Môj profil 
Predplatné
Ženeva 16. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)
Vojnové zločiny páchajú obe strany konfliktu
Obe strany konfliktu v Sýrii sa dopúšťajú vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Komisia expertov vymenovaná Radou OSN pre ľudské práva sa zaoberala obdobím medzi 15. februárom a 20. júlom 2012. Vyšetrovatelia ju zostavili na základe informácií získaných z vyše tisícky rozhovorov. Členovia komisie však zdôraznili, že ich prácu poznačila nemožnosť preskúmať situáciu priamo v teréne v Sýrii. Komisia bola teda odkázaná na rozhovory. Správa konštatuje, že obe strany páchajú násilie a dopúšťajú sa trestných činov, je však ladená negatívne voči vládnemu režimu, ktorému pripisuje viac činov, ktoré by sa dali kvalifikovať ako vojnové zločiny.
Podľa správy, sa na vojnových zločinoch a hrubých porušeniach medzinárodných noriem v oblasti ochrany ľudských práv a humanitárneho práva, vrátane vrážd, mučenia, sexuálneho násilia, nezákonného zadržiavania a popráv, rabovania a ničenia majetku obyvateľstva, podieľali aj špičky sýrskej vlády a armády, píše sa vo vyše 100-stranovej správe, zostavenej vyšetrovacou komisiou pod vedením brazílskeho diplomata a právneho experta Paula Pinheira. Správu treba chápať v kontexte jej vzniku. Komisia nebola v Sýrii a správa je zostavená z výpovedí rebelov a utečencov. Z tohto faktu sa dá vyvodiť aj vypovedacia hodnota tejto správy.
Šiíti bojujú v Sýrii o holú existenciu
Svet islamu nie je homogénny. Tak ako sa kresťania delia na katolíkov, protestantov, ortodoxných a množtvo ďalších denominácií, tak aj moslimovia majú svojich väčšinových „katolíkov“, tj. sunitov (ktorí dominujú vo väčšine islamských krajín od Maroka cez Pakistan po Indonéziu), menšinových „protestanov“ alias šiítov (Irán, Irak, Sýria) a množstvo ďalších drobných siekt (Sýria, Libanon). Spor, vlastne vojna, medzi šiítmi a sunitmi vypukla len jednu generáciu po Mohamedovej smrti.
Dôvod nebol teologický, ale politický. V spore o to, kto môže byť kalifom (vodcom všetkých veriacich), sa šiíti stavali na stranu Mohamedových príbuzných, ktorí vďaka blízkosti k prorokovi mali podediť všetky vynikajúce kvality. Suniti to odmietali, nastoľovali vlastných kalifov a podľa šiítov zavraždili Alího (Mohamedovho zaťa a bratranca), ako aj všetkých ďalších Mohamedových dedičov.
Situácia v Sýrii, či Iraku je tak v mnohom paradoxná. Západný svet dívajúci sa optikou demokracie v ňom vidí zápas o zvrhnutie diktátora. Ide však o naivnú predstavu spoliehajúcu sa na to, že by najautoritatívnejšie islamské režimy v sunitskom Katare a Saudskej Arábii investovali stovky miliónov dolárov do založenia rýdzej demokracie v srdci Mezopotámie. V Sýrii proti sebe bojujú rebelskí suniti a šiítske sekty, pričom situácia začína byť pre obe strany zúfalá. Zvlášť menšinové sekty alavitov, drúzov, itma-a-šaríja, či ahmadia sa bez ochrany Asadovho režimu rozplynú v mori sunitského islamu ako jedna malá kvapka krvi.
Asad zničí viac al-Kaidy za týždeň, než USA za rok
Inými slovami, v Sýrii proti sebe bojuje al-Kaidá financovaná Katarom a Saudskou Arábiou, podporovaná tisíckami sfanatizovaných dobrovoľníkov z celého sveta proti pravidelnej sýrskej armáde prezidenta Bašára Asáda a polovojenských skupín Iránom dotovaného Hizballáhu. Keby to nebolo kruté vzhľadom na civilné obyvateľstvo, priam by sa žiadalo povedať, aby Asadove jednotky vydržali dlhšie, veď za týždeň bojov spôsobia svetovému terorizmu väčšie straty ako sústredené ročné americké úsilie na celom svete (možno ste si všimli, ako al-Kaide, ktorá sa chválila týždenne desiatkou bombových útokov proti šiítskym svätyniam, zrazu zrazu došla para). Kráľovskej rodine v Katare akiste nejde primárne o záchranu sýrskeho ľudu (apropó, tiež dala počas minuloročnej „arabskej jari“ vystrieľať niekoľko desiatok vlastných občanov demonštrujúcich za väčšiu demokraciu), keď organizuje protisýrske rezolúcie na pôde rôznych arabských, moslimských i svetových organizácií.
Tí, čo sledujú svetovú politiku, vedia, že slová o ľudských právach bývajú často len zástierkou pre iné záujmy mocných. Sunitom vyšla karta. Majú viac ropy a tak za nimi stoja americké lietadlové lode. Po zdevastovanom šiítskom Iraku a Sýrii ochromenej žoldniermi najímanými al-Kaídou prichádza na rad… Nehovorí sa dnes náhodou o útoku na Irán?
