrazom „ako napríklad“ [pozri analogicky rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov pre daňové účely účely), C‑175/20 , EU:C:2022:124 , odsek 35 ].

Tieto textové prvky tak svedčia v prospech výkladu, podľa ktorého policajné orgány pri zaistení telefónu a manipulácii s ním na účely získania a nahliadnutia do osobných údajov obsiahnutých v tomto telefóne začnú spracúvanie v zmysle článku 3 písm. 2 smernice 2016/680, aj keď tieto orgány nemajú z technických dôvodov prístup k týmto údajom.

Tento výklad potvrdzuje kontext, v ktorom sa odohráva článok 3 ods. 2 smernice 2016/680. Podľa článku 4 ods. 1 písm. b) tejto smernice členské štáty stanovujú, že osobné údaje sa zhromažďujú na konkrétne, explicitné a legitímne účely a nespracúvajú sa neprimeraným spôsobom nezlučiteľným s týmito účelmi. Toto posledné ustanovenie zakotvuje zásadu obmedzenia účelu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatreshnite raboti (Zaznamenávanie biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21 , EU:C:2023 :49 , položka 122 ]. Účinnosť tejto zásady si však nevyhnutne vyžaduje, aby sa účel zhromažďovania určoval od štádia, v ktorom sa príslušné orgány pokúšajú získať prístup k osobným údajom, keďže takýto pokus, ak sa ukáže ako úspešný, im má umožniť najmä zhromažďovať, extrahovať alebo okamžite konzultovať príslušné údaje.

74	Pokiaľ ide o ciele smernice 2016/680, jej cieľom je, ako vyplýva z odôvodnení 4, 7 a 15, najmä zabezpečenie vysokej úrovne ochrany osobných údajov fyzických osôb.

Tento cieľ by však bol spochybnený, ak by pokus o prístup k osobným údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne nebolo možné kvalifikovať ako „spracovanie“ týchto údajov. Výklad smernice 2016/680 v tomto zmysle by totiž vystavil osoby, ktorých sa takýto pokus o prístup týka, značnému riziku, že nepochopeniu zásad stanovených touto smernicou by sa už nedalo vyhnúť.

Treba tiež poznamenať, že takýto výklad je v súlade so zásadou právnej istoty, ktorá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora vyžaduje, aby aplikácia právnych noriem bola pre účastníkov konania predvídateľná, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky. (rozsudok z 27. júna 2024, Gestore dei Servizi Energetici, C‑148/23 , EU:C:2024:555 , bod 42 a citovaná judikatúra). Výklad, podľa ktorého uplatniteľnosť smernice 2016/680 závisí od úspechu pokusu o prístup k osobným údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne, by s touto zásadou vytvoril nezlučiteľnú neistotu pre príslušné vnútroštátne orgány, ako aj pre účastníkov konania.

77	Z uvedeného vyplýva, že pokus o prístup k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne zo strany policajných orgánov na účely vyšetrovania trestného činu, o aký ide vo veci samej, padá, ako to pán generálny advokát považoval v bode 53 jeho záverov patrí do pôsobnosti smernice 2016/680.

K prvej a druhej otázke

Vnútroštátny súd vo svojej prvej a druhej otázke na jednej strane výslovne odkázal na článok 15 ods. rozsah práv a povinností ustanovených vo viacerých ustanoveniach tejto smernice, predstavujú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie na zabezpečenie národnej bezpečnosti – teda bezpečnosti štátu – obrany a verejnej bezpečnosti, resp. predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo neoprávneného používania elektronického komunikačného systému a na druhej strane čl. 52 ods. 1 charty, ktorý zakotvuje zásadu proporcionality v kontexte obmedzenia výkonu práva a slobody uznané chartou.

Podľa podmienok článku 4 ods. 1 písm. c) smernice 2016/680 však členské štáty musia zabezpečiť, aby osobné údaje boli primerané, relevantné a nie nadmerné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú. Toto ustanovenie teda vyžaduje, aby členské štáty dodržiavali zásadu „minimalizácie údajov“, ktorá vyjadruje túto zásadu proporcionality (rozsudok z 30. januára 2024, Direktor na Glavna direktsia Natsionalna politsia pri MVR – Sofia, C‑118/22 , EU:C:2024:97 , bod 41 a citovaná judikatúra).

