Stane sa Slovensko testovacou krajinou ruskej reakcie?

Bratislava 11. februára 2023 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Aj napriek tomu, že viaceré krajiny prisľúbili Kyjevu vojenskú pomoc vo forme dodávok bojových lietadiel, prípadné presunutie slovenských bojových stíhačiek MiG- 29 na Ukrajinu by sa dostalo do špecifickej roviny. Nebezpečenstvo rýchlych a neuvážených dodávok slovenských bojových lietadiel na ukrajinsko-ruský front v sebe nesie oveľa väčšie nebezpečenstvo, ako by tomu bolo v prípade dodávok zo strany západných krajín NATO

Keď prezident Ukrajiny predostrel požiadavku na dodávku slovenských MiG-29, ktoré sú vo výhradnom vlastníctve Slovenskej republiky- teda všetkých jej občanov, dočasne poverený premiér E. Heger už mal pred summitom EÚ pripravenú takúto odpoveď: „Ak príde požiadavka z Kyjeva na migy, veľmi radi jej vyhovieme”. To, že sa o tejto otázke rokovalo už skôr, potvrdil aj dočasne poverený minister zahraničných vecí J. Káčer pre ukrajinskú agentúru Interfax-Ukraine, ktorej ešte v decembri minulého roka poskytol rozhovor. Káčer sa totiž zúčastnil v Kyjeve diskusie, kde zástupcovia slovenskej vlády rokovali s Kyjevom. V rozhovore Káčer uviedol, že aktuálne rokujú s partnermi v NATO, o tom, ako stíhačky Ukrajine odovzdať: „Náš minister obrany vysvetlil vášmu (ukrajinskému) prezidentovi, ako by sme to mohli urobiť. A predpokladám, že v nasledujúcich týždňoch príde vaša delegácia na Slovensko a spoločne s našimi americkými priateľmi budeme pracovať na tom, aby sa to stalo skutočnosťou”.

Káčer vtedy poznamenal, že už bol schválený presun niekoľko tisíc rakiet pre lietadlá MiG-29.

„Myslím, že potrebujem zachovať nejaké tajomstvo o tom, ako sa to uskutoční, no dnes sme sa veľmi dobre porozprávali s prezidentom Zelenským o tom, ako to urobíme. Takže som veľmi optimistický, že sa čoskoro uskutoční aj ich príchod na Ukrajinu,” tvrdil vtedy minister pre ukrajinské noviny.

Prípadné dodávky slovenských MiG- 29 však v sebe skrývajú vysoké bezpečnostné riziko. Dodávka bojových lietadiel sa z vojenského hľadiska pokladá už za vyšší level a patrí do inej kategórie ako sú húfnice či BVP. Aj z tohto pohľadu bolo samotné USA opatrné a minulý rok odmietlo snahu Poľska o dodávku poľských MiG-ov na územie Ukrajiny. Poliaci sa totiž nesnažili odovzdať Ukrajine vojenské stíhačky priamo, ale išli na to okľukou a najprv ich chceli darovať USA. Poľsko sa totiž obávalo priamej konfrontácie s Ruskom. Hovorca amerického Pentagónu John Kirby vtedy vysvetlil, že návrh Poľska je príliš riskantný, keďže USA a NATO sa snažia vyhnúť priamemu konfliktu medzi alianciou a Ruskom. Hovorca Pentagonu  vtedy odporučil Poľsku, že : „rozhodnutie o tom, či lietadlá v poľskom vlastníctve budú prevedené na Ukrajinu”, má prijať samotná poľská vláda, na čo však Poliaci reagovali, že žiadajú, aby sa o tomto probléme v aliancii NATO rozhodlo jednomyseľne. Z uvedeného vyplýva, že žiadna krajina z NATO nechce mať ako prvá v rukách „Čierneho Petra” v podobe samostatnej dodávky svojho bojového stíhacieho letectva na Ukrajinu, keďže sa obáva dôsledkov.

V čom tkvie nebezpečenstvo dodávok slovenských MiG-29 na Ukrajinu?

Aj napriek tomu, že dodávky bojových lietadiel prisľúbili viaceré krajiny, diabol tkvie v detaile. Ak sľúbi krajina, ako Veľká Británia či USA bojové lietadlá Ukrajine, zároveň hneď dodá, že výcvik ukrajinských pilotov bude trvať rok až dva. Do tohto času sa môže ozbrojený konflikt ukončiť a tak sľuby o dodávkach môžu ostať len v deklarovanej rovine.

Situácia v prípade Slovenska je však odlišná. Ak vláda schváli presun slovenských MiG-ov na Ukrajinu, ukrajinskí piloti môžu ihneď do strojov nasadnúť a stroje používať, keďže ich dobre poznajú. Ak Slovensko odovzdá, ako jediná krajina z NATO svoje bojové lietadlá Ukrajine stane sa testovacou krajinou, prípadnej odvety Ruskej federácie.

Vysoko pravdepodobný scenár v podobe prevozu slovenských MiG- 29 zo Slovenska na Ukrajinu by sa mohol uskutočniť priamym odletom slovenských lietadiel zo Sliača, ktoré by už riadili ukrajinskí piloti. Let by sa pravdepodobne uskutočnil v nízkej letovej hladine ponad slovensko- ukrajinskú hranicu.

Scenár prebratia slovenských lietadiel ukrajinskými pilotmi naznačil aj generál Macko: „Ideálne by bolo, ak by boli stíhačky uschopnené lietať na našom území a len by preleteli na Ukrajinu”.

Tvrdenia slovenskej vlády, že v prípade dodania slovenských bojových lietadiel MiG-29 na Ukrajinu sa vlastne nič nedeje, keďže v slovenskej bojovej stíhačke bude namiesto Slováka sedieť ukrajinský pilot neobstoja. Vládnu stratégiu v duchu slovenského porekadla: „My nič, my muzikanti”, by si ruský pilot pri stretnutí sa zoči- voči slovenskej stíhačke mohol vyložiť úplne odlišne. Nehovoriac o tom, čo sa stane v prípade, ak slovenské bojové lietadlo rukami ukrajinského pilota zasiahne cieľ na území Ruskej federácie. Prípadná odvetná reakcia zo strany Ruskej federácie v podobe letu taktickej rakety s jadrovou hlavicou smerujúca na slovenské územie by znamenala evakuáciu Prezidentky i vládnych predstaviteľov do protiatómových krytov. Bežný Slovák s namaľovaným terčom na čele by však takéto šťastie nemal. A ani by sa už nikdy nedozvedel či by sa potvrdili nebojácne a chvastavé  vyjadrenia predstaviteľov súčasnej vládnej garnitúry o tom, ako by Slováci spolu so spojencami z NATO vyprášili Rusovi kožuch v prípade, ak by sa pokúsil ohroziť Slovensko. Na rozmýšľanie o výrokoch vládnych predstaviteľov by už Slovákom neostal čas. Vyparili by sa totiž do vzduchu.