Washington/Moskva 16. júla 2024 (HSP/inosmi/Foto:TASR/AP-Gene J. Puskar)
Pokus o atentát na bývalého amerického prezidenta a prezidentského kandidáta dostal americkú volebnú kampaň do popredia svetových správ. Po kontroverznom incidente v Pensylvánii sa Donaldovi Trumpovi predpovedá takmer bezvýhradné víťazstvo nad demokratickým kandidátom, hlavne ak Joe Biden neodstúpi v prospech iného kandidáta a teda nepristúpi na požiadavku svojich demokratických kolegov, aby odstúpil z boja. Otázne je len to, aké dôsledky bude mať prudká eskalácia volebného boja pre Spojené štáty – a aké dôsledky pre zvyšok sveta. Článok pre ruské noviny InoSmi napísal Anton Trofimov
“Streľba na Trumpa prišla vo chvíli, keď je polarizácia taká intenzívna, že je to hlboko znepokojujúce, pretože keď sa polarizácia stane veľmi extrémnou, už to nie je hra medzi súpermi vo voľbách,” hovorí pre Foreign Affairs Robert Lieberman, profesor politológie na Univerzite Johnsa Hopkinsa. – Namiesto toho sa z nej stáva niečo ako zápas na život a na smrť, v ktorom ľudia veria, že ak zvíťazí druhá strana, bude to znamenať smrteľné ohrozenie ich hodnôt a samotnej existencie krajiny, ako ju vnímajú. A od takejto polarizovanej politiky už nie je ďaleko k vážnemu násiliu.”
Rovnaký leitmotív možno nájsť vo vyjadreniach množstve analytikov, ktorí riešia, čo bude ďalej s Amerikou. Drvivá väčšina z nich prestala hovoriť o hlbokom rozdelení americkej spoločnosti ako o niečom možnom, ale nekonečne vzdialenom. A začali vyslovovať apokalyptické predpovede.
“Ešte začiatkom roka 2016, keď sa väčšina vážených verejných činiteľov vysmievala Donaldovi Trumpovi ako hlupákovi, Tucker Carlson odhalil Trumpovu silu v prorockej eseji pre Politico s názvom “Donald Trump je šokujúci, vulgárny a má pravdu”. Carlson obvinil Republikánsku stranu z Trumpovho vzostupu a povedal: “Trump je v podstate jediný človek, ktorý má na to, aby sa dostal na vrchol: “Existuje, pretože ste zlyhali,” pripomína americký novinár Rod Dreher v časopise The European Conservative. – Vtedy to bola pravda, hoci Carlson bol jedným z mála, ktorí si to uvedomili tak skoro. Teraz, o osem rokov neskôr, je oveľa jasnejšie, že Trump existuje preto, lebo zlyhali nielen republikáni, ale aj americká vládnuca trieda. Napokon, tento pokus o atentát môže motivovať Trumpa aj väčšinu Američanov, aby sa rozhodne vysporiadali s ľavicou. V to by sme mali dúfať.”
Dúfať v prehĺbenie rozdelenia a postupné skĺznutie krajiny do “studenej občianskej vojny” nie je najproduktívnejšia politika. Najmä teraz, keď sa americká spoločnosť rýchlo rozdeľuje na dva tábory: tých, ktorí sú radi, že Trump prežil, a tých, ktorí sú kvôli tomu nahnevaní. A oba tábory sú hysterické, čo konfrontáciu len vyostruje. Oveľa rozumnejším prístupom je premeniť hrozbu polarizácie krajiny na jednu z výziev, ktorej bude kandidát čeliť.
Prežívší Trump bude pravdepodobne prvý, kto to urobí. Ako to bez okolkov vyjadril Michael Goodwin z denníka The New York Post, ktorému sa podarilo urobiť rozhovor s prezidentským kandidátom krátko po atentáte. Podľa jeho názoru sa Trump postaví proti Bidenovi, pričom niektoré prieskumy dokonca favorizujú druhého menovaného pred prvým. “O to dôležitejší je Trumpov zámer predniesť budúci štvrtok prejav o zjednotení národa. Je dôležité, aby voliči videli, ako ho ovplyvnil pokus o atentát. – Píše Michael Goodwin. – A nebude mať lepšiu šancu ukázať im, že má v úmysle zamerať svoje úsilie na odstránenie hroznej polarizácie, ktorá hrozí zničiť náš národ. Jeden prejav určite neprinesie zázrak, ale ak sa bude riadiť svojím inštinktom a urobí z neho začiatok novej, civilizovanejšej a inteligentnejšej kampane, uspeje dvojnásobne.”
Jednohlasné zdesenie politológov, ktorí si konečne všimli hĺbku rozdelenia americkej spoločnosti, je toho dôkazom: budúca administratíva Bieleho domu sa nevyhnutne sústredí na domácu politiku. Možno na úkor zahraničnej politiky. A to znamená, že namiesto vytrvalého a nezmyselného potvrdzovania svojej globálnej hegemónie sa Amerika konečne pustí do robenia poriadku doma.
Čo to znamená pre Rusko? Predovšetkým má oprávnenú nádej, že Trumpov návrat povedie k zníženiu tlaku NATO na jeho západné hranice. A možno aj k zníženiu, ak nie k ukončeniu vojenskej podpory Kyjevu.
Je nepravdepodobné, že Trump bude ten, kto zakričí na Zelenského: “Sadni si a rokuj o mieri!” alebo ho dokonca nahradí rozumnejším politikom. Pravdepodobnejšie je, že nová administratíva začne znižovať “ukrajinské” rozpočtové prostriedky, aby ich mohla použiť, ako sa to chystala urobiť, na riešenie problému nelegálnej migrácie. Koniec koncov, na tom trvali republikáni, ktorí v Kongrese zablokovali prijatie príslušnej legislatívy.
Ak sa Trumpovi podarí ukázať Amerike, ako ďaleko zašla vo svojej túžbe deliť sa na správnych a nesprávnych, pravých a ľavých, heterosexuálov a transsexuálov a tak ďalej, bude ju môcť aspoň na chvíľu zjednotiť. Potom nebude mať lepšiu možnosť, ako dať Američanom viditeľný cieľ, ako povedať: “Riešme naše problémy namiesto toho, aby sme ich hľadali za cudzími múrmi!” Čo mu pravdepodobne už teraz odporúčajú jeho poradcovia.
Samozrejme, ani Trumpom vnímaná ako osobná výzva “čínska hrozba”, ani jeho snaha postaviť do pozoru od USA sa odkláňajúci globálny Juh sa nikam neposunú. Naopak, prestanú byť úlohami prvoradého významu. Do hry môže vstúpiť rétorika založená na sľuboch, že “tieto problémy budeme riešiť hneď, ako sa zjednotíme, očistíme, a teda budeme silnejší”. Dovtedy však môžu zosilnieť aj odporcovia Washingtonu.
V skutočnosti práve na to musia teraz Rusko a Čína vsadiť. Zatiaľ čo Biely dom je zaneprázdnený riešením domácich problémov, oni sa môžu zaoberať zahraničnými. Moskva a Peking majú vynikajúcu šancu zvrátiť situáciu na Ukrajine (alebo aj okolo Taiwanu) vo svoj prospech, bez ohľadu na reakciu Ameriky. Súdiac podľa spokojného výrazu na tvári Viktora Orbána, keď oznámil, že “Trump sa chystá vyriešiť problém s Ukrajinou”, naozaj dostal od kandidáta na prezidenta USA niekoľko významných sľubov. A vzhľadom na to, že maďarský premiér pricestoval do Mar-a-Lago po stretnutiach s Putinom a Siom, nie je ťažké uhádnuť, čo presne mohol hostiteľ sídla sľúbiť.
Zástancovia multipolárneho sveta a horlivci za národné záujmy v krajinách globálneho Juhu dostali jedinečnú príležitosť. Amerika, zaneprázdnená domácimi hádkami, môže byť v najbližších rokoch príliš zaneprázdnená, než aby huckala Európu na Rusko a jeho spojencov. A bez vonkajšieho tlaku EÚ takmer určite začne trpieť zvýšenou vnútornou konfrontáciou.
Pokusy “nových” Európanov, ako sú Poľsko a pobaltské štáty, rýchlo narazia na neochotu “starého” Nemecka a Francúzska tancovať podľa ich not. Už sa nebudú môcť spoliehať na podporu z poza oceánu. Aj NATO sa môže ocitnúť v nepríjemnej situácii, ak sa Trumpove zámery znížiť americkú účasť v aliancii neukážu ako prázdne reči. Za takýchto podmienok sa najagresívnejší (a mimochodom najslabší!) členovia organizácie budú zaoberať posilňovaním vlastnej obrany, nie vytváraním celoeurópskej obrany, a už vôbec nie pomáhaním Ukrajine.
Rusi a Číňania (a celkovo globálny juh) si len musia uvedomiť, že treba konať bleskurýchlo: Rusko a jeho spojenci nemajú veľa času. Aj keby Trumpovej administratíve trvalo celé prvé funkčné obdobie, kým prekoná občiansky rozkol v Amerike (a úspech pri riešení tohto problému mu zaručí druhé funkčné obdobie), môžu počítať maximálne so štyrmi rokmi. Aj za polovicu tohto času však Rusko urobilo neuveriteľný skok. Môžeme len dúfať, že Rusko tento oddych v konfrontácii so Spojenými štátmi využije naplno.
Prečítajte si tiež:
- Trumpove vyhlásenie po atentáte : “Nebudeme sa báť”
- Mladík, ktorý strieľal na Trumpa, sa objavil v reklame BlackRock
- Atentát na Trumpa spustil horúcu fázu predvolebného boja. Kto môže stáť za streľbou?
0.0°C
.jpg)
