Sú Cyril a Metod prežitkom?

Bratislava 4. júla 2024 (HSP/Foto:TASR-František Iván)

Istá vysokoškolská pedagogička s expertízou v estetike, menovite Bohunka Koklesová, sa vyjadrila, že Cyril a Metod už nie sú v umeleckej sfére témou. Vraj v súčasnom svete hovoriť o národnej kultúre, ktorá by mala vznikať, je  „veľmi naivné a odborne nekompetentné“ – uviedla v rozhovore pre Aktuality. Tým zároveň pozornému čitateľovi vyzradila, k akej ideológii sa hlási…

Koklesová totiž o umeleckej produkcii šíri názor, že „už to nie je o slovenskej situácii“. Pretože Slovensko sa nachádza v globálnom svete. Keď toto vyhlási geopolitický laik, hovorí v skutočnosti to, že Slovensko je súčasťou kolektívneho Západu s jeho centrom v USA. Veď našinci sú aj nadšení, keď sa im podarí vystavovať napríklad v New Yorku. Napríklad aj Andrej Dúbravský, partner režiséra Bebjaka, tam zažil svoju chvíľku. Naši umelci a teoretici však potom automaticky uplatňujú mienku, že je svetovou špičkou a jeho obrazy by mali byť u nás bez reptania prijaté.

Pripomeňme, že maľuje aj nahých chlapov s čertovskými rožkami a stoporenými údmi (prepáčte ten explicitný popis).

Pýtam sa: Toto sú tie globálne témy?

Blíži sa nám Sviatok Sv. Cyrila a Metoda. Vláda na účel osláv výročia ich príchodu schválila finančný balík. Sú teda vierozvestcovia, naša minulosť, folklór a tak ďalej naozaj pasé? Mali by sme ich nahradiť vzrušenými naháčmi?

Ministerka Šimkovičová tvrdí opak.

Na rozhovor do štúdia TASR dokonca prišla v šatách s prvkami z kroja. Zároveň obhajovala tradície a ľudové prvky našej dávnej histórie. Vyjadrila názor, že považuje za dôležité neodstrihnúť Slovensko od jeho koreňov, a nenarušiť historickú kontinuitu.

Prečo tento pronárodný postoj nedokážu niektorí predýchať?

Napríklad spomínaná pani Koklesová. Nie je problém, že vyučuje výtvarné umenie. Veď nech sa študenti vzdelávajú všestranne. Iná otázka je, prečo dáva verejne ruky preč od našich predkov? Prečo vníma konštantné hodnoty, piliere našej dnešnej štátnosti, ako prežitok?

Pozrite, dokážem ako vyštudovaný estetik pochopiť, že umenie slúži aj na skúmanie toho, kam až môžeme posunúť vkusové a estetické, ale aj morálne hranice. Nech si teda každý píše, maľuje, čo chce – ale nie za štátne peniaze.

A nie je predsa možné, aby sa politicky nestranná univerzita navonok prezentovala názormi, ktoré berú našu minulosť na ľahkú váhu – veď Cyril a Metod sú spomínaní ešte aj v preambule Ústavy SR!

Pani Koklesová pritom nie je vo svojom priľnutí k hodnotám globalistov sama. Na facebookových profiloch niektorých pracovísk filozofických fakúlt sme mohli nájsť vyjadrenie jej podpory. Dravý liberalizmus s jeho orientáciou na ego, na „sebavyjadrenie“, sa veľmi ľahko dostal do hláv univerzitných voľnomyšlienkarov. Horšie je, že svoj svetonázor o „zastaralosti“ našich tradícií šíria ďalej do sŕdc mladých ľudí. Tých ľudí, ktorí sa neskôr, po promóciách, budú spolupodieľať na tvorbe slovenskej kultúry, či už ako umelci alebo odborní pracovníci v tejto sfére.

Takto sa chápadlá globalistov predlžujú a ovíjajú okolo nás…

Aj preto je dôležité, že na Slovensku prebieha (aj vďaka Šimkovičovej) veľký kultúrny reset, výhľadovo so zameraním na nové budovanie a posilňovanie slovenskej národnej identity.