Spôsobí nový vysokoškolský zákon na ministerstve pat, šach, alebo mat?

Odoberajte nás cez

0

01. novembra 2021

Bratislava 1. novembra 2021 (HSP/ Foto: SITA-Ľudovít Vaniher)

Akoby vybuchla bomba – po tom, čo na začiatku akademického roku na vysokých školách tajomník pre vedu, výskum a inovácie rezortu školstva Ľudovít Paulis zo SaS vyhlásil, že rezort dokáže do konca roka predstaviť nový vysokoškolský zákon.

Ešte na jar totiž predstavitelia vysokých škôl odmietli návrh pripravovanej novely. Považovali ho a stále ho považujú za snahu o politické ovládnutie vysokého školstva. Viaceré univerzity vyhlásili protest či štrajkovú pohotovosť. Ako prvý tak urobil Akademický senát Trnavskej univerzity, nasledovala Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a ďalšie. A počas leta so zástupcami vysokých škôl nikto o novele vysokoškolského zákona nerokoval.

Ako sa ukázalo, ministerstvo školstva o novej verzii zákona diskutovalo iba so sedemčlennou kontaktnou skupinou, ktorá vznikla 5. marca: išlo o zástupcov Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a Klubu dekanov fakúlt vysokých škôl.

Rozšírené prezídium Slovenskej rektorskej konferencie, na ktorom sa zúčastnili aj členovia kontaktnej skupiny, sa zhodlo na tom, že „ministerstvo využilo kontaktnú skupinu ako zásterku na presadzovanie svojich politických zámerov,“ a že predložený návrh úprav vysokoškolskej legislatívy nezodpovedá ani obsahu, ani výsledkom rokovaní kontaktnej skupiny. „S takýmto prístupom sa zástupcovia rektorov nevedia stotožniť a ďalej sa stretnutí kontaktnej skupiny nebudú zúčastňovať,“ uviedli v komuniké. Vedenie rezortu školstva podľa nich vedome podsúva verejnosti nepravdivé informácie, a preto stratilo ich dôveru. Z tohto dôvodu spolu s ostatnými reprezentáciami vysokých škôl oslovia priamo predsedu vlády.

„Hoci kontaktná skupina návrh ako celok neodobrovala,“ priznáva ministerstvo, „uvedený návrh sme pripravili, veď mnohé zmeny, či už v zahraničí, alebo aj v iných segmentoch na Slovensku sa najprv stretli s počiatočnou nevôľou, ale potom sa ukázalo, že boli potrebné a prínosné.“

Nasledoval rad stanovísk a vyhlásení ministra a jeho štátneho tajomníka. Branislav Gröhling (SaS) oznámil, že pre neho je dôležité to, že v priebehu niekoľkých týždňov bude na stole finálny návrh. Oceňuje, že návrh ráta so skrátením externého štúdia, a že sa idú zriadiť funkčné miesta profesorov zo zahraničných vysokých škôl, ktorí môžu prísť na Slovensko, a tu  „reálne dlhodobo garantovať štúdium a prednášať.“ Takýmto spôsobom chce rezort školstva pritiahnuť zahraničných pedagógov, aby naši mladí ľudia nemuseli vycestovať von, ale budú študovať na Slovensku. Obsahom novely zákona sú aj výkonnostné zmluvy, ktoré by mali motivovať vysoké školy na určité smerovanie a potreby či už trhu práce, alebo spoločnosti. Podľa ministra ide aj o zmenu metodiky financovania vysokých škôl. Jediný problém návrhu novely zákona pripúšťa „v hierarchii vysokých škôl a nastavenia jednotlivých kompetencií,“ ale verí, že sa to vydiskutuje k spokojnosti všetkých.

Minister reagoval aj na kritiku snahy spolitizovať zákon. Konštatoval, že „v rámci štandardného procesu by sa malo vysloviť, ktorý paragraf či opatrenie môže spôsobiť politizáciu. Teda je potrebné povedať, čo z toho je konkrétne zle. A nie odsúdiť celú novelu.“

Štátny tajomník Paulis oznámil, že novela vzišla z debát so zástupcami akademickej obce, ktoré trvali jeden a pol roka. „Predpokladám, že ešte je nejaký priestor pre úpravu. Budem rád, keď v diskusiách budeme ešte pokračovať,“ oznámil s tým, že do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely predložili – 22. októbra.

Vysoké školy odmietajú zmeny navrhované ministrom Gröhlingom, a hrozia štrajkom. Pôjdu teda vysoké školy do ulíc? Obávajú sa totiž, že stratia svoju autonómiu a majú výhrady aj k budúcoročnému školskému rozpočtu. Podľa rektora Univerzity Komenského Mareka Števčeka je neprípustné, aby sa zákon sa ocitol v medzirezortnom konaní bez toho, aby bol ukončený vzájomný dialóg ministerstva so školami a inštitúciami, ktorých sa to dotýka.

Obdobný názor má aj šéf školských odborov Pavol Ondek, ktorý potvrdil, že odbory sa pripájajú ku Konferencii rektorov vysokých škôl a budú ich protesty podporovať.

Reformu kritizuje aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. Podľa jeho slov ministerstvo nemá v oblasti vysokých škôl reálnu víziu a reformu chce pre politické body. Problém vidí v tom, že rezort chce, aby o študentoch a učiteľoch nerozhodovali oni sami, ale ľudia zvonku. Poukázal na to, že kroky rezortu školstva môžu pomôcť korupcii a rozkrádaniu verejného majetku a podotkol, že nezávislé akademické inštitúcie predstavujú istú mieru rizika pre politikov v súvislosti s odbornou oponentúrou. Práve tú sa môžu podľa neho snažiť umlčať napríklad v podobe pripravovanej reformy. „Ako akademici sa vieme vyjadrovať celkom nepríjemne k mnohým veciam?“ opýtal sa Burda v podcaste ComenIUS fakulty.

Skončia vo funkciách Gröhling a Paulis pre novelu vysokoškolského zákona? Rada vysokých škôl totiž žiada obidvoch reprezentantov SaS, aby odstúpili z funkcií. V stanovisku, ktoré Rada prijala 26. októbra, sa hovorí, že stratili jej dôveru, pretože „sa ukázalo, že ministerstvo nemá záujem o korektný dialóg s reprezentáciami vysokých škôl.“ Zároveň žiadajú ministra o stiahnutie návrhu novely zákona z medzirezortného pripomienkového konania. Dôvod: „Predložená novela je založená na výraznom obmedzení samosprávy a autonómie vysokých škôl a ich fakúlt, pričom nerieši podporu kvality vysokoškolského vzdelávania ani významný odliv mladých ľudí za vysokoškolským štúdiom do zahraničia – ak ním nemá byť len „prednáškové turné“ zahraničných profesorov na našich vysokých školách.“

Požiadavku, aby Gröhling a Paulis odstúpili, považuje ministerstvo školstva za neprimeranú až absurdnú. „Mrzí nás, že sa vysokým školám návrh, ktorého  cieľom je skvalitniť vysokoškolské prostredie a štúdium, nepáči. Ale považujeme ho za správny a snažili sme sa odzrkadliť vyargumentovane pozície reprezentácií vysokých škôl.“ A dovetok: „Naďalej privítame konkrétne pripomienky zo strany vysokých škôl, ktoré v prípade opodstatnenosti vieme zohľadniť v medzirezortnom pripomienkovom konaní.“ Preto nie je podľa rezortu potrebné stiahnuť novelu z legislatívneho procesu.

Ako nazvať súčasnú pozíciu vedenia ministerstva v tejto šachovej partii? Hrozí mu pat, šach alebo mat?

Dagmar Vanečková