Z toho vyplýva, že najmä zhromažďovanie osobných údajov v rámci trestného konania a ich uchovávanie policajnými orgánmi na účely uvedené v článku 1 ods . 1 uvedenej smernice musí rešpektovať spracovanie spadajúce do pôsobnosti uvedenej smernice, táto posledná zásada (rozsudok z 30. januára 2024, Direktor na Glavna direktsia Natsionalna politsia pri MVR – Sofia, C‑118/22 , EU :C:2024:97 , bod 42 a citovaná judikatúra ).

Treba sa teda domnievať, že svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 4 ods. 1 písm. článkov 7 a 8, ako aj článku 52 ods. 1 charty, vylučuje vnútroštátnu úpravu, ktorá príslušným orgánom poskytuje možnosť prístupu k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne na účely prevencie, výskumu, odhaľovania a stíhania trestných činov vo všeobecnosti a ktorý nepodmieňuje výkon tejto možnosti predchádzajúcej kontrole zo strany sudcu alebo nezávislého správneho subjektu.

Na úvod je potrebné poznamenať, že ako vyplýva z odôvodnení 2 a 4 smernice 2016/680, pri zavedení pevného a koherentného rámca na ochranu osobných údajov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základného práva na ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, uznaná v článku 8 ods. 1 charty a článku 16 ods. 1 ZFEÚ, cieľom tejto smernice je prispieť k vytvoreniu priestoru slobody, bezpečnosť a spravodlivosť v rámci Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 2021, Komisia/Španielsko (smernica o osobných údajoch – trestný čin v oblasti domén), C-658/19 , EU:C:2021:138 , odsek 75 ].

83	Na tento účel je cieľom smernice 2016/680, ako sa uvádza v bode 74 tohto rozsudku, najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov fyzických osôb.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ako sa zdôrazňuje v odôvodnení 104 smernice 2016/680, obmedzenia, ktoré táto smernica umožňuje, aby sa vzťahovalo na právo na ochranu osobných údajov ustanovené v článku 8 charty, ako aj keďže právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, chránené článkom 7 tejto charty, treba vykladať v súlade s požiadavkami článku 52 ods. rozsudok z 30. januára 2024, Direktor na Glavna direktsia Natsionalna politsia pri MVR – Sofia, C‑118/22 , EU:C:2024:97 , bod 33 ).

Tieto základné práva v skutočnosti nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa brať do úvahy vo vzťahu k ich funkcii v spoločnosti a musia byť v rovnováhe s ostatnými základnými právami. Akékoľvek obmedzenie výkonu uvedených základných práv musí byť v súlade s článkom 52 ods. 1 charty ustanovené zákonom a musí rešpektovať podstatný obsah tých istých základných práv, ako aj zásadu proporcionality. Podľa posledného uvedeného princípu možno obmedzenia zaviesť len vtedy, ak sú nevyhnutné a účinne spĺňajú ciele všeobecného záujmu uznané Úniou alebo potrebu chrániť práva a slobody iných. Musia fungovať v medziach toho, čo je nevyhnutne potrebné, a nariadenia obsahujúce príslušné obmedzenia musia poskytovať jasné a presné pravidlá upravujúce rozsah a uplatňovanie týchto obmedzení (rozsudok z 30. januára 2024, Direktor na Glavna direktsia Natsionalna politsia pri MVR – Sofia, C‑118/22 , EU:C:2024:97 , odsek 39 a citovaná judikatúra).

Po prvé, pokiaľ ide o cieľ všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť obmedzenie výkonu základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 charty, ako je to, ktoré vyplýva z nariadení, o ktoré ide vo veci samej, treba zdôraznil, že spracúvanie osobných údajov v rámci policajného vyšetrovania zameraného na potlačenie trestného činu, akým je napríklad pokus o prístup k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne, treba v zásade považovať za efektívne splnenie cieľa všeobecného záujmu uznaného Únii v zmysle článku 52 ods. 1 charty.

Po druhé, pokiaľ ide o požiadavku nevyhnutnej povahy takéhoto obmedzenia, ako je v podstate zdôraznené v odôvodnení 26 smernice 2016/680, táto požiadavka nie je splnená, ak cieľ všeobecného záujmu možno primerane dosiahnuť rovnako efektívne inými prostriedkami, ktoré menej poškodzujú základné práva dotknutých osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2024, Direktor na Glavna direktsia Natsionalna politsia pri MVR – Sofia , C‑118/22 , EU:C:2024: 97 , bod 40 a citovaná judikatúra).

Na druhej strane požiadavka nevyhnutnosti je splnená, ak cieľ sledovaný spracúvaním údajov nemožno primerane dosiahnuť tak účinne inými prostriedkami, ktoré sú menej škodlivé pre základné práva dotknutých osôb, najmä právo na rešpektovanie súkromia a rodinný život, ako aj ochranu osobných údajov zaručenú v článkoch 7 a 8 charty [rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatreshnite raboti (Zaznamenávanie biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21 , EU:C:2023:49 , odsek 126 a citovaná judikatúra].

Po tretie, pokiaľ ide o primeranosť obmedzenia výkonu základných práv zaručených v článkoch 7 a 8 charty vyplývajúceho z takéhoto spracovania, znamená to zváženie všetkých relevantných prvkov tohto prípadu (pozri k tomuto účinnosť, rozsudok z 30. januára 2024, Direktor na Glavna direktsia Natsionalna politsia pri MVR – Sofia, C‑118/22 , EU:C:2024:97 , body 62 a 63 a citovaná judikatúra).

Pre tieto prvky je relevantná najmä závažnosť obmedzenia výkonu predmetných základných práv, ktoré závisí od povahy a citlivosti údajov, ku ktorým budú mať príslušné policajné orgány pravdepodobne prístup, dôležitosti cieľa všeobecného záujmu sledovaného týmto obmedzením, existujúcej väzby medzi vlastníkom mobilného telefónu a predmetného trestného činu alebo dokonca relevantnosti predmetných údajov pre zistenie skutkového stavu.

91	Po prvé, pokiaľ ide o závažnosť obmedzenia základných práv vyplývajúcich z nariadení, o aké ide vo veci samej, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že tieto nariadenia umožňujú príslušným policajným orgánom prístup bez povolenia pred údaje obsiahnuté v mobilnom telefóne.

Takýto prístup sa pravdepodobne bude v závislosti od obsahu príslušného mobilného telefónu a volieb uskutočnených týmito policajnými orgánmi týkať nielen údajov týkajúcich sa premávky a polohy, ale aj fotografií a histórie prehliadania internetu uskutočneného týmto telefón, alebo dokonca na časti obsahu komunikácie uskutočňovanej týmto telefónom, najmä nahliadnutím do správ, ktoré sú tam uložené.

Prístup k takémuto súboru údajov pravdepodobne umožní vyvodiť veľmi presné závery týkajúce sa súkromného života dotknutej osoby, ako sú jej každodenné životné návyky, miesta trvalého alebo dočasného pobytu, denný pohyb alebo iné, vykonávané činnosti. , sociálne vzťahy tejto osoby a sociálne prostredie, ktoré táto osoba navštevuje.

Napokon nemožno vylúčiť, že údaje obsiahnuté v mobilnom telefóne môžu zahŕňať obzvlášť citlivé údaje, ako sú osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory a náboženské alebo filozofické presvedčenie, pričom táto citlivosť odôvodňuje osobitnú ochranu, ktorú v súvislosti s nimi vyžaduje Článok 10 smernice 2016/680, ktorý sa vzťahuje aj na údaje, ktoré na konci intelektuálnej operácie odpočtu alebo krížovej kontroly nepriamo odhaľujú informácie tohto charakteru [pozri analogicky rozsudok z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko ( Nezávislosť a súkromný život sudcov), C‑204/21 , EU:C:2023:442 , odsek 344 ].

95	Zásah do základných práv zaručených v článkoch 7 a 8 charty, ku ktorému môže dôjsť pri uplatňovaní nariadení, akými sú tie, o ktoré ide vo veci samej, sa preto musí považovať za závažný, dokonca obzvlášť závažný.

Po druhé, pokiaľ ide o dôležitosť sledovaného cieľa, je potrebné zdôrazniť, že závažnosť porušenia, ktoré je predmetom vyšetrovania, predstavuje jeden z hlavných parametrov pri skúmaní primeranosti závažného zásahu, ktorý predstavuje prístup k osobným údajom, ktoré obsahuje v mobilnom telefóne a ktorý umožňuje vyvodiť presné závery o súkromnom živote dotknutej osoby.

