Bratislava 11. decembra 2023 (HSP/Foto:Pixabay)
Úrokové miery na Slovensku kontinuálne klesali od roku 2012, kedy ich priemerná výška krátkodobo presahovala úroveň 5%. Pozvoľné znižovanie sadzieb súviselo s opätovným naštartovaním ekonomiky po finančnej kríze v roku 2008. Historicky najnižšiu mieru dosiahla koncom roka 2020. V tom čase bolo možné pri 3-ročnej fixácií získať úrok len 0,4%. Extrémny pokles úrokovej sadzby mal zásadný vplyv na nárast cien nehnuteľností.Do vývoja úrokových sadzieb zasiahla negatívne pandémia covid-19. Európska centrálna banka, v snahe oživiť pandémiou postihnutú ekonomiku, požičiavala komerčným bankám peniaze so záporným úrokom
Trh doslova zaplavila vlna lacných peňazí, ktorá zdeformovala trh s nehnuteľnosťami. Lacné peniaze a nedostatočná ponuka, vyhnali ceny domov a bytov do astronomických výšok. Bývanie sa stávalo dostupným takmer pre každého. Je zaujímavé, že až v poslednom kvartáli roku 2019, sa priemerná cena nehnuteľnosti dostala na úroveň z roku 2008 tj. 1549€/m2. Ak sa vrátime do nedávnej histórie, tak scenár posledných troch rokov veľmi pripomína situáciu medzi rokmi 2005-2008. Vtedy rovnako ako dnes stúpli ceny nehnuteľností na Slovensku takmer o 90%. Išlo o nárast z 830€/m2 v roku 2005 na 1549€/m2 v roku 2008. V roku 2019 sa cena za m2 pohybovala na úrovni 1500€/m2 a koncom roka 2022 kulminovala na úrovni 2714€/m2.
Nárast inflácie
Doznievajúcu pandémiu nadobro vytlačila z mediálneho aj politického priestoru vojna na Ukrajine, ktorá vypukla 24.februára 2022. Európska únia sa, celkom prirodzene, postavila na stranu Ukrajiny. Okrem pomoci Ukrajine v oblasti humanitárnej a vojenskej, v snahe potrestať Rusko ako agresora, začala zavádzať sankčné balíky, okrem iného aj na dovoz energetických nosičov. Táto, ako dnes už vieme, krátkozraká politika EÚ, mala za následok skokový nárast cien energií. Ďalšie skokové navýšenie cien energií súviselo s teroristickým útokom na plynové potrubia Nordstream zo septembra 2022. Ak k tomu pridáme ponukové faktory, ktoré súviseli s presunom dopytu od služieb k tovarom, ktoré sa začali hromadiť po rozvoľnení opatrení v súvislosti s pandémiouCovid-19, dostávame nebezpečný koktail. Európskypriemysel a domácnostizažili doslova šok. Vysoké ceny energií sa začali premietať do všetkých komodít a Slovensko zažilo najväčšiu mieru inflácie za posledných 20 rokov.
Zvyšovanie úrokových sadzieb
Európska centrálna banka (ECB) v snahe „schladiť“ prehriatu ekonomiku a skrotiť vysokú infláciu, pristúpila v júli 2022 prvý krát po 11 rokoch k zvýšeniu úrokovej sadzby. Z júnových záporných hodnôt -0,5% sa hlavná úroková sadzba dostala na úroveň 4% v septembri 2023, išlo už o celkovo desiate zvyšovanie v rade. Bolo otázkou dní kedy aj komerčné banky zareagujú na zvýšenie sadzby ECB. Do konca septembra 2022 prakticky všetky veľké banky na trhu, s výnimkou Tatra banky, upravili svoje úrokové sadzby smerom nahor. Niektorí ekonómovia, ako napr. Juraj Karpiš už v roku 2020 predpovedali v nasledujúcom období nárast inflácie, ktorá bola spôsobená práve extrémnym nárastom lacných peňazí. Už v tomto období sa podľa Karpiša dala očakávať postupná zmena menovej politicky ECB. Ďalším z indikátorov, ktoré ukazovali na zmenu menovej politiky, resp. zvyšovania úrokových sadzieb, ktoré sa skôr či neskôr musí dotknúť aj Slovenska, bola situácia v okolitých krajinách. Česká národná banka (ČNB) už v lete 2021 prvý krát zvýšila sadzbu z 0,25 na 0,5%. K podobným opatreniam pristúpila aj centrálna banka Maďarska a Poľska.
Drahé hypotéky – politická téma
Výrazný zlom nastal v septembri 2022 a postupné zvyšovanie úrokov a s tým súvisiaci nárast splátok hypotéky sa mal onedlho stať aj súčasťou predvolebnej kampane. Najviac si túto rétoriku osvojila strana Smer. Robert Fico natočil niekoľko predvolebných videí, kde poukazoval na nárast splátok a s ním spojené riziko straty bývania pre ľudí. Išlo z jeho strany o dobrý marketingový ťah. Vo svojich vyjadreniach, v prípade ak bude Smer vo vláde, uviedol, že štát musí týmto ľudom pomôcť. Odkazoval na opatrenia z druhej Ficovej vlády, kedy bola zavedená tzv. štátna bonifikácia hypotekárnych úverov.
Štát sa spolu s bankami podieľal na krytí častí výdavkov spojených z nárastom úrokov. Vtedy išlo podľa vyjadrení R. Fica o podporu vo výške 3%. Časť výdavkov pokrýval tzv. bankový odvod, ktorý zrušila, resp. modifikovala až vláda Igora Matoviča v roku 2020. Robert Fico nakoniec vládu zložil a nastal čas aby sa dostal ku svojim sľubom. Na stole bolo opäť zavedenie bankového odvodu, ktorým by sa tak ako v minulosti kryla časť výdavkov. Vláda sa dohodla na podpore, keď dlžníkovi, ktorému skokovo narastú splátky, preplatí 75% rozdielu do výšky maximálne 150 eur mesačne. Žiadateľ musí samozrejme splniť niekoľko podmienok, okrem iného jeho mesačný hrubý príjem nesmie presiahnuť 2086 € za rok 2022. Na pomoc s hypotékami vyčlenila vláda 88 miliónov €. Ide o podstatne nižšiu sumu ako sľuboval Robert Fico počas volebnej kampane. Ak by vláda presadila štátnu podporu vo výške 2 percentuálnych bodov, zaťažilo by to rozpočet pre rok 2024 zhruba o 200 miliónov a v roku 2025 by suma mohla presiahnuť 300€.
Čo ďalej
Výška štátnej podpory bude samozrejme závisieť od výkonu ekonomiky a s ňou súvisiacou zamestnanosťou, resp. nezamestnanosťou cez ktorú plynú do štátnej kasy peniaze. O tom, že nasledujúce roky nebudú ekonomicky priaznivé, hovoria posledné dáta z najväčšej ekonomiky EÚ a najvýznamnejšieho obchodného partnera, Nemecka. Ešte na jar sa jeho ekonomický rast odhadoval na úrovni 1,2 – 1,4%, posledné odhady hovoria už len o raste 0,7%, niektoré len o 0,5%. S ďalším, veľmi pozvoľným oživením sa počíta až v roku 2025. Slovensko podľa odhadu OECD čaká rast v roku 2024 na úrovni 1,8% , v roku 2025 dokonca 2,4%. Aj niektoré ďalšie ekonomické ukazovatele vykazujú záporné čísla. Maloobchodné tržby sa postupne prepadávali od začiatku roka 2023 a v septembri boli o 5,4% nižšie ako pred rokom.
Infláciu sa nedarí zraziť na priemer EÚ, pozitívne môžeme vnímať jej pokles pod úroveň 10%, ale 3%, ktoré sú aktuálne priemer v EÚ, sú ešte ďaleko. Ako pozitívum by sme mohli považovať pokles nezamestnanosti, ktorý predstavoval podľa statista.com v auguste 5,8% a bola o 0,2% nižšia ako priemer EU. V kontexte stredoeurópskeho priestoru však zaostávame za všetkými našimi susedmi, predbehlo nás aj Maďarsko s nezamestnanosťou len 4%. Na záver môžeme konštatovať, že ak sa naplnia ekonomické predpovede, tak nasledujúce obdobie, napriek nárastu úrokových sadzieb, by nemalo prichádzať k nárastu nesplácania hypoték. História nás však učí opak a častokrát boli a stále sú odhady ekonómov a finančných analytikov úplne mylné. Ak by prišlo k zhoršeniu ekonomickej situácie, nárastu nezamestnanosti a zníženiu výberu daní, netreba sa spoliehať na štát, že vám bude schopný aj naďalej pomáhať v deklarovanej výške so splátkami vašich hypoték. Jedným zo spôsobov ako do budúcnosti zmierniť negatívne ekonomické dopady na spoločnosť , je zvýšenie finančnej gramotnosti obyvateľov Slovenska. Podľa posedných prieskumov EBC sú Slováci v ohľade finančnej gramotnosti na chvoste EÚ, za nami skončili len Rumunsko, Bulharsko a Cyprus.
.jpg)
