Bratislava 22. októbra 2024 (HSP/ Burssels Signal /Ifo/ Foto:TASR – Jakub Kotian)
Prieskum nemeckého inštitútu Ifo (Institute for Economic Research) ukázal, že čím dlhšie vojna na Ukrajine trvá, tým menej ukrajinských utečencov sa plánuje vrátiť do svojej vlasti. Na tému upozornil Burssels Signal
Podľa správy zverejnenej 18. októbra takmer 25 percent ukrajinských utečencov nachádzajúcich sa v rôznych krajinách v Európe uviedlo, že sa už dlhodobo nechcú vrátiť do svojej vlasti.
„Čím dlhšie konflikt trvá, tým viac ľudí si vie predstaviť svoju budúcnosť mimo Ukrajiny,“ uviedla výskumníčka pre migráciu z inštitútu Ifo Yvonne Giesingová.
V správe – ktorej spoluautormi boli aj Kielský inštitút pre svetové hospodárstvo so sídlom v Mníchove (Munich-based Kiel Institute for the World Economy) a Rakúsky inštitút pre hospodársky výskum ( Austrian Institute of Economic Research) – sa uvádza, že do Ukrajiny sa chce vrátiť približne 35 percent opýtaných, len čo to bude bezpečné.
Zhruba 4 percentá utečencov z Ukrajiny sa plánujú vrátiť v krátkom čase bez ohľadu na bezpečnostnú situáciu v ich krajine.
„Naše výsledky ukazujú, že aj keď mnohí z Ukrajincov, ktorí utiekli, sa stále chcú vrátiť do svojej krajiny, pre drvivú väčšinu je rozhodujúcim faktorom priebeh vojny,“ povedala Giesingová.
Krátko po tom, ako vo februári v roku 2022 začala vojna s Ruskom, len 10 % ukrajinských utečencov uviedlo, že sa plánujú natrvalo usadiť v zahraničí.
Tento počet pomaly rástol počas celého roka 2023, pričom každých niekoľko mesiacov sa zvýšil približne o 2 percentá. Spočiatku takmer 60 percent utečencov uviedlo, že sa chcú vrátiť domov hneď, ako to dovolí bezpečnostná situácia v krajine. Ako sa konflikt predlžoval, túžba po okamžitom návrate výrazne klesala a každých niekoľko mesiacov sa znížila približne o 5 percent.
V období od polovice roka 2022 do polovice roka 2023 výskum sledoval spokojnosť ukrajinských utečenkýň ( z psychického, emocionálneho hľadiska) a zistil, že ich duševné zdravie sa časom vo všeobecnosti zlepšilo. Tie, ktoré boli pred vojnou finančne zabezpečené, mali tendenciu rýchlejšie sa emocionálne zotaviť ako tie, ktoré finančne zabezpečené neboli.
Ukrajinské ženy, ktoré našli útočisko v Nemecku, uvádzali nižší pocit tejto emocionálnej pohody, hlavne keď mali obavy o svoje zdravie, financie alebo rodinných príslušníkov. Uviedli, že učenie sa cudzieho jazyka – nemčiny a nájdenie si práce pomohlo zvýšiť ich emocionálne zotavenie.
Výskumníci z ifo uviedli, že vplyv emocionálnej traumy je “kľúčovým faktorom, ktorý sa často prehliada pri pochopení problémov so zamestnanosťou utečencov“. Podľa ich zistení ďalšou identifikovanou kľúčovou prekážkou integrácie na trhu práce bola neistota v súvislosti s pobytovým statusom.
Práca načierno
Štúdie zamerané na porovnávanie postojov k utečencom v Nemecku a Poľsku odhalili rozdielne názory na neformálne pracovné príležitosti. Utečenci považovali prácu načierno v hostiteľských krajinách za menej vyhovujúcu ako prácu, ktorú predtým vykonávali doma. Správa však neodhalila skutočnosť, nakoľko je práca načierno v skutočnosti rozšírená. Taktiež správa poukázala na súvislosť medzi hodnotou práce a ich ochotou vrátiť sa domov.
V Poľsku štúdia pozorovala zvláštny jav : Príchod ukrajinských utečencov vyvolal vlnu zakladania nových podnikov, čo prispelo k hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a aj k ďalším investíciám. Z hodnotenia inštitútu Ifo vyplynulo, že namiesto toho, aby ukrajinskí podnikatelia vyhnali domácich podnikateľov z trhu, podnietili poľské spoločnosti k zakladaniu ďalších podnikov.
V Česku sa trh práce príchodom Ukrajincov nijako zvlášť nenarušil. Silný dopyt po pracovnej sile a nedostatok pracovníkov v kľúčových odvetviach pomohli krajine hladko ich integrovať do pracovnej sily, pričom v bezprostrednom horizonte nemali výrazný vplyv na miestnu úroveň zamestnanosti alebo mieru nezamestnanosti.
V Dánsku si utečenci z Ukrajiny spočiatku našli prácu rýchlejšie ako predchádzajúce skupiny utečencov(napríklad z krajín Afriky).
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
