Moskva 11. júna 2016 (HSP/Foto: Slovenský inštitút)
Na vedeckej konferencii venovanej poprednému predstaviteľovi slovenskej kultúry Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému sa zišli v 24. mája v Slovenskom inštitúte (SI) v Moskve členovia a sympatizanti Spoločnosti Ľudovíta Štúra
Riaditeľ Slovenského inštitútu v Moskve Ján Šmihula pripomenul, že na 4. júna uplynie presne rok od vzniku Spoločnosti Ľ. Štúra, pričom zdôraznil, že podobná spoločnosť dovtedy v Rusku nikdy nepôsobila. Jej členom i priaznivcom sa poďakoval za doterajšiu činnosť pri popularizácii nielen slovenskej literatúry, ale slovenskej kultúry a umenia ako celku.
V tejto súvislosti ocenil najmä prácu predsedníčky Spoločnosti, profesorky Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova (MGU) Ally Maškovej. Profesorka Mašková oboznámila prítomných s obsahom druhého čísla almanachu Devín, ktoré vydáva Spoločnosť Ľ. Štúra. Uviedla, že je oveľa obsažnejšie ako prvé číslo (má 231 strán), keď poukázala na to, že obsahuje viacero nových rubrík ako napríklad „Spomíname”, “Kronika” či „Nové knihy”.
Potom sa už takmer dve desiatky slovakistov, ktorí medzi sebou privítali aj hostí zo Slovenska, venovali na vedeckej konferencii spisovateľovi, publicistovi a politikovi S. H. Vajanskému, od smrti ktorého uplynie v auguste 100 rokov.
Jeho život a dielo priblížila Ljudmila Širokova z Ústavu slavistiky Ruskej akadémie vied. Riaditeľka Ústavu slovenskej literatúry SAV Dana Hučková pripomenula, že Vajanský bol jednou z najkontroverznejších osobností slovenského kultúrneho života. Podrobnejšie sa venovala jeho publicistickej činnosti, keď poukázala na to, že do literatúry vstúpil cez „besednice” (fejtóny), pričom jeho články boli plné ostrých vyjadrení.
Profesorka Mašková zase konštatovala, že približne 70 diel Vajanského bolo preložených do ruštiny, ale dodala, že aj on sám mal veľký záujem o ruskú literatúru, o čom svedčia desiatky článkov, ktoré venoval ruským spisovateľom. Z ďalších vystupujúcich napr. Erika Brtáňová z Ústavu slovenskej literatúry SAV hovorila o Vajanskom v kontexte staršej slovenskej literatúry a Konstantin Lifanov z MGU sa zameral na slovenský literárny jazyk na prelome 19. a 20. storočia.
Na záver vedeckej konferencie sa profesorka Mašková poďakovala vystupujúcim za obsažné, na nové myšlienky a podnety bohaté vystúpenia, ktoré vyjdú na jeseň v skrátenej podobe v treťom čísle almanachu Devín.
0.0°C
.jpg)
