Sú Slováci chudobní? Prieskumy si výrazne protirečia

Bratislava/Brusel 18. júla 2018 (HSP/Foto:TASR-František Iván)

Prieskumy a ekonomické štatistiky mnohokrát neodrážajú skutočnú realitu. V poslednom období bolo medializovaných viacero štatistík v súvislosti s chudobou Slovákov. Eurostat tvrdí, že sme druhou krajinou v EÚ najmenej ohrozenou chudobou, zatiaľ čo iný prieskum uvádza, že Slováci patria ku štátom, kde ľudia najčastejšie nakupujú zlacnený tovar, čo údajne svedčí o nízkych príjmoch a chudobe. Kde je teda pravda?

Eurostat zistil, že v EÚ sú krajiny, v ktorých je ohrozených chudobou viac ako pätina obyvateľstva. Týka sa to Rumunska, Bulharska či Španielska. Podľa najnovších štatistík o životných podmienkach obyvateľov Únie sa Slovensko zaraďuje na opačný koniec rebríčka. Ľudí ohrozených chudobou tu v roku 2016 žilo 12,7 percenta, rovnako ako v Holandsku.

Píše o tom aj sekretár Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Anton Ziolkovksý, tvrdiac, že ide o pozitívnu správu “Slovensko je krajinou, ktorá v posledných rokoch spravila pri svojom riadení a životnej úrovni veľký pokrok. Svedčí o tom aj fakt, že sme spolu s Holandskom podla prieskumu Eurostatu krajinami, ktoré sú najmenej ohrozené chudobou. Za to si zaslúžia vďačnosť najmä tie politické strany, ktoré na Slovensku vládnu v posledných rokoch,” napísal Ziolkovský, pričom pripomenul, že to neznamená, že tu nejestvuje chudoba, ktorú treba odstraňovať.

Čísla Eurostatu hovoria o tom, že čoraz viac Slovákov sa z chudoby presúva do tzv. strednej triedy, ktorá nebojuje so základnými životnými potrebami, avšak viackrát sa ukázalo, že európskych štatistov je potrebné brať s rezervou.

Napríklad český sociológ Daniel Prokop z agentúry Median v článku Hospodářskych novin spochybňuje tento prieskum, keď hovorí, že Eurostat napríklad neberie do úvahy exekúcie a podľa neho je chudobou v našich podmienkach ohrozených okolo 30 percent ľudí, teda takmer raz toľko, ako uvádza štatistický úrad EÚ.

“V týchto prieskumoch je vždy určitá miera neistoty, čo tam ľudia vlastne vyplnia. My sme sa pri našich prieskumoch napríklad stretli s javom, že chudobnejší ľudia svoje príjmy často nadhodnocujú, zatiaľ čo bohatšie podhodnocujú,” uvádza sociológ ďalšiu tendenciu skreslujúcu výsledky štatistík.

Slováci nakupujú najviac zlacneného tovaru

A teraz z druhého konca. Podľa údajov prieskumnej a poradenskej spoločnosti Nielsen patria Slováci ku krajinám, v ktorých obchodníci najviac profitujú na zlacnených tzv. akciových tovaroch, čo signalizuje nízke príjmy obyvateľstva.

V prieskumu sa uvádza, že viac ako polovicu tržieb (56 percent) obchodných reťazcov u nás tvoria akciové tovary, teda produkty z promočných letákov, zlacnené tovary tesne pred uplynutím doby spotreby alebo množstevné akciové ponuky. Pre porovnanie, priemer EÚ predstavuje zhruba polovicu 28 percent podielu zlacneného tovaru na celkovom obrate reťazcov.

Poslanec Národnej rady Ján Budaj (OĽaNO) v tejto súvislostí hovorí o národnej biede.

“Takto sa odráža náš národný pocit biedy (hoci by sme už až tak biedni neboli), pocit večného ohrozenia (ak by nás aj nik, okrem nás samotných, neohrozoval), hlboký pocit nedôvery k vrchnosti, tzn. ku politickým elitám.”