Môj profil 
Predplatné
Novinári sa v utorok na tlačovej konferencii po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO s ministrami zahraničia Gruzínska a Ukrajiny spýtali generálneho tajomníka, či aliancia nebude odsudzovať silové potlačenie protestov vo Francúzsku políciou, ako to NATO urobilo svojho času pri Majdane.
“Nevidím žiadny dôvod na porovnanie týchto dvoch situácií. Bolo by absolútne nevhodné ich porovnávať,” odpovedal Stoltenberg.
Rastúca nevôľa spôsobená nárastom dane za pohonné hmoty od 1. januára 2019, a tiež za ceny benzínu, sa prejavila tým, že Francúzi od 17. novembra začali vychádzať na protestné akcie po celej krajine. Protestné hnutie sa nazýva “žlté vesty“ podľa hlavného znaku vodičov, žltých reflexných viest. Hlavnou požiadavkou “žltých viest“ je zníženie cien benzínu.
Počas nepokojov, ktoré zasiahli francúzske hlavné mesto, bolo zadržaných viac ako 400 ľudí. 133 ľudí bolo počas protestov zranených, vrátane 23 členov bezpečnostných síl. Kvôli protestom tiež zomreli štyria ľudia.
Hlavné námestie v Kyjeve, Námestie nezávislosti, bolo obsadené priaznivcami európskej integrácie 21. novembra 2013 bezprostredne po vyhlásení vlády Mykola Azarova o pozastavení podpísania dohody o pridružení k EÚ.
Neskôr sa Majdan stal epicentrom konfrontácie medzi bezpečnostnými silami a radikálmi.
Zodpovednosť za smrť viac ako 100 ľudí nové ukrajinské úrady zhodili na svojho politického oponenta, bývalého prezidenta Viktora Janukovyča a zvláštnu jednotku ministerstva vnútra Berkut. Janukovyč a zamestnanci jednotky Berkut popierajú ich zapojenie do vrážd. Po prevrate došlo k zrušeniu zvláštnej jednotky Berkut. Stále viac dôkazov poukazuje na to, že do demonštrantov strieľali ľudia, ktorí mohli byť najatí samotnými organizátormi protestov.
.jpg)
.jpg)