Ak však vezmeme do úvahy, že prístup k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne môže odôvodniť iba boj proti závažnej trestnej činnosti, obmedzí by sa tým vyšetrovacie právomoci príslušných orgánov v zmysle smernice 2016/680, pokiaľ ide o trestné činy vo všeobecnosti. Výsledkom by bolo zvýšené riziko beztrestnosti takýchto trestných činov vzhľadom na dôležitosť, ktorú môžu mať takéto údaje pre vyšetrovanie trestných činov. Takéto obmedzenie by teda ignorovalo špecifickú povahu úloh vykonávaných týmito orgánmi na účely uvedené v článku 1 ods . slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v rámci Únie, ktoré sleduje táto smernica.

Týmito úvahami nie je dotknutá požiadavka vyplývajúca z článku 52 ods. 1 charty, že každé obmedzenie výkonu základného práva musí byť „upravené zákonom“, pričom táto požiadavka znamená, že povolenie takéhoto obmedzenia vymedzuje jeho rozsah dostatočne jasným a presným spôsobom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatreshnite raboti (Zaznamenávanie biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21 , EÚ :C:2023:49 , odsek 65 a citovaná judikatúra].

99	Na splnenie tejto požiadavky je na vnútroštátnom zákonodarcovi, aby dostatočne presne vymedzil prvky, najmä povahu alebo kategórie príslušných trestných činov, ktoré je potrebné vziať do úvahy.

100

Po tretie, pokiaľ ide o existujúcu väzbu medzi vlastníkom mobilného telefónu a predmetným trestným činom, ako aj o relevantnosti predmetných údajov na zistenie skutkového stavu, z článku 6 smernice 2016/680 vyplýva, že pojem „dotknutá osoba“ zahŕňa rôzne kategórie osôb, a to v podstate osoby podozrivé zo závažných dôvodov zo spáchania trestného činu alebo sa ho chystajú spáchať, osoby uznané vinnými z trestného činu, obete alebo potenciálne obete týchto trestných činov, ako aj tretie osoby trestného činu, ktoré môžu byť predvolané svedčiť pri vyšetrovaní v súvislosti s trestnými činmi alebo následným trestným konaním. Podľa tohto článku sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že prevádzkovateľ v prípade potreby a pokiaľ je to možné jasne rozlišuje medzi osobnými údajmi týchto rôznych kategórií dotknutých osôb.

101

V tejto súvislosti, pokiaľ ide najmä o prístup k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne osoby, ktorá je predmetom vyšetrovania trestného činu, ako vo veci samej, je dôležité, aby existencia podozrenia bola dôvodná vo vzťahu k tejto osobe v tom zmysle, že spáchal, pácha alebo plánuje spáchať trestný čin, alebo že je nejakým spôsobom zapojený do takéhoto trestného činu, je podložené objektívnymi a dostatočnými dôkazmi.

102

Najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa v každom konkrétnom prípade dodržiavala zásada proporcionality vykonaním zváženia všetkých relevantných prvkov, je nevyhnutné, aby pri prístupe príslušných vnútroštátnych orgánov k údajom bola osobná povaha riziko závažného alebo dokonca obzvlášť závažného zásahu do základných práv dotknutej osoby, pričom tento prístup podlieha predchádzajúcej kontrole vykonanej buď súdom alebo nezávislým správnym subjektom.

103

Táto predchádzajúca kontrola si vyžaduje, aby súd alebo nezávislý správny orgán zodpovedný za jej vykonanie disponoval všetkými právomocami a poskytoval všetky potrebné záruky na zabezpečenie zosúladenia rôznych dotknutých oprávnených záujmov a práv. Pokiaľ ide konkrétnejšie o vyšetrovanie trestných činov, takáto kontrola si vyžaduje, aby táto jurisdikcia alebo tento subjekt boli schopné zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi oprávnenými záujmami spojenými s potrebami vyšetrovania v kontexte boja proti trestnej činnosti na jednej strane a na druhej strane základné práva na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov osôb, ktorých sa prístup k údajom týka.

104

Táto nezávislá kontrola v situácii, ako je situácia uvedená v bode 102 tohto rozsudku, sa musí uskutočniť pred akýmkoľvek pokusom o prístup k dotknutým údajom, s výnimkou prípadov riadne odôvodnenej núdze, v ktorých sa uvedená kontrola musí uskutočniť bezodkladne. . Následná kontrola by totiž neumožnila splniť cieľ predbežnej kontroly, ktorá spočíva v zabránení povolenia prístupu k dotknutým údajom nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné.

