Bývalý premiér Alexander Stubb zvíťazil v nedeľňajšom prvom kole fínskych prezidentských volieb. Na budúci mesiac sa v druhom kole stretne s exministrom zahraničných vecí Pekkom Haavistom.

Hlasovanie sa do veľkej miery sústredilo na novú úlohu tejto severskej krajiny ako krajiny na fronte NATO s Ruskom a na bezpečnostnú situáciu v Európe, najmä na útok Ruska na Ukrajinu.

Predbežná volebná účasť bola 74,9 %

Približne 4,5 milióna oprávnených voličov vyberalo z deviatich kandidátov nástupcu mimoriadne populárneho prezidenta Sauliho Niinistöa, ktorého druhé šesťročné funkčné obdobie sa skončí v marci. Nemal nárok na opätovné zvolenie.

Hlavnými súpermi vo voľbách boli 55-ročný Stubb a 65-ročný Haavisto. Po spočítaní všetkých hlasov viedol Stubb v prvom kole s 27,2 % hlasov. Haavisto, najvyšší fínsky diplomat v rokoch 2019 – 2023, obsadil druhé miesto s 25,8 % hlasov. Na treťom mieste skončil predseda parlamentu Jussi Halla-aho s 19 % a za ním guvernér Fínskej banky Olli Rehn s 15,3 %.

Výsledky prvého kola volieb budú oficiálne potvrdené v utorok.

Predchádzajúce prieskumy naznačovali, že Stubb by v takomto súboji zvíťazil nad Haavistom. Obaja kandidáti po nedeľňajšom hlasovaní uviedli, že súboj je podľa nich stále otvorený.

Výsledok volieb posunie Stubba a Haavista do súboja v druhom kole 11. februára, pretože ani jeden z kandidátov nezískal viac ako polovicu hlasov.

„Získať takýto výsledok spolu s tímom je povzbudzujúce, hreje ma to pri srdci. Som zaň vďačný a cítim pokoru,“ povedal Stubb svojim priaznivcom na volebnom večierku v jednej z helsinských reštaurácií. Dodal, že pre druhé kolo hlasovania neplánuje vo svojej kampani žiadne veľké zmeny.

„Samozrejme, je príjemné byť prvý v prvom kole. Všetko sa však začína znova zajtra ráno. Voľby sa začínajú odznova,“ povedal Stubb novinárom, keď sa sčítavanie hlasov chýlilo ku koncu.

Stubb vs. Haavisto

Stubb zastupuje konzervatívnu stranu Národná koalícia a v rokoch 2014 – 2015 stál na čele fínskej vlády. Predtým zastával ďalšie kľúčové posty v kabinete. Politický veterán Haavisto, bývalý diplomat OSN a člen Ligy zelených, sa o tento post uchádza po tretí raz ako nezávislý kandidát.

Obaja kandidáti druhého kola sú známymi postavami v Bruseli a v hlavných mestách mimo neho. Stubb bol poslancom Európskeho parlamentu predtým, ako sa stal ministrom zahraničných vecí. Neskôr sa stal premiérom. Haavisto zohral spolu s Niinistöom kľúčovú úlohu pri príprave vstupu Fínska do NATO v minulom roku.

Analytici uviedli, že dni pred druhým kolom budú pre oboch kandidátov intenzívne. Budú musieť zabojovať o priazeň pravicovo orientovaných voličov, ktorí podporili Jussi Halla-aho alebo centristického kandidáta Olliho Rehna, ktorý v prvom kole získal 15,3 %.

„Teraz budú ešte podrobnejšie skúmaní a vzájomne porovnávaní spôsobom, akým to doteraz nebolo,“ povedala Åsa von Schoultzová, politologička z Helsinskej univerzity, počas nedeľňajšej diskusie vo fínskej národnej televízii Yle.

Stubb je považovaný za znalca medzinárodných záležitostí a sebavedomého politického hráča, ktorý je rád stredobodom pozornosti. Niekedy bol však kritizovaný za hrubosť. Raz sa musel ospravedlniť po tom, ako bol obvinený z nadávok na zasadnutí Severskej rady – orgánu regionálnej spolupráce.

Haavisto má za sebou aj dlhé zahraničnopolitické skúsenosti. V diskusiách je často menej dôrazný ako Stubb, ale je považovaný za pokojného a efektívneho operátora.

Obaja kandidáti zastupujú hlavné politické strany vo Fínsku. Stubb je dlhoročný zákonodarca stredopravej Národnej koaličnej strany a Haavisto stredoľavej Strany zelených.

Keď sa objavili konečné výsledky, Stubb aj Haavisto uviedli, že voliči budú musieť urobiť kľúčové rozhodnutie o tom, kto dokáže najlepšie riadiť bezpečnosť Fínska.

„Voliči sa budú musieť rozhodnúť, kto má najviac skúseností v oblasti zahraničnej politiky a kto môže byť najefektívnejší ako hlavný veliteľ Fínska v NATO, ako aj kto najlepšie zodpovedá ich hodnotám,“ povedal Stubb.

Funkcie prezidenta

Na rozdiel od väčšiny európskych krajín má fínsky prezident výkonnú moc pri formulovaní zahraničnej a bezpečnostnej politiky. A to najmä pri rokovaniach s krajinami mimo Európskej únie, ako sú Spojené štáty, Rusko a Čína.

Prezident pôsobí aj ako vrchný veliteľ fínskej armády, čo je v súčasnom bezpečnostnom prostredí Európy mimoriadne dôležitá povinnosť.

Hlavnými témami volieb boli otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako napríklad nedávne členstvo Fínska v NATO. Ďalej budúca politika voči Rusku, posilnenie bezpečnostnej spolupráce so Spojenými štátmi a potreba naďalej pomáhať Ukrajine vojenskou aj humanitárnou pomocou.

Nová fínska hlava štátu začne v marci šesťročné funkčné obdobie. Avšak vo výrazne odlišnej geopolitickej a bezpečnostnej situácii v Európe, než akú mal po voľbách v roku 2018 súčasný prezident Niinistö.

Fínsko sa v apríli po ruskej invázii na Ukrajinu vzdalo desaťročí vojenskej neangažovanosti a stalo sa 31. členom NATO. T veľmi nahnevalo ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý má so severskou krajinou 1 340 km dlhú hranicu.

Haavisto ako minister zahraničných vecí podpísal minulý rok historickú prístupovú zmluvu Fínska do NATO a spolu s Niinistöom a bývalou premiérkou Sannou Marinovou zohral kľúčovú úlohu v procese členstva.

Členstvo v NATO, vďaka ktorému sa Fínsko stalo frontovou krajinou západnej vojenskej aliancie voči Rusku, a vojna zúriaca na Ukrajine, ktorá je od fínskych hraníc vzdialená len 1 000 kilometrov, posilnili postavenie prezidenta ako lídra bezpečnostnej politiky.

Prezident spravidla zastupuje Fínsko na samitoch NATO.

Západný sused Fínska, Švédsko, by mal v blízkej budúcnosti vstúpiť do NATO, keďže sa očakáva, že posledný zdržiavateľ, Maďarsko, ratifikuje žiadosť Štokholmu do konca februára.