Stratilo Slovensko svoju dušu?

Bratislava 12. júla 2024 (HSP/Foto:Pixabay)

Bloger Daniel Feranec, známy pod prezývkou „Čoje“, prezradil pre Denník N, v ktorej bratislavskej kaviarni sa cíti „ako v Berlíne“. Ej, či je nám dobre: už nie sme len „mcdonaldovo americkí“, ale aj „kávičkovo nemeckí“…

Povolanie, ktoré Čoje vykonáva, sa nazýva „foodbloger“. Inými slovami, ide o novinára píšuceho hodnotiace články, recenzie a kritiky z oblasti gastra. Aj to, že táto práca nemá v médiách svoj slovenský ekvivalent, o niečom vypovedá…

Sú to všetko príznaky pandémie menom globalizácia.

Ale dajme si iný príklad. Na Slovensku kedysi fungovali holičstvá. Dnes už nie. Dnes idete k „barberovi“. Čo prosím? K barbierovi, hádam? Nie, k „bárberovi“!

Bárber je cool, barbier je archaizmus, preč s tým!

Bol som s mojou neposlušnou bradou v niekoľkých holičstvách v niekoľkých slovenských mestách. Viete, čo majú tie priestory spoločné? Úplne všetko. Od štýlu zariadenia cez osvetlenie miestností až po reklamu. Určite ste postrehli ten ikonický svetelný stĺpik – trojfarebný vertikálne postavený valec, ktorý sa točí okolo vlastnej osi. Sú na ňom tri farby: biela, modrá a červená. Nie však preto, že sme na Slovensku. Jednoducho preto, že to je „bárberský štýl.“

Inými slovami: kdekoľvek na Slovensku vojdete do holičstva, budete si tam pripadať „ako doma“ – teda ako u klasického amerického bárbera (tradícia „barber pole“ možno siaha až do starého Anglicka, avšak spopularizovali ju USA).

Čo vám to hovorí?

Presne tak, to je ďalší opulentný prípad metastázujúcej globalizácie. Nejde pritom o násilnú aktivitu – našinec s veľkou radosťou a dobrovoľne prijíma americké trendy. Či ide o úpravu zovňajšku, gastrosektor (povedzte „fastfood“ trikrát rýchlo po sebe, ak to dokážete), alebo šport či kultúru. Veď si dnes už nevieme predstaviť taký film, v ktorom by aspoň na konci niečo nevybuchlo (na pozadí s americkou vlajkou).

Ale keď to isté, len vo vlastných reáliách nakrútia Rusi, hovoríme tomu: propaganda!

Najhoršie však je, že angličtina sa nám infiltrovala do jazyka ako nejaký vírus. Lingvistický trójsky kôň. Prečo na tom záleží? Veď jazyk je predsa nástroj, s ktorým pracuje ľudská myseľ: najprv je vždy myšlienka v nejakom jazyku, až potom prichádzajú na rad činy.

A tie činy závisia aj od spôsobu, akým premýšľame, a ten spôsob je formovaný aj jazykom, ktorý používame.

Existuje česká youtube relácie Wole, ktorá minule uviedla svoje vydanie s titulkom „Slovensko to oficiálně stratilo.“ Stratilo koho, čo? Pozor, tu ide o doslovný preklad anglického spojenia „to completely/oficially lose it“ – úplne, oficiálne to stratiť. V pôvodnom význame to však znamená „dočista sa zblázniť“. Alebo „prísť o rozum“, keď už tam chceme vyjadriť stratu.

Takže redaktori Wole si nedajú ani toľko práce, aby použili český ekvivalent, keď idú pourážať Slovensko – oni jednoducho otrocky, od slova do slova preložia anglický výraz! Čo na tom, že nedáva žiaden zmysel…

Dajme si ďalších expertov, ktorí to už dotiahli ozaj až na hranicu predstavivosti. Ide o facebookovú stránku s názvom Slovenský folklór bez fejku. Naozaj to majú v názve: „Bez fejku“. Čiže bez falše, podvrhu, a tak podobne.

Nedalo sa to napísať štandardnou slovenčinou?

Stránka propaguje originálne slovenské kroje s originálnymi vzormi, to je veľmi milá a pozitívna činnosť. Avšak dáva najavo aj svoju politickú orientáciu – nielen použitím anglického výrazu, ale aj priamo, útokom na ministerku Šimkovičovú. Napísali o nej totiž, že na festivale Východná nebola „správne odetá“ z ľudového hľadiska. Nemala, napríklad, čepiec.

Nuž, milí zlatí, ten nemala ani ex-prezidentka Čaputová, keď sa fotila s folkloristkami v paláci. A nie je výhovorka, že „jej ho zabudli priniesť“ – fotka pre verejnosť je fotka pre verejnosť!

Vtedy vám to neprekážalo?

Ešte väčšia „sranda“ však je, že vyjadrenie tejto stránky (ktorej autorov sa neviem dopátrať) prebrali niektoré liberálne médiá. A napísali, že „folkloristi skritizovali ministerku“. Nenapísali teda plnú pravdu, že to bolo akési anonymné združenie na Facebooku – napísali „folkloristi“, čiže určitá autorita.

A mohli by sme v tomto duchu pokračovať ďalej…

Pretože takto krásne a dobrovoľne, s elánom, nám medzi sebou spolupracujú tunajší globalisti – ešte aj pod rúškom údajného Slováctva.

Pracujete „s fejkom“, milí priatelia – a nie bez neho, ako sa nám to všetci snažíte nahovoriť.