105

Predovšetkým súd alebo nezávislý správny subjekt, ktorý zasiahne v rámci predbežnej kontroly vykonanej po odôvodnenej žiadosti o prístup spadajúcej do rozsahu pôsobnosti smernice 2016/680, musí byť splnomocnený odmietnuť alebo obmedziť tento prístup, keď zistí, že zásah do základných práv, ktorý by uvedený prístup predstavoval, by bol neprimeraný vzhľadom na všetky relevantné prvky.

106	Odmietnutie alebo obmedzenie prístupu k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne príslušnými policajnými orgánmi je preto potrebné, ak s prihliadnutím na závažnosť priestupku a potreby vyšetrovania prístup k obsahu komunikácie alebo citlivým údajom nezdá opodstatnené.

107

Najmä pokiaľ ide o spracúvanie citlivých údajov, mali by sa zohľadniť požiadavky uvedené v článku 10 smernice 2016/680, ktorých účelom je zabezpečiť zvýšenú ochranu v súvislosti s takýmto spracúvaním ako vyplýva z odôvodnenia 37 tejto smernice, značné riziká pre základné slobody a práva, ako je právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ako aj právo na ochranu osobných údajov, zaručené v článkoch 7 a 8 Charta. Na tento účel, ako vyplýva zo samotných podmienok tohto článku 10, požiadavka, že spracovanie takýchto údajov je povolené „len v prípadoch absolútnej nevyhnutnosti“, sa musí vykladať ako vymedzenie posilnených podmienok zákonnosti spracovania citlivých údajov, pričom so zreteľom na tie, ktoré vyplývajú z článku 4 ods. 1 písm. b) ac), ako aj z článku 8 ods. rozsah pôsobnosti tej istej smernice [rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatreshnite raboti (Zaznamenávanie biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21 , EU :C:2023:49 body 116 a 117 , ako aj citovaný prípad zákon].

108

Na jednej strane teda použitie príslovky „len“ pred výrazom „v prípade absolútnej nevyhnutnosti“ zdôrazňuje, že spracovanie konkrétnych kategórií údajov v zmysle uvedeného článku 10 nemožno považovať len za nevyhnutné v obmedzenom počte prípadov. Na druhej strane z „absolútnej“ povahy nevyhnutnosti spracovania takýchto údajov vyplýva, že túto nevyhnutnosť je potrebné posudzovať obzvlášť dôsledne [rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatreshnite raboti (Registráciu biometrických a genetických údajov polícia), C‑205/21 , EU:C:2023:49 , odsek 118 ].

109

V prejednávanej veci však vnútroštátny súd uvádza, že rakúske policajné orgány sú počas trestného konania oprávnené pristupovať k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne. Okrem toho sa v ňom uvádza, že tento prístup v zásade nepodlieha predchádzajúcemu povoleniu súdu alebo nezávislého správneho orgánu. Je však len na tomto súde, aby vyvodil dôsledky z objasnení uvedených najmä v bodoch 102 až 108 tohto rozsudku vo veci samej.

110

Z uvedeného vyplýva, že odpoveď na prvú a druhú otázku by mala byť taká, že článok 4 ods. 1 písm. c) smernice 2016/680 v zmysle článkov 7 a 8, ako aj článku 52 ods. Charta sa musí vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnym predpisom, ktoré príslušným orgánom poskytujú možnosť prístupu k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne na účely prevencie, výskumu, odhaľovania a stíhania trestných činov vo všeobecnosti, ak tieto predpisy:

–	dostatočne presne vymedzuje povahu alebo kategórie dotknutých trestných činov,

–	zaručuje súlad so zásadou proporcionality a

–	podrobuje výkon tejto možnosti, okrem riadne odôvodnených núdzových prípadov, predchádzajúcej kontrole zo strany sudcu alebo nezávislého správneho subjektu.

K tretej otázke

111

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate zameriava na to, či mal byť CG informovaný o pokusoch získať prístup k údajom obsiahnutým v jeho mobilnom telefóne, aby mohol vykonávať jeho právo na účinný prostriedok nápravy zaručené v článku 47 charty.

