Nedávno sme s manželkou absolvovali plavbu, ktorá sa začala v Benátkach, navštívili sme ostrovy a historické pamiatky vo východnom Stredomorí a po zastávkach vo Vallette, Palerme a Neapole sme ju ukončili v Ríme. Z hľadiska programovania výletov na pobreží sa nevyhnutne vyskytli dobré aj zlé veci, bohužiaľ viac zlých ako dobrých, a zdá sa, že náklady na príplatky poskytované dopravcom v období po COVID prudko vzrástli, čím sa zrejme kompenzovali straty, ktoré utrpeli v suchom doku za posledné tri roky.

Väčšinu cestujúcich na našej lodi tvorili Američania alebo Kanaďania, ale bol tu aj veľký počet Európanov a obyvateľov Austrálie a Nového Zélandu. Pobyt v tesnej blízkosti najmä Európanov poskytol zaujímavú príležitosť dozvedieť sa, čo vedie Starý svet k sebazničujúcemu potápaniu ako lemingy samovražedne sa vrhajúce z nórskych útesov. Keďže obaja s manželkou ovládame niekoľko európskych jazykov, bola to aj dobrá príležitosť na výmenu názorov bez ohrozenia a dokonca aj na odpočúvanie tých, ktorí boli nablízku v lodných baroch a reštauráciách, keď diskutovali o politickom a spoločenskom vývoji vo svojich domovských krajinách. Napriek tomu bolo zaujímavé aj to, ako politika zasiahla do inak zámerne apolitického zážitku, keď sa na lodi konal pochod okolo paluby s cieľom získať peniaze pre ukrajinských utečencov a osláviť ich. Ja a moja manželka sme sa na ňom nezúčastnili.

Dni strávené v Benátkach pred začiatkom plavby boli poučné, nehovoriac o tom, že boli nebezpečné, keď mi na preplnenej zastávke vaporetta pred múzeom Accademia vykradli vrecko. Filipínski čašníci v našom lodnom bare sa celkom pobavili, keď sa dozvedeli, že bývalému dôstojníkovi CIA, ktorý pravidelne volal “gin martini pretrepať, nemiešať”, zobrali peňaženku, pričom jedna bystrá iskra sa spýtala: “Ehm, koľko ľudí ste zabili?” Keď som mu vysvetľoval, že som nikoho nezabil, prerušil ma a povedal, že “si to asi zaslúžili”.

V prvý deň nášho pobytu v Benátkach sme si s manželkou hneď všimli veľký počet kedysi veľmi prestížnych obchodov, ktoré boli zatvorené na námestí San Marco, v turistickom centre mesta, ktoré zvyčajne priťahuje špičkovú klientelu za špičkové ceny. Príznaky hospodárskeho úpadku boli tým viditeľnejšie, čím ďalej od San Marca sa človek vzďaľoval, vrátane zatvorenia mnohých reštaurácií a barov. Taliansko zápasí s problémami, čo viedlo k prudkému posunu doprava v nedávnych voľbách. Takisto Británia, Nemecko a Francúzsko majú problémy a nenachádzajú žiadne riešenia, ktoré by prišli od nešťastnej skupiny zákerných politikov, ktorí boli nedávno zvolení. Ešte niekoľko krokov smerom nadol a zdá sa, že celý domček z kariet je pripravený zrútiť sa.

Samozrejme, niektorí európski politici nasledujú jednoduchý a schválený postup, ktorý podporil prezident Joe Biden, a z energetickej krízy na kontinente obviňujú Vladimíra Putina namiesto vlastného byrokratického tápania a neschopnosti chrániť záujmy svojich spoluobčanov. Žiadny Európan, s ktorým sme sa stretli, nebol ochotný uznať zjavnú pravdu, t. j. že ukrajinská kríza sa zakladala na otázkach, o ktorých sa dalo plne rokovať, a ruskej intervencii sa dalo vyhnúť. Jeden nemecký úradník na dôchodku, s ktorým sme sa stretli, bol obzvlášť náchylný nikdy nehovoriť zle o žiadnom politikovi. Pokiaľ to nie je Rus alebo Číňan. Informoval nás, že NATO by malo jasne vyjadriť svoj cieľ odstrániť Putina, pretože “ten človek je fašista”, ktorý “chce obnoviť Sovietsky zväz”. Dementoval som, že Putin je nacionalista, ktorý bol zámerne vyprovokovaný, a v tom je rozdiel, ale náš respondent rýchlo odbočil na inú koľaj a vyhlásil, že Joe Biden “urobil niekoľko naozaj dobrých vecí”. Keď sme sa spamätali zo šoku z takéhoto absurdného tvrdenia, spomenul som príchod 1,3 milióna ilegálnych prisťahovalcov do USA počas pôsobenia čestného Joea plus jeho pohrávanie sa s jadrovou vojnou na podporu žiadneho známeho amerického záujmu okrem šírenia niečoho, čo sa nazýva “demokracia”, ktorú Spojené štáty už nemajú, a zároveň očierňovanie politických oponentov ako “domácich teroristov”. A je tu aj tá malá záležitosť s posielaním miliárd na Ukrajinu, aby mohla “vyhrať”, nech už to znamená čokoľvek, s cieľom oslabiť Rusko, pričom zároveň varuje pred blížiacou sa udalosťou zvanou “Armagedon”.

