Spoločná digitálna budúcnosť. Aká bude? Digitálny pas EÚ do 2030 varuje

Bratislava 15. októbra 2024 (HSP/Foto:Pixabay)

Jedným z nástrojov na zavedenie vlády z jedného mocenského centra je zavedenie globálnej digitálnej identity. EÚ nelení a do 2030 chce zaviesť pre našu bezpečnosť jednotný digitálny pas. Kde k tomu získala mandát?

To, čo bolo pred niekoľkými rokmi konšpirácia sa schválením Globálnej digitálnej dohody na pôde OSN všetkými 193 členmi v rámci Paktu pre budúcnosť počas septembrového samitu o budúcnosti.

Globálnu digitálnu dohodu predstavila na pôde Európskeho parlamentu eurokomisárka Věra Jourová, ktorá sa túžbami cenzurovať nepohodlné názory prezentovala počas celého volebného obdobia predošlého Európskeho parlamentu.

Eurokomisárka by vám k tejto dohode, na ktorej participovala EÚ, povedala, že ide o dohodu na celosvetovo platných zásadách, na spoločných cieľoch a opatreniach na podporu otvorenej, slobodnej a bezpečnej digitálnej budúcnosti pre všetkých, ktorá podporuje ľudské práva, prekonáva digitálne rozdiely a potvrdzuje globálnu správu internetu (bla, bla, bla).

Opatrenia sa týkajú regulácie umelej inteligencie UI. Samozrejme v online priestore musia byť chránené ľudské práva a teda všetkým musí byť umožnený prístup k tým jedine správnym informáciám postaveným na vedeckom konsenze. Zároveň treba používateľov ochrániť pred dezinformáciami, úmyselne alebo neúmyselne šírenými nepravdivými informáciami.

OSN vám predostrie našu spoločnú digitálnu budúcnosť takto: Globálny digitálny pakt je komplexný rámec pre globálne riadenie digitálnych technológií a umelej inteligencie. Dvadsať rokov po Svetovom samite o informačnej spoločnosti načrtáva plán globálnej digitálnej spolupráce s cieľom využiť obrovský potenciál digitálnych technológií a odstrániť digitálne rozdiely (bla, bla, bla).

Jedným s cieľov Agendy 2030 je rovnosť. Z pohľadu spoločnej digitálnej budúcnosti pripojiť do internetu všetkých. Neviem ako prišli k tomu číslu, ale podľa EÚ k naplneniu tohto cieľa treba k internetu pripojiť ešte 2,6 mld. ľudí na svete a to už do roku 2030.

To, že je internet skutočne všade, potvrdil v rozhovore s Martinou Kociánovou Mnislav Zelený, že už ani juhoamerickí pralesní indiáni sa nedokážu digitalizácii ubrániť. Aj mladí Indiáni z kmeňa Yawalapiti trávia voľný čas čumením do mobilu.

Signatári dohody sa zaviazali naplniť tieto ciele celoplanetárnej digitálnej budúcnosti:

Odstrániť všetky digitálne rozdiely a vytvoriť inkluzívne digitálne hospodárstvo

– Pripojiť všetkých ľudí, školy a nemocnice k internetu

– Sprístupniť digitálne technológie a zvýšiť ich cenovú dostupnosť pre všetkých, a to aj v rôznych jazykoch a formátoch

– Zvýšiť investície do digitálnych verejných statkov a digitálnej verejnej infraštruktúry

– Podporovať ženy a mladých inovátorov a malé a stredné podniky

Budovať inkluzívny, otvorený, bezpečný a chránený digitálny priestor

– Posilniť právne a politické rámce na ochranu detí online

– Zabezpečiť, aby internet zostal otvorený, globálny, stabilný a bezpečný

– Podporovať a uľahčovať prístup k nezávislým, na faktoch založeným a včasným informáciám s cieľom bojovať proti dezinformáciám a dezinformáciám

Posilniť medzinárodnú správu údajov a riadiť UI pre ľudstvo

– Podporovať rozvoj interoperabilných vnútroštátnych rámcov správy údajov

– Zriadiť medzinárodný vedecký panel o UI a globálny politický dialóg o UI

– Rozvíjať partnerstvá na budovanie kapacít v oblasti UI a zvážiť možnosti globálneho fondu pre UI

Spoločná budúcnosť sa bude riadiť zásadami, ktoré už poznáme s Agendy 2030: inklúzia, rodová rovnosť, ľudské práva online, offline, environmentálna udržateľnosť, jazyková, kultúrna rozmanitosť, bezpečnosť…

Pripojenie všetkých okrem iného znamená mohutné investície do odolnej digitálnej infraštruktúry vrátane satelitov a miestnych sieťových iniciatív, ktoré zabezpečia bezpečