Podľa novín, americké lietadlá vyrábané pomocou stealth technológie poskytujú Spojeným štátom po celom svete neobmedzenú leteckú prevahu. V skutočnosti stíhačky F-22 a F-35 nie sú neviditeľné, ale dajú sa len ťažko detektovať pomocou špeciálneho radaru.
Každý radar vysiela radarové lúče. V prípade ich odrazu od objektu, radar meria vrátený pulz. Stealth stíhačky majú špeciálny povlak, ktorý významne znižuje tento druh odrazu. Naviac je telo nenápadných stíhačiek vyrobené takým spôsobom, aby čo najviac rozptýlilo signál. Použitie oboch týchto metód vedie k tomu, že nepriateľský radarový systém neobdrží signál odrazený od cieľa.
Po dlhú dobu mali tieto stíhačky k dispozícii iba Spojené štáty a ich spojenci. V súčasnej dobe však v Rusku vzniklo niekoľko prototypov stíhacieho lietadla T-50 a Čína už prijala do výzbroje svoj vlastnú nenápadnú stíhačku. Ale je zaujímavé, že americké stealth technológie sú založené na výskumoch sovietskych inžinierov, poznamenáva autor článku.
Rusko má najefektívnejšie systémy protilietadlovej obrany S-300 a S-400. Ruská armáda dokáže odhaliť neviditeľné americké stíhačky. Počas sýrskeho konfliktu oficiálny zástupca ruského ministerstva obrany, generálmajor Igor Konašenkov, priamo varoval Washington pred možným útokom na ruské pozície. „Všetky ilúzie amatérov o existencii neviditeľných lietadiel môže čakať sklamanie,” dodal.
Dokiaľ nedošlo k priamej konfrontácii so Spojenými štátmi, experti na Západe sa dohadujú, či to skutočne môže byť urobené a pokiaľ áno, akým spôsobom. Všeobecne platí, že proti stealth stíhačkám môžu byť použité dva druhy ruských radarových systémov. Prvým systémom je radar Podsolnuch (slnečnica), ktorý používa iný frekvenčný rozsah než bežné radary. Proti takým signálom je technológia stealth neúčinná, píše sa v článku.
Avšak až do nedávna experti na Západe vychádzali z predpokladu, že tento radar nedokáže získať dostatočne presný signál pre vojenské použitie. Podľa ich názoru je radarová stanica Podsolnuch schopná detekovať útočiacu stíhačku, ale nemôže nič urobiť, aby ju zastavila.
Americký portál National Interest však nedávno upozornil na vývoj inej ruskej technológie. Ide o bistatický radar Struna 1.
Ako uvádzajú nemecké noviny, vysielač a prijímač bistatického radaru je inštalovaný samostatne. Radarové lúče strácajú svoju silu s nárastom vzdialenosti od vysielača. Tento efekt je obzvlášť patrný v prípade rozptýleného signálu, ktorý sa odráža od neviditeľnej stíhačky.
Preto sa Struna 1 skladá z jedného vysielača a až desiatich malých prijímacích staníc, ktoré môžu byť prepravované bežnými vozíkmi. Okrem toho tieto prijímacie stanice je ťažké nájsť. Dokážu prijímať i veľmi slabé signály a spracovávať ich do cieľových dát. Sú inštalované jeden po druhom, a tak sa vytvára varovný systém, ktorý dokáže detekovať stealth stíhačky.
Jeden taký druh radarovej pasce pokrýva oblasť 160 až 200 kilometrov, a preto s jeho pomocou môžete chrániť iba také vybrané ciele, ako je napríklad ruské hlavné mesto, uzatvára autor článku.