“Štúr umrel práve v čase, keď veľké veci vykonal a k ešte väčším sa chystal”

▶ ❚❚ ↻

Slovensko 12. januára 2016 (HSP/Foto:wikipedia)

Veľké osobnosti sa v dejinách ukázali ako nadčasové, ktorým plynúci čas dal za pravdu, a ich posolstvo je aktuálne pre každú dobu

Na snímke socha Ľudovíta Štúra na okraji parku na námestí v Levoči, ktorá bola svojho času jedno z centier štúrovského hnutia

Nedávno, 24. októbra 2015, sme si pripomínali 200. výročie narodenia tejto výraznej osobnosti našich národných dejín, jeho nezastupiteľné miesto vo formovaní slovenského národa a jeho identity. Oslavy sa konali v rodnej obci Uhrovec. Viac pozri v tomto článku.

12 . januára 1856, pred 160 rokmi, došiel život Ľudovíta Štúra ku koncu. Všetko sa odohralo ešte na poľovačke niekoľko dní predtým, 22. decembra 1855. S priateľom Danielom Lačným bol dohodnutý ísť až v pondelok na Štedrý deň, no v sobotu prišli za ním dvaja honci, tak sa vybral s nimi. “Zem bola tuho zamrznutá. Poľoval najprv vo viniciach, postupujúc k roliam za nimi sa rozprestierajúcim, smerom ku Šenkviciam (…), a tak prišiel ku priekope, oddeľujúcej vinohrady od rolí. Keď mal priekopu preskočiť, z opatrnosti spustil kohútiky a pušku zavesil si na plece, majúc jej cievy nahor obrátené. Ale ako preskakoval, noha sa mu na zamrznutej zemi skĺzla, následkom čoho nazad sa prešinul, t. j. padol. V páde obrátila sa mu puška dolu cievami, k jeho nohám, a jeden kohútik, silne naraziac na zamrznutú zem, rozbil kapsľu — cieva vypálila a celý nábitok i s fujtáčom vohnala mu do nohy.”

Takto opisuje udalosť Daniel Lačný. Keď žandári vyšetrovali, ako sa to stalo, Štúr im povedal, že “ho nikto nepostrieľal, jemu samému sa to prihodilo”. Nakoniec poznamenal: “Ale teraz bude vláda rada, keď sa dopočuje o mojom nešťastí!”

Bolo to totiž v období Bachovho absolutizmu, kedy účastníci povstania z rokov 1848-1849 boli ako “nepriatelia štátu” pod kontrolou vtedajších úradov. Po revolúcii prežíval Štúr ťažké roky, zlomili ho udalosti nielen v politickom, ale aj osobnom živote. Napriek tomu ešte zažil hodžovsko-hattalovskú reformu svojej spisovnej slovenčiny či zmierenie katolíkov s evanjelikmi.

Mal ešte plány, čomu sa chcel v ďalších rokoch venovať: “Nerád bych umrel, ešte mám mnoho práce.” No už to, čo počas svojho života vykonal, ho nezmazateľne zaraďuje k vrcholom “slovenského Panteónu”.

Jeho myšlienky a výroky si môžete prečítať v tomto článku.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

11:22

V dôsledku tornáda vyvolaného hurikánom Helene prišli v americkom štáte Georgia o život dvaja ľudia. Jednu obeť predtým hlásili aj z Floridy.

11:21

Srbský prezident verí, že vojna na Ukrajine bude trvať ďalších 10 rokov a skončí sa podľa kórejského scenára – mierovým urovnaním na existujúcej frontovej línii.

„Na konci bude mier, zapíšte si to, prvýkrát to hovorím verejne, na základe línie dosiahnutej podľa kórejského scenára,“ povedal Aleksandar Vučič v rozhovore pre televíziu Informer.

Dovtedy budú podľa neho Ukrajina aj Rusko „bojovať o každú dedinu, každé mesto“.