S niekoľkými Talianmi som sa rozprával aj o nedávnych voľbách, v ktorých konzervatívna líderka strany Fratelli d’Italia Giorgia Meloniová viedla koalíciu, vďaka ktorej sa pravdepodobne s veľkým náskokom stane novou premiérkou. V západných médiách je Meloniová pravidelne a nevyhnutne spájaná s iným bývalým nacionalistickým talianskym vodcom Benitom Mussolinim. U ľudí, s ktorými som sa rozprával, bolo zjavné sklamanie z úpadku Talianska. Sledujú, ako sa všetko uberá zlým smerom, a ku cti im slúži, že len málokto z nich si dal záležať na Ukrajine. Pri nedávnom hlasovaní však reagovali kvôli nezvolenej komisárke Európskej únie Ursule von der Leyenovej, ktorá v predvečer talianskych volieb Talianov varovala, že ak budú voliť “nesprávne”, t. j. konzervatívne strany, budú potrestaní. Na otázku o prudkom náraste pravicovej politickej opozície pohrozila, že “výsledok hlasovania v Taliansku uvidíme. Ak sa veci budú uberať ťažkým smerom – a hovorila som o Maďarsku a Poľsku – máme nástroje.”

Okrem toho sa však zdalo, že v Taliansku existuje veková priepasť, pokiaľ ide o názory týkajúce sa hlasovania a pravdepodobnej novej vlády. Mladší voliči mi niekoľkokrát povedali: “Vracia nás to o dvadsať rokov späť,” čo bola narážka na konzervatívnejších politikov, ktorí v tom čase prevládali. Starší voliči však chcú, aby sa zastavil sociálny rozvrat spôsobený masovou nelegálnou imigráciou do krajiny a s ňou spojenou islamizáciou, a chcú ochranu talianskych pracovných miest a podnikov. Mnohí z nich spomínali túžbu zachovať taliansku a katolícku tradičnú kultúru. Jeden učiteľ na dôchodku tiež múdro poznamenal, že Taliansko by malo viesť k zrušeniu Európskeho parlamentu a zbaviť sa ľudí, ako je von der Leyenová, pretože Európska únia bola vytvorená ako zóna voľného obchodu, a nie ako orgán ovládaný progresívcami, ktorý má právo prijímať zákony a nariadenia s vážnym vplyvom na ekonomiky členských štátov.

Joe Biden nevyhnutne odsúdil výsledky talianskych volieb ako neúspech, v ktorom “ide o demokraciu”, aby presvedčil amerických voličov, aby odovzdali svoje hlasy demokratom. Spresnil: “Práve ste videli, čo sa stalo v Taliansku v týchto voľbách. Vidíte, čo sa deje na celom svete. A dôvod, prečo sa to snažím povedať, je ten, že nemôžeme byť sangvinickí ani v súvislosti s tým, čo sa deje u nás. Nechcem to preháňať, ale ani podceňovať. A to je dôvod, prečo ma tak veľmi znepokojuje, prečo ma tak veľmi zaujíma a prečo sa tak veľmi usilujem o to, aby boli guvernéri – demokratickí guvernéri – zvolení.” O Bidenovej poznámke, ktorá urazila Talianov, americké médiá príliš neinformovali, ale v Taliansku sa dočkala mnohých kritických komentárov. Niekoľko Talianov, s ktorými som sa rozprával, sa o ňom zmienilo pohŕdavo.

