Štrasburský súd pokračuje v rozhodovaní žalôb rodín proti Nórsku

Praha/Štrasburg 7. februára 2021 (HSP/Foto:Pixabay)

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP) pokračuje v rozhodovaní káuz spojených s odoberaním detí nórskou sociálne službou Barnevernet. Naposledy súd odsúdil Nórsko za porušenie medzinárodne garantovaných práv v kauze odobratia novonarodeného dievčatka matke s údajnými psychickými problémami a jej následnej adopcii pestúnmi (M. L. verzus Norway)

Štrasburský súd predovšetkým vyzdvihol, že nórske úrady nikdy nedali matke priestor na nadviazanie väzby s dcérou a dali im len minimálnu možnosť kontaktu; na základe toho konštatoval
porušenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý garantuje právo na rodinný život, a súčasne nariadil vyplatiť rodine odškodné za nemajetkovú ujmu vo výške 25 tisíc eur.

Štrasburský súd zdôraznil tri zásadné princípy, ktorými sa má náhradná rodinná starostlivosť vždy riadiť:

– že odobratie dieťaťa rodičom má byť až tým najkrajnejším prostriedkom ochrany dieťaťa,

– že náhradná starostlivosť o dieťa má byť vnímaná ako dočasné riešenie, nesmie znemožniť možnosť návratu dieťaťa k rodičom a že tento princíp nemožno obchádzať adopcií detí, a

– že pri umiestňovaní detí do náhradnej starostlivosti je potrebné dávať prednosť starostlivosť príbuzných či dieťaťu blízkych osôb.

“Európsky súd pre ľudské práva sa zatiaľ konzistentne stavia na stranu rodín proti Nórsku. Opakovane zdôrazňuje, že zásahy štátu a odoberanie detí z rodín má mať dočasnú povahu a že treba v prvom rade usilovať o pomoc takým rodinám a o ich opätovné zlúčenie. V poslednom prípadu podľa neho nórske úrady nevzali do úvahy, že umiestnenie dieťaťa v pestúnskej starostlivosť má byť len dočasné. Nepodnikli ani dostatočné kroky na to, aby boli zachované väzby medzi matkou a dieťaťom. Pritom práve slabými emočnými väzbami ospravedlnili jeho následnú adopciu pestúnmi,” uviedla senátorka Jitka Chalánková.

Tá už v roku 2014 vtelila uvedené tri princípy, ktoré nie sú s nórskym systémom založeným na absolútnu preferenciu pestúnskych rodín kompatibilné, do uznesenia vo veci slovenských detí
odobratých v Nórsku, ktoré schválila Poslanecká snemovňa.

Dievčatko narodená v apríli 2011 bolo matke odobrané len 9 dní po pôrode v Centre pre rodiny a deti, kam bola úradmi poslaná z obáv o jej psychické zdravie (u prvorodeného syna mala trpieť popôrodnou depresiou) a kde ju personál iba pozoroval bez najmenšej snahy ju starostlivosť o dieťa naučiť. Matka počas svojho odvolania naopak uvádzala, že naposledy bola kvôli psychickým ťažkostiam liečená v roku 2006 a okrem toho má matku, ktorá je pripravená sa o dieťa spolu s ňou starať, a tiež podporu súrodencov. Počas obmedzeného kontaktu s dieťaťom, ktorý nórske úrady pripustili (po odobratí 4 krát 2 hodiny za rok, odvolacím súdom znížené na 4 krát 1 hodinu ročne), pestúnka tvrdila, že dieťa “vykazuje reakcie” a zlý očný kontakt. Práve nedostatok väzby medzi matkou a dieťaťom bol následne hlavným argumentom pre schválenie adopcie pestúnsku rodinou. K tomu prispeli tiež obavy úradov, že matka bude stresovať pestúnsku rodinu ďalšími žiadosťami o vrátenie dcéry do svojej starostlivosti.

Štrasburský súd pred Vianocami dostal na stôl tiež žalobu nórsko-rumunskej rodiny Bodnariových, ktorým boli deti vrátené po vlne verejných protestov a celosvetových demonštrácií. Súd však ich žalobu neprijal, s tým, že deti už boli rodičom vrátené, a ak ide o predmet žaloby, ktorým bolo samotné konštatovanie porušenie práva na rodinný život, nevyčerpali všetky možné právne prostriedky v samotnom Nórsku (tj. nepodali v Nórsku určovaciu žalobu a nedomáhal sa na jej základe odškodnenie). Podľa informácií Petičného výboru na podporu rodiny Michalákových tak neurobili preto, že Bodnariovi, dnes žijúci mimo Nórsko, majú strach sa do krajiny vrátiť.

Právnici Výboru pre petície rozhodovaní štrasburského súdu pozorne sledujú, pretože na jeho rozhodnutie čaká tiež známy prípad odobratých a rozdelených českých detí.

“Ide o oveľa viac ako o jednotlivé prípady. Ide o to, či Štrasburský súd odsúdi Nórsko za niekoľko údajných excesov, alebo či nórsky systém odsúdi ako taký,” komentuje štrasburskej rozhodovanie právnik Pavel Hasenkopf. Podľa právnych zástupcov rodiny možno rozhodnutie vo veci slovenských detí očakávať počas nasledujúcich mesiacov.