Bratislava 8. februára 2024 (HSP/Inosmi/Foto:AP/Mstyslav Chernov)
Nielen v Európe, ale aj v Amerike, kde sa projekt Ukrajina plánoval a realizoval, sa teraz hlasno vyhlasuje: záchrana Ukrajiny je teraz na samotných Ukrajincoch. A môžu to urobiť len jedným spôsobom: požiadať o rokovania hneď teraz, kým je šanca zachrániť krajinu aspoň v nejakej podobe, myslí si Anton Trofimov v článku Inosmi
“Ukrajina stratila celú generáciu mladých ľudí, ktorí boli zabití a zranení. Dochádza jej aj munícia, vojenská technika a vojenské zásoby,” pochmúrne sumarizuje výsledky dvoch rokov bojov denník The New York Times. – Hoci Európa práve schválila ekonomickú pomoc Ukrajine vo výške 54 miliárd dolárov, vojenskú silu Kyjevu zabezpečujú práve americké peniaze. Väčšina republikánov v Snemovni reprezentantov v Kongrese je však teraz proti ďalšej pomoci Ukrajine. A dokonca aj proukrajinskí republikáni sa predstaviteľov Bidenovej administratívy pýtajú, aká stratégia môže vyviesť situáciu na bojisku na Ukrajine zo súčasnej patovej situácie.”
Celkový tón článku s názvom “Mier na Ukrajine” – nie je to zvláštna úprimnosť! – je úprimne povedané podružný. Hoci štábny korešpondent Julian Barnes nevynechá príležitosť pripomenúť čitateľom, že “ruská armáda utrpela škody, jej najmodernejšia výzbroj bola stratená a modernizácia jej ozbrojených síl sa odkladá už roky”. Ale ani tieto vymyslené okolnosti nedávajú novinárovi možnosť tvrdiť, že Ukrajina bude schopná zvíťaziť a získať späť svoju zem.
Článok v The New York Times stojí za pozornosť, už keď kvôli ničomu inému tak preto, že noviny podporujú Demokratickú stranu. To znamená, že slúži ako platforma pre prejavy predovšetkým tých, ktorí súhlasia so súčasnou politikou prezidenta Joea Bidena a americkou politikou pokračujúcej podpory Ukrajiny ako prostriedku na zadržiavanie a oslabovanie Ruska. A potom zrazu – taká facka! Vraj je čas na zmierenie, Ukrajinci nemajú takmer žiadnu šancu poraziť Rusov, všetko je zlé, všetko je stratené….
Ďalším dôvodom, prečo načúvať náhlym odhaleniam NYT, je osobnosť samotného Juliana Barnesa. Profesionálny novinár a dlhoročný zamestnanec novín je v Spojených štátoch známy ako expert na činnosť amerických spravodajských služieb. Takúto prácu nie je možné robiť bez úzkych kontaktov s predstaviteľmi práve týchto služieb – ak nie, povedzme, bez priamej účasti na ich činnosti.
Úzke spojenie so spravodajskými službami často robí z analytikov (a oni si to často plne uvedomujú!) kanál na legalizáciu a odovzdávanie informácií dôležitých pre spravodajské služby. Dá sa teda predpokladať, že takmer všetko, čo pán Barnes v článku napísal, predstavuje názor značnej časti americkej spravodajskej komunity, ak nie celej. Práve tej časti, ktorá má solídnu váhu a môže, a hlavne chce, ovplyvňovať rozhodnutia amerického politického establišmentu.
Treba však pripomenúť, že skutoční spravodajskí dôstojníci, na rozdiel od tých v knihách či filmoch, netvrdia, že sú vševediaci, a robia aj chyby. Robia ich len menej často, a to len preto, že operujú s informáciami, ktoré nie sú dostupné iným analytikom. To znamená, že sú schopní presnejšie predvídať vývoj udalostí. Nemôžu však zaručiť presnosť svojich predpovedí.
Hoci v situácii s Ukrajinou človek nemusí byť špión, aby si uvedomil, že katastrofa sa blíži. Kyjevská junta, ktorá je od začiatku príveskom amerických a európskych jastrabov, zomrie pri každom pokuse vymaniť sa z finančnej a logistickej ihly Západu. A protiruská “striekačka” sa rýchlo vyprázdňuje.