A vzhľadom na moje vlastné názory na túto zvyčajne veľmi citlivú tému som sa jedného talianskeho úradníka s úzkymi väzbami na Fratelli d’Italia opýtal, prečo Izrael dostane od nového premiéra priepustku. Tá totiž, podobne ako jej britská kolegyňa Liz Trussová, objíma blízky vzťah so židovským štátom a odpúšťa mu priestupky a zločiny proti ľudskosti, pretože je to výhodné. Takisto plne prijíma falošný príbeh o Izraeli a Palestínčanoch. Úradník odpovedal, myslím, že s určitou úprimnosťou, že Židov nie je v súčasnom Taliansku veľa, ale majú tendenciu disponovať mocou výrazne presahujúcou ich počet. Majú veľký vplyv najmä v médiách a v niektorých odvetviach hospodárstva a ambicióznemu politikovi sa oplatí byť na ich správnej strane. Odpovedal som: “Áno, obávam sa, že je to všade rovnaké.”

Krátko pred koncom našej plavby si Joe Biden opäť strčil nohu do úst a mňa zaujímalo, čo si Európania myslia o Národnej bezpečnostnej stratégii Bieleho domu – kongregáciou poverenej správe, ktorá údajne načrtáva bezpečnostné ciele a ciele zahraničnej politiky USA, ale ktorú kritik Jordan Schachtel označuje za “… neotesanejšiu ako všetky jej predchodkyne. Kedysi sa NSS chápala ako seriózny dokument, ktorý zostavuje zoznam skutočných hrozieb pre národ. Teraz sa podobá na hyperpolitickú kampaň na získavanie finančných prostriedkov od Blue Anon. Väčšina položiek, o ktorých sa v údajnom hodnotení hrozieb hovorí, nemá s národnou bezpečnosťou vôbec nič spoločné. A veci, ktoré súvisia so záležitosťami národnej bezpečnosti, majú veľké problémy s určením priorít a politizáciou.”

Bidenova administratíva v dokumente vyhlásila, že najväčšou výzvou pre Washington je silnejúce súperenie s Pekingom, a pochválila sa, že “musíme aktívne formovať medzinárodný poriadok v súlade s našimi záujmami a hodnotami”, a potom dodala, že “nič nie je nad naše sily”. V dokumente sa nevyhnutne zdôrazňuje potreba “obmedziť Rusko” a táto krajina sa v ňom spomína 71-krát. Kremeľ je opísaný ako “bezprostredná a trvalá hrozba pre medzinárodný mier a stabilitu… Spojené štáty nedovolia Rusku ani žiadnej inej mocnosti, aby dosiahla svoje ciele použitím jadrových zbraní alebo hrozbou ich použitia”. USA odsúdili aj čínske obchodné praktiky a zároveň označili Rusko za “pretrvávajúcu hrozbu” – môžu si USA dovoliť, aby sa z takýchto protivníkov stali nepriatelia, vzhľadom na ich početné domáce problémy vrátane nekontrolovateľnej inflácie a dlhu? Mnohí Európania sú ochotní nechať USA viesť v takýchto otázkach, ale zároveň vyjadrili obavy, že sa to vyvinie minimálne do obchodnej vojny a možno aj oveľa horšie.

Na naše prekvapenie náš nemecký kontakt skutočne súhlasil s tým, že prezidentovo označenie nie jednej, ale dvoch hlavných vojenských a hospodárskych mocností za viac-menej nepriateľov je zvláštne, nehovoriac o tom, že je vážne schizofrenické, keďže je v rozpore s inými tvrdeniami Bieleho domu o globálnom poriadku založenom na pravidlách spolupráce. A Biden nepodniká žiadne kroky na zmiernenie svojich vojnových rečí, keď už naznačil, že sa s Putinom nestretne na nadchádzajúcom novembrovom samite G-20 v Indonézii. Môže sa stať, že keďže sa blížia voľby v USA, bude ďalšia fotografia Joea obkoleseného mariňákmi pred budovou Independence Hall zaliatou červeným svetlom a mávajúceho okolo seba malou päsťou?

Nechcem naznačovať, že ľudia, ktorí chodia na plavby, predstavujú niečo iné než len svoju demografickú skupinu, t. j. mierne bohatých a na súčasné pomery pomerne vzdelaných ľudí. Ale napriek tomu je zaujímavé pozorovať, ako sú Európania vo všeobecnosti náchylní podľahnúť tomu, čo poznajú ako polopravdy vychádzajúce z ich vlád. Európa sa v nadchádzajúcom roku alebo dvoch určite potopí, pretože prudko rastúce náklady na energie zničia ekonomiky a vynútia si veľké výkyvy, ktoré možno zdieľajú úroveň vládneho dlhu a výdavkov v kombinácii so stratou akéhokoľvek národného cieľa, čo spoločne spustí nezvratný úpadok v Spojených štátoch.