Bratislava 26. júna 2021 (HSP/Foto:TASR – Pavel Neubauer)
Nová „súdna mapa“ a reforma súdnictva, ktorú pripravuje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, sa zo všetkého najviac podobá na arogantný pokus prevalcovať justíciu na Slovensku a personálne ju „vyčistiť“ na spôsob „klasických“ totalitných režimov
Na stránke Právne listy, ktorá je platformou právnickej komunity na komentovanie diania v oblasti práva a legislatívy na Slovensku, vyšiel článok sudkyne Krajského súdu v Bratislave a členky Súdnej rady SR sudkyne Marcely Kosovej, v ktorom opísala, ako sa súčasný režim pokúša silou sudcom nanútiť reformu súdnictva v podobe, v akej ju nechcú, nepotrebujú a nemôžu akceptovať. Článok prinášame v plnom znení:
Mayday. Počuje nás niekto?
Mayday je ekvivalentom volania o pomoc SOS z Morseovho kódu. Pokiaľ je prijaté volanie Mayday, pobrežná stráž môže vyslať záchranné lode a vrtuľníky, aby pomohli lodi, ktorá má problémy, najhoršia situácia je, že sa potápa. Pokiaľ nie je možné vyslať volanie Mayday kvôli nedostupnosti rádia, alebo na opakované vyslanie Mayday nikto nereaguje, Mayday môže byť vyslané za pomoci inej lodi použitím dohody zvanej Mayday Relay. Toto je prenášané z lode, ktorá zastupuje loď v núdzi.
Zvláštny úvod k justičnej téme. Bohužiaľ. A k súdnej mape tiež. Tiež bohužiaľ. Už je to takmer ako mantra, ale čo už, pripomeniem. Sudcovia vedia, že reformu treba a aj ju chcú. Lenže toto, čo sa deje, nie je reforma.
Mayday…
Nová súdna mapa bude a hotovo. Nech sudcovia argumentujú, pani ministerka ich vníma. A vybavené. Keď uzrela svetlo sveta nová súdna mapa vytvorená bez spolupráce sudcov alebo ich zástupcov, alebo spolupráce kohokoľvek, koho sa táto zmena dotýka, prišlo k nej vyše štyristo pripomienok. Jeden by si myslel, že múdre hlavy na ministerstve (musia byť múdre, keď nepotrebovali k návrhu mapy nikoho) si sadnú, prečítajú, niečo zapracujú a niečo nie. Ak nezapracujú, bude rozporové konanie a tak…Tak to ukladá legislatívny proces. Nestalo sa.
Malá poznámka. „Kohokoľvek“ znamená všetkých občanov. Len aby sa nezabudlo.
Stalo sa niečo iné. Celkom zvláštne. Pani ministerka zahodila všetky pripomienky do koša a ide dať ich predkladateľom znovu „možnosť“ uplatniť nové. Nie, nestiahla návrh. Čítate dobre. Sme stále v tom istom legislatívnom procese. Len pripomienky vážení dajte znovu. Žiadne rozporové konanie. Legislatívne pravidlá sem, legislatívne pravidlá tam. Možno ste si to niektorí rozmysleli alebo čo, veď leto, dovolenky a bude toho hádam menej.
Aha, vlastne ešte medzitým bolo akože také malé „rozporové“ konanie, či dialóg so sudcami, keďže pani ministerka navštívila takmer všetky krajské súdy. Takmer. Bratislava je ďaleko. Teda okrem „tyršáku“ a médií, kde sa nahrávajú podkasty a rozhovory. Keďže my v Bratislave sme tú česť nemali, požiadala som sudcov z iných krajov, aby mi zhrnuli, aký dialóg sa konal.
Asi takýto. Pani ministerka rozprávala o stave v koalícii i vnútrostraníckych turbulenciách. Zdôrazňovala potrebu reformy, svoju otvorenosť diskusii a schopnosť načúvať vecným podnetom. Neuviedla nič k tomu, či mapu prerobila. Nič konkrétne. Zatiaľ stále monológ. Súdna mapa padne, keď padne vláda, ale to sa nestane. Tak povedala. Ona na súdnej mape trvá a nik ju nepresvedčí o opaku. Super, že? Tiež povedala, že doterajšie pripomienky vníma a študuje. A! Pozor, prichádza dialóg. Keď jej bola položená otázka, od koho konkrétne vie, že terajšia sústava je nefunkčná, uviedla, že sa nemusí nikoho pýtať, lebo vie. Nebude sa pýtať účastníkov, advokátov, znalcov, tlmočníkov, účastníkov… ju nezaujímajú ľudia ale čísla.
A ešte sa sudcovia dozvedeli, že NIKDY neodôvodňovala potrebu prijatia novej súdnej mapy pretrhnutím korupčných väzieb. Konkrétnu predstavu, ako budú napríklad fungovať senáty krajských súdov na diaľku, vysvetliť nevedela. Nevedela, ako ovplyvní prijatie súdnej mapy personálne obsadenie súdov sudcami a administratívou, lebo ministerstvo nezisťovalo, kto zo zrušených a spojených súdov je ochotný a schopný dochádzať. A presun agendy? O tomto reč ani nebola. Keďže sa nestíha, mapa sa posunie o nejaký rok dva alebo o koľko. Tuším som jej to v jednom rozhovore v rozhlase pred pol rokom povedala, že to sú nereálne časové horizonty, pani ministerka trvala na tom, že to je ok.
Mayday…
Ak už pani ministerka vytvorila súdnu mapu sama, dobre. Akože nie naozaj dobre, ale tvárme sa tak. Nemal byť náhodou absentujúci dialóg či spolupráca nahradený tým, že na jej návrh budeme v zmysle zákonných procesov podávať „protinávrh“ v podobe pripomienok? Urobili sme tak. Reakcia predkladateľa. Tieto sa mi nepáčia a je ich veľa.
Mayday…
Disciplinárny poriadok. Nový. V lete. Po uvoľnení opatrení, neodchádzajte na dovolenky, pripomienkujte. A šup-šup. Lebo prvý august je za dverami. Opäť skvost. V dôvodovej správe sa dočítame, že návrh bol pripravený aj za aktívnej účasti Súdnej rady SR. Bolo to takto. Za súdnu radu sa zúčastnili až na jednom stretnutí dve členky dňa 8. 3. 2021, žiadna ich pripomienka akceptovaná nebola. Členky súdnej rady apelovali aj na potrebu dvojstupňového konania aj s konkrétnymi argumentami. Keďže obe členky zastupovali súdnu radu, predložili nám zápisnicu z tohto stretnutia. Na žiadosť na základe info zákona, ktorú podala kolegyňa, sme sa však z ministerstva dozvedeli, že zápisnica sa nevyhotovovala. Tak bola či nebola?
Pozrime sa na jeden príklad v tomto návrhu zákona. Senáty, ktoré budú stíhať sudcov. Budú päťčlenné, dvaja zo sudcov budú „ľudia zvonka“. Nesmú byť sudcami, nesmú byť exekútormi, nesmú byť notármi, nesmú byť prokurátormi…Musia mať tridsať rokov a ukončené právnické vzdelanie. Aspoň že. Nemusia byť občania Slovenskej republiky, nemusia deklarovať, že nie sú naviazaní na organizovaný zločin, môžu byť napríklad politici. Napriek tomu, že môžu „vyzliecť sudcu z talára“ za neúmyselný trestný čin, napríklad dopravnú nehodu, oni za takéto niečo odsúdení mohli byť. Vyvážené. Ak ich súdna rada nestihne zvoliť desiatich do prvého augusta, vymenuje si svojich pani ministerka spravodlivosti. Ešte že ju máme. Disciplinárne konanie bude jednoinštančné. Riadny opravný prostriedok žiadny. A ozaj, pri návrhu tohto zákona sa tiež dočítame, rovnako ako pri súdnej mape, že tento režim nespadá pod právo Európskej únie. Tak kam potom patríme?
Mayday…
Tak si občas spomeniem na slová pani Remišovej z jednej tlačovky spred viac ako roka. „Začali sme čistiť súdnu radu…“ Asi tak. Nie očista, ale čistky.
Mayday. Počuje nás niekto?
Ivan Lehotský
0.0°C
.jpg)