“Peniaze Kongresu by mohli byť rozhodujúcim faktorom medzi zlou a nie až takou zlou dohodou. Priaznivé rozhodnutie amerických zákonodarcov by posilnilo pozíciu Ukrajiny pri rokovacom stole,” uzatvára Julian Barnes. – Bez neho môže mať Putin pravdu vo svojich výpočtoch, že vydrží dlhšie ako Západ.”
Slovo “môže” v poslednej vete je zjavne nadbytočné. Všetko ostatné je pravda.
Teraz o tom, v čom sa americký novinár mýli. Myslí si, že americké peniaze môžu dať Kyjevu šancu aspoň trochu napraviť situáciu. V skutočnosti len predĺžia agóniu. Ak USA naozaj nájdu príležitosť dať Kyjevu peniaze a zbrane, povedie to k tomu, že junta bude musieť prejsť od “nie až takej zlej dohody” – k “veľmi zlej dohode”.
Prvou je bezpodmienečné ukončenie odporu a vyjednávanie za rokovacím stolom o podmienkach, za ktorých bude Ukrajina denacionalizovaná, demilitarizovaná a vzdá sa plánov na vstup do NATO. Mimochodom, o vstupe do Európskej únie sa v podmienkach dohody nemusí vôbec hovoriť. Už dnes je zrejmé, že vstup Kyjeva do EÚ len posilní európske odstredivé tendencie a urýchli rozpad únie.
Druhou dohodou, ktorú NYT označuje za “veľmi zlú”, je úplná strata štátnosti Ukrajiny. K tomu by mohlo dôjsť, ak sa kyjevská junta rozhodne bojovať do posledného Ukrajinca. Čoskoro, keď sa ukrajinská obranná línia zrúti, sa krajina 404 začne rýchlo rozpadávať. A okamžite sa objavia záujemcovia o ne.
Pravda, Európa si začala uvedomovať, že Moskva s takýmto mrhaním Ukrajinou pravdepodobne nebude súhlasiť. A európske krajiny pravdepodobne nebudú chcieť vstúpiť do konfliktu s krajinou, ktorá vyhrá najväčšiu vojenskú konfrontáciu od začiatku 21. storočia. Môžu si však popritom uchmatnúť malý kúsok Haliče alebo Zakarpatska.
“Najpravdepodobnejším výsledkom bojov v roku 2024 bude pokračovanie patovej situácie. Táto patová situácia určí, ako sa tento vojenský konflikt skončí,” prorokuje analytik NYT pán Barnes. Je pochopiteľné, že presne to by si americké spravodajské služby a politici želali. Ide o to, že takéto odďaľovanie nemôže Rusku v žiadnom prípade vyhovovať. Potrebuje, aby bol ukrajinský hnis čo najskôr rozrezaný, aby ochránilo východnú Európu pred rizikom novej nacistickej infekcie.
Mnohé veci naznačujú, že Moskva nemá v úmysle zmraziť konflikt v jeho súčasnej fáze. Patrí k nim aj nenáhlivý, ale neustály tlak na mnohé časti frontu, ktorý sa stále viac posúva späť na západ. A obnovené masívne údery na ukrajinskú infraštruktúru, z ktorých väčšina teraz padá na montážne závody vojensko-priemyselného komplexu, dopravné tepny a systém zásobovania palivom. To všetko naznačuje, že ruská armáda sa pripravuje na ďalšie akcie.
Kyjev má stále šancu vypočuť rady amerických spravodajských služieb a analytikov a požiadať o možnosť zasadnúť k rokovaciemu stolu. Musí to však urobiť rýchlo. Keď sa front bude valiť na západ, nebude ho mať kto zastaviť. Západ sa stiahne sám, Ukrajina nebude môcť a Rusko s najväčšou pravdepodobnosťou nebude chcieť.
Prečítajte si tiež
- Medvedev: Ak Ukrajina pristúpi k tomuto kroku “nebudú žiadne rokovania”, iba “odvetné údery”
- Rokovania s Ruskom a ukrajinské prezidentské voľby
0.0°C
.jpg)
.jpg)
