Spolupráca medzi Čínou a Ruskom prekvitá napriek nepriaznivým vplyvom

Peking/Moskva 10. septembra 2023 (HSP/asiatimes/Foto:TASR/AP-Alexei Druzhinin, Sputnik, Kremlin)

Na nadchádzajúcom Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku sa budú všetky oči opäť upierať na čínsku podnikateľskú delegáciu, píše Michail Karpov pre Asia Times

Pred rokom, v predvečer Východného ekonomického fóra v ruskom Vladivostoku, bola Čína stredobodom pozornosti ruských expertov a novinárov. Všetkých zaujímalo, ako budú čínske podniky reagovať na bezprecedentné sankcie voči Rusku a medzinárodnú politickú krízu.

Vyskytli sa pochybnosti o tom, či bude Čína vo svetle sankcií pokračovať v spolupráci s Ruskom a či ruské spoločnosti budú môcť po zatvorení dverí do Európy v Číne naďalej napredovať.

Všetky oči sa opäť upierajú na čínsku podnikateľskú delegáciu na Východnom ekonomickom fóre, ktoré sa uskutoční 10. – 13. septembra vo Vladivostoku, keďže toto fórum sa vždy považovalo za jeden z ukazovateľov hospodárskych a politických vzťahov medzi Ruskom a Čínou.

Čínsky veľvyslanec v Rusku Zhang Hanhui pre štátnu tlačovú agentúru Tass uviedol, že tohtoročnú vysokopostavenú čínsku delegáciu povedie jeden z vicepremiérov krajiny. Poznamenal, že Čína považuje toto fórum za dôležitú platformu na rozvoj spolupráce so svojím severným susedom.

Táto spolupráca dostala minulý rok nový impulz, keď spoločnosti hromadne opúšťali Rusko v dôsledku západných sankcií, ktoré boli dôsledkom invázie Moskvy na Ukrajinu. Čínske spoločnosti namiesto toho, aby ich nasledovali, zostali a získali významný podiel na ruskom trhu. Od začiatku roka 2023 sa obchod medzi oboma krajinami zvýšil o 13,3 % a podľa čínskej colnej správy dosiahol 155,1 miliardy USD.

Je dôležité si všimnúť štruktúru tohto obchodu. Zatiaľ čo v minulosti bol ťahaný predovšetkým ruským vývozom energií do Číny, v súčasnosti je hlavným motorom rastu čínsky vývoz do Ruska, ktorý sa za prvých osem mesiacov roku 2023 zvýšil o rekordných 63,2 %.

Stojí tiež za zmienku, že rozdiel v peňažnej hodnote medzi ruským vývozom do Číny a čínskym vývozom do Ruska je zanedbateľný napriek tomu, že prvý z nich vzrástol o 32 %, zatiaľ čo druhý o 63,1 %.

Obe krajiny si stanovili cieľ zvýšiť obrat bilaterálneho obchodu do roku 2024 na 200 miliárd USD a pri súčasnom tempe rastu je veľmi pravdepodobné, že sa tento cieľ podarí dosiahnuť.

Čínske podniky naďalej posilňujú svoje pozície v ruskom hospodárstve a zaznamenávajú rýchly rast v rôznych odvetviach, ako je komerčná a osobná doprava, telekomunikačné zariadenia a spotrebná elektronika.

Obzvlášť úspešný bol čínsky automobilový priemysel. Podľa čínskej colnej správy sa dodávky čínskych osobných automobilov do Ruska v prvej polovici roka zvýšili o 543 % v porovnaní s minulým rokom a dosiahli 4,6 miliardy USD. Čína v súčasnosti predstavuje viac ako 70 % ruského trhu s dovozom automobilov.

Ruské spoločnosti, ktoré čelia ťažkým podmienkam, našli príležitosti aj v Číne. Napríklad petrochemický gigant Sibur, ktorý je dlhodobým partnerom Sinopecu, zvýšil vývoz polymérov, kaučukov a ďalších výrobkov do Číny. Napriek existujúcim problémom, ako uviedol samotný Sibur, platby v národných menách pomáhajú zvyšovať vývoz.

Medzitým ruská ťažobná spoločnosť Udokan Copper, ktorá rozvíja najväčšie ložisko medi v krajine, by mala začať s ťažbou už tento rok. Vývoz medi a medených výrobkov bude smerovať do Číny, ktorá je jedným z hlavných spotrebiteľov tohto kovu na svete; očakáva sa, že apetít tejto krajiny po medi bude naďalej rásť, keďže vsádza na výrobu elektrických vozidiel a obnoviteľných zdrojov energie.

Energetické megaprojekty ako rusko-čínsky ropovod, plynovod Power of Siberia a jadrová elektráreň Tianwan, ktoré realizovali spoločnosti Transnefť, Gazprom a Rosatom, boli a zostávajú základnými kameňmi rusko-čínskej hospodárskej spolupráce.

Zmeny v ruskom hospodárskom prostredí a zmena orientácie na vývoz však dali podnet na rozvoj spolupráce v iných oblastiach, ako je poľnohospodárstvo, elektronický obchod a bankový sektor.

Hlavnou hnacou silou rýchleho rastu spolupráce medzi oboma susedmi, najmä v hospodárskej oblasti, sú reštriktívne opatrenia zavedené Západom a rastúce napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi.

Rusko a Čína majú spoločný politický záujem spochybňovať princípy medzinárodného systému, ktorému dominuje Západ. Dvaja hlavní zakladajúci členovia BRICS sa spojili s cieľom znížiť svoju závislosť od amerického dolára. Rusko presadzuje tento proces, aby sa jeho hospodárstvo stalo odolným voči sankciám, zatiaľ čo Čína sa snaží vytvoriť z jüanu alternatívnu medzinárodnú menu k doláru.

Je zrejmé, že sa nezužujú len hospodárske vzťahy, ale aj politické. Čínsky prezident Si Ťin-pching uskutočnil v marci oficiálnu návštevu Ruska, prvú od roku 2019, ešte pred začiatkom konfliktu na Ukrajine. Očakáva sa, že ruský prezident Vladimir Putin navštívi Čínu v októbri.

Zdá sa, že Rusko a Čína sú naklonené spolupráci, a to aj napriek stupňujúcemu sa globálnemu napätiu, keďže obe krajiny sa usilujú o dosiahnutie svojich národných záujmov a cieľov.