112

V tejto súvislosti sú relevantnými ustanoveniami smernice 2016/680 na jednej strane článok 13 tejto smernice s názvom „Informácie, ktoré sa majú sprístupniť alebo poskytnúť dotknutej osobe“, a na druhej strane článok 54 ods. uvedenej smernice s názvom „Právo na účinný opravný prostriedok voči prevádzkovateľovi alebo subdodávateľovi“.

113

Je tiež dôležité pripomenúť, ako sa zdôrazňuje v odôvodnení 104 smernice 2016/680, že obmedzenia, ktoré táto smernica prináša, pokiaľ ide o právo na účinný prostriedok nápravy a prístup k nestrannému súdu, chránené článkom 47 charty, sa musia vykladať v súlade s požiadavkami článku 52 ods. 1, ktoré zahŕňajú rešpektovanie zásady proporcionality.

114

Treba sa preto domnievať, že svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či články 13 a 54 smernice 2016/680 vykladané s ohľadom na článok 47 a článok 52 ods. vykladať v tom zmysle, že sú proti vnútroštátnym predpisom, ktoré umožňujú orgánom príslušným v trestných veciach pokúsiť sa získať prístup k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne bez toho, aby o tom informovali dotknutú osobu.

115

Z článku 13 ods. 2 písm. d) smernice 2016/680 vyplýva, že okrem informácií uvedených v odseku 1, ako je totožnosť prevádzkovateľa, účel tohto spracovania a právo podať sťažnosť dozorný orgán, ktorý musí byť dotknutej osobe sprístupnený, členské štáty zákonom ustanovia, že prevádzkovateľ poskytne dotknutej osobe, aby jej umožnil uplatniť svoje práva, v prípade potreby dodatočné informácie, najmä ak sa osobné údaje zhromažďujú bez vedomia tejto osoby.

116

Článok 13 ods. 3 písm. a) a b) smernice 2016/680 však oprávňuje vnútroštátneho zákonodarcu obmedziť poskytovanie informácií dotknutej osobe podľa odseku 2, alebo takéto informácie neposkytovať „kedykoľvek a na pokiaľ opatrenie tohto charakteru predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti, ktoré náležite zohľadňuje základné práva a oprávnené záujmy dotknutej fyzickej osoby, najmä „zabrániť rušeniu vyšetrovania, prehliadok alebo úradných alebo súdnych konania“ alebo „zabrániť poškodzovaniu predchádzania alebo odhaľovania trestných činov, vyšetrovania alebo stíhania trestných činov alebo výkonu trestných sankcií“.

117

Nakoniec je potrebné poznamenať, že v článku 54 smernice 2016/680, ktorý vyjadruje článok 47 charty, sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že ak sa osoba domnieva, že jej práva ustanovené v ustanoveniach prijatých podľa tejto smernice boli dotknutá osoba v dôsledku spracúvania jej osobných údajov vykonávaného v rozpore s týmito ustanoveniami, má táto osoba právo na účinný právny prostriedok nápravy.

118

Z judikatúry vyplýva, že právo na účinný súdny prostriedok nápravy, zaručené v článku 47 charty, v zásade vyžaduje, aby dotknutá osoba mohla poznať dôvody, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté v jej súvislosti, aby umožniť mu brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a rozhodnúť s plnou znalosťou skutočnosti, či je užitočné postúpiť vec príslušnému sudcovi, ako aj dať tomuto sudcovi plne možnosť vykonávať kontrolu nad zákonnosť tohto rozhodnutia [rozsudok zo 16. novembra 2023, Liga za ľudské práva (overenie spracovania údajov dozorným orgánom), C‑333/22 , EU:C:2023:874 , bod 58 ].

119

Hoci toto právo nepredstavuje absolútnu výsadu a v súlade s článkom 52 ods. predmetných práv a slobôd a že v súlade so zásadou proporcionality sú potrebné a účinne spĺňajú ciele všeobecného záujmu uznané Úniou alebo potrebu chrániť práva a slobody iných [rozsudok zo 16. novembra 2023, ľudské práva Liga (Overenie spracovania údajov dozorným orgánom), C‑333/22 , EU:C:2023:874 , bod 59 ].

