Agentúra Reuters poznamenáva, že aj “zaprášený” kovový valček ako medzinárodne uznaný prototyp kilogramu uložený v Medzinárodnom úrade pre váhy a miery v Sèvres pri Paríži, pôvodne definujúci jednotku kilogramu, by si podľa vedcov už tiež zaslúžil novšiu modernejšiu verziu na základe súčasných poznatkov.
Kilogram bol od roku 1889 definovaný lesklým kusom valčeka z platiny a irídia, od čoho sa odvtedy odvíjali všetky váhy, “od mikrogramov farmaceutických liekov cez kilogramy jabĺk či hrušiek až po tony ocele či cementu”.
Postupom času sa však tento “medzinárodný prototypový kilogram” zaniesol prachom, aj keď ho chránia tri sklenené zvonové nádoby. “Takže keď to vytiahnete zo skladu, je trochu špinavý. Celý proces čistenia, manipulácie alebo používania môže zmeniť jeho hmotnosť. Takže to nie je najlepší spôsob, ako definovať hmotnosť,” konštatuje Ian Robinson, špecialista na oddelenie strojárstva, materiálov a elektrotechniky v britskom Národnom fyzikálnom laboratóriu.
Na konci týždenného stretnutia v paláci vo Versailles by mali poprední svetoví nadšenci na Medzinárodnom úrade pre váhy a miery dohodnúť na definícii “nového kilogramu”.
Zadefinovaná je už “nová sekunda” ako jednotka času od roku 1967, čo pomohlo uľahčiť komunikáciu po celom svete prostredníctvom technológií, ako je GPS a internet. Aj dĺžka má už svoj “nový meter”, keď platinovo-irídiovú lištu nahradila konštantná rýchlosť svetla vo vákuu.
Kilogram bude po novom definovaný malou, ale nemennou základnou hodnotou nazvanou “Planckova konštanta”. Zariadenie, ktoré ju zmerá, je Kibbleho váha, ktorá využíva Planckovu konštantu na meranie hmotnosti objektu pomocou presnej elektromagnetickej sily.
Zatiaľ čo extra presnosť bude pre vedcov prínosom, Robinson poznamenáva, že “pre bežného človeka, ktorý kupuje múku alebo banány, to nebude absolútne žiadna zmena”.