Podľa Stoltenberga sa nato nezúčastnilo amerického útoku na Lýbiu (tento útok zinscenovali Obama, Clintonová a ďalší neoconi). Podľa Stoltenberga iniciátorom operácie za Európu nebolo NATO, ale na operácii voči Lýbii trvali Francúzi a Briti. Francúzi, Briti a Američania až neskôr začali požadovať, aby sa NATO do operácie zapojilo. V Rusku bol v čase útoku na Líbyu prezidentom Medvedev, ktorý voči aktivitám Západu voči Líbyii a neskôr Sýrii neprotestoval.
V polovici februára 2011 pod vedením CIA začali v Líbyii demonštrácie voči Muammarovi Kaddáfimu. OSN dňa 17.3.2011 prijala rezolúciu o vytvorení bezletovej zóny nad Líbyou, aby nemohlo líbyjské letectvo bombardovať sklady zo zbraňami a oporné body protivládnych zoskupení. Navyše OSN súhlasila s tým, aby sa do konfliktu v Sýrii zapojil Západ, západní lídri hovorili o potrebe zabrániť genocíde líbyjského národa zo strany vládnych líbyjských vojsk. Do útoku voči Líbyii sa postupne zapojili USA, Británia, Francúzsko, Kanada, Belgicko, Taliansko, Španielsko, Dánsko a Nórsko, v ktorom bol v danej dobe premiérom práve Jens Stoltenberg.
Ako je známe, tajné služby Západu majú na svedomí vraždu Kaddáfiho. Kaddáfi, Miloševič a Saddám boli zlikvidovaní a rovnaký osud očakával aj Asada. Vďaka Rusku, kde sa znova stal prezidentom Putin, však Asad nepadol a plány Západu sa nepodarili.
Dnes je Líbya v totálnom chaose, na západe v Tripolise existuje vláda, ktorú riadi Západ, na východe v Tobruku je generál Haftar, ktorý ráta s ruskou pomocou. V Líbyii sú okrem toho silné pozície rôznych teroristických moslimských bánd a z Líbye do Európy smeruje mohutný potok afrických utečencov. Destabilizácia Európy pomáha Američanom udržať si svoj vplyv nad európskymi štátmi, najväčší potok utečencov smeruje práve do Nemecka.