120

Z ustanovení citovaných v bodoch 115 až 119 tohto rozsudku preto vyplýva, že je zodpovednosťou príslušných vnútroštátnych orgánov, ktorým sudca alebo nezávislý správny orgán povolil prístup k uloženým údajom s cieľom informovať dotknuté osoby, v rámci uplatniteľných vnútroštátnych postupov o dôvodoch, na ktorých je toto povolenie založené, pokiaľ to pravdepodobne neohrozí vyšetrovania vykonávané týmito orgánmi a sprístupní im všetky informácie uvedené v článku 13, 1 smernice 2016/680. Tieto informácie sú v skutočnosti potrebné na to, aby si títo ľudia mohli uplatniť najmä právo na odvolanie, ktoré je výslovne stanovené v článku 54 smernice 2016/680 [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2022, Spetsializirana prokuratura (Uchovávanie prevádzkových a lokalizačných údajov), C‑350/21 , EU:C:2022:896 , bod 70 a citovaná judikatúra].

121

Na druhej strane vnútroštátne predpisy, ktoré vo všeobecnosti vylučujú akékoľvek právo na získanie takýchto informácií, by neboli v súlade s právom Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2022, Spetsializirana prokuratura (Zachovanie údajov týkajúcich sa prevádzky a polohy ), C‑350/21 , EU:C:2022:896 , odsek 71 ].

122

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že CG vedel, že jeho mobilný telefón bol zaistený, keď sa ho rakúske policajné orgány márne pokúšali odomknúť, aby sa dostali k údajom v ňom obsiahnutým. Za týchto podmienok sa nezdá, že by informovanie CG o skutočnosti, že sa tieto orgány pokúsia získať prístup k týmto údajom, mohlo poškodiť vyšetrovania, takže mal byť informovaný vopred.

123

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na tretiu otázku treba odpovedať tak, že články 13 a 54 smernice 2016/680 vykladané v zmysle článku 47 a článku 52 ods. 1 charty sa musia vykladať tak, že odporujú vnútroštátne predpisy, ktoré oprávňujú príslušné orgány pokúsiť sa získať prístup k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne bez toho, aby dotknutú osobu informovali v rámci platných vnútroštátnych postupov o dôvodoch, na ktorých je založené oprávnenie na prístup k týmto údajom vydané sudcom alebo nezávislým správnym subjektom, a to od momentu, keď je pravdepodobné, že oznámenie týchto informácií už nebude ohrozovať úlohy, ktorými sú poverené tieto orgány podľa tejto smernice.

124

Keďže konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej povahu incidentu predneseného pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania prináleží tomuto súdu. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru ako pripomienok uvedených účastníkov konania, sa nemôžu nahradiť.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol:

1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov personálu príslušnými orgánmi na účely o predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní trestných činov alebo o výkone trestných sankcií ao voľnom pohybe takýchto údajov, a ktorým sa zrušuje rámcové rozhodnutie Rady /977/SVV z roku 2008, v zmysle článkov 7 a 8 ako ako aj článok 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

treba vykladať v tom zmysle, že:

nie je proti vnútroštátnym predpisom, ktoré príslušným orgánom poskytujú možnosť prístupu k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne na účely prevencie, výskumu, odhaľovania a stíhania trestných činov vo všeobecnosti, ak toto nariadenie:

–	dostatočne presne vymedzuje povahu alebo kategórie dotknutých trestných činov,

–	zaručuje súlad so zásadou proporcionality a

–	podrobuje výkon tejto možnosti, okrem riadne odôvodnených núdzových prípadov, predchádzajúcej kontrole zo strany sudcu alebo nezávislého správneho subjektu.

Články 13 a 54 smernice 2016/680 v zmysle článku 47 a článku 52 ods. 1 Charty základných práv,

treba vykladať v tom zmysle, že:

sú proti vnútroštátnym predpisom, ktoré oprávňujú príslušné orgány pokúsiť sa získať prístup k údajom obsiahnutým v mobilnom telefóne bez toho, aby dotknutú osobu informovali v rámci platných vnútroštátnych postupov o dôvodoch, na ktorých je založené povolenie na prístup k týmto údajom, ktoré vydal sudca alebo nezávislým správnym subjektom od momentu, keď už nie je pravdepodobné, že by oznámenie týchto informácií ohrozilo úlohy, ktorými sú poverené tieto orgány podľa tejto smernice.

JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Pošlite nám tip

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.