Bratislava 8. novembra 2015 (HSP/Foto: Eugen Rusnák)
Nuž, mám také menšie jubileum: je to už môj 1000. článok v Hlavných správach v tomto roku. Preto iba na chvíľu odbočíme v tomto článku od nášho klasického spravodajstva a posvietime si na súčasné problémy trochu inakším spôsobom
Nie vždy píšem články. Občas sa hrám aj s inými literárnymi žánrami. Píšem poviedky, romány, básničky, pesničky. Rád fotografujem, hlavne prírodu a ľudí. Dokopy som napísal takmer 500 básničiek, pesničiek a poviedok. V tomto “jubilejnom” článku uvediem tri básničky, ktoré som napísal pred štyrmi rokmi. Len tak – pre “srandu”. Moje básničky a pesničky majú iné “smernice”, takže naši speváci a skupiny by ich určite nechceli spievať. Nevadí, veď majú svoje pesničky. Každý ide svojou cestou …
Poznámka. Väčšinou píšem pesničky. Tieto tri “akože básničky” – to sú zasa pesničky. Ak sa občas niekomu bude zdať, že nesedí rytmus, v pesničke to vždy “napravuje” melódia, hudba. Často píšem, povedzme, ostrejšie verše, ale pre “jubileum” som si zvolil tie jemnejšie a “poetickejšie” pesničky …
Naučme sa
Naučme sa počúvať priateľov,
ktorí doprajú nám len to najlepšie
a vyhneme sa chýbam náhlych slov,
zažijeme tak krízy najmenšie.
Naučme sa všímať si v lepšom svet
aj napriek všetkým hádkam, sporom, drámam,
aby nám v duši neuvädol kvet
nádeje, viery, lásky, úcty k dámam.
Naučme sa počúvať ticho tak,
aby počuli sme aj tlkot srdca,
aby v životnej krásnej hre avšak
nehrali sme úlohu zlého herca.
Naučme sa pripútavať vášne
na pevnú reťaz silnými rukami,
aby nevreli myšlienky hriešne
a nikdy zlý žart nezahrali s nami.
Naučme sa počúvať šepkanie,
suseda neprerušujme sebecky,
prestaňme používať násilie,
prekrikovať iných na plné pecky.
Naučme sa brať ohľad na ľudí,
snažiť sa chápať – nech to bude ťažké,
a pochopiť: sme na jednej lodi,
predísť musíme nepríjemnej zrážke.
Naučme sa v rečiach pauzovať,
iným dať možnosť vyjadriť sa voľne,
nehľadať zlo, neironizovať
a snažiť sa dohodnúť dobrovoľne.
Naučme sa pomáhať priateľom
a nečakať, keď nás o to poprosia,
nech celý život zostanú pri nás,
nech našej duše oheň v srdci nosia…
Zdravý rozum
Tá naša doba je príliš svojrázna
a nie je ľahké v súčasnosti žiť,
veď všetko je postavené na hlavu
a zdravý rozum mal by zvíťaziť.
Hlásame dobro, mier a spravodlivosť,
človek človeka neprestal však biť.
Mlátia sa ľudia, ničia sa navzájom
a zdravý rozum mal by zvíťaziť.
Závidia iným – tým, kto viac nahrabal,
ostatným strašne mrzne holá riť.
Materiálne zničilo duchovné.
Žeby mal zdravý rozum zvíťaziť?..
Nevieme z duše tešiť sa a smútiť,
snažíme sa city, myšlienky skryť.
Príbuzní, známi sú nám ľahostajní –
tak mal by zdravý rozum zvíťaziť?..
A každý hladká iba vlastné ego,
chce podľa seba šaty si ušiť,
kašle na iných, sotva ho napadne,
že zdravý rozum mal by zvíťaziť.
Nevidiac svetlo na konci tunela,
budeme fajčiť, drogovať a piť,
strácame navždy pôdu pod nohami.
Má predsa zdravý rozum zvíťaziť?
Pod Slnkom stále nič nové nevzišlo,
ťahá sa vojen a podvodov niť.
Peniaze vládnu svetom. Neveríme,
že zdravý rozum mal by zvíťaziť.
…Tá naša doba je akási čudná
a nie je ľahké v tejto dobe žiť.
Mali by sme na nohy všetko vrátiť,
veď zdravý rozum mal by zvíťaziť!..
Namaľuj
Namaľuj mi teplý vietor,
vôňu kvetov, zvuky jari,
vtáčí spev a čaro rána –
možno sa ti to podarí.
Namaľuj úprimnú radosť,
neskrotnú povahu rieky,
čistý vzduch, omamnú trpkosť
vína – tie najlepšie lieky.
Namaľuj hluk vodopádu
a opojné lesné ticho,
bolesť hlavy, výbuch hnevu,
detský smiech a podlú pýchu.
Namaľuj dunenie hromu.
očakávanie búrky,
vrzgot čižiem, špľachot vody,
neviditeľné figúrky.
Namaľuj mi tichú nádej,
chuť do života a vieru
a vesmírnu spravodlivosť,
osud ušitý na mieru.
Namaľuj búrlivú vášeň,
nádhernú a čistú lásku,
pocit istoty a šťastia,
žiarlivosti tenkú pásku…
Namaľuj ľadovú zimu,
strašnú ohnivú páľavu,
ľahký vánok, hlasný výkrik,
noc padajúcu na trávu.
Namaľuj mi všetko vzácne,
čo prepukne v zime, v lete.
Namaľuj to krásne, drahé,
čo nás udrží na svete…
Eugen Rusnák
0.0°C
.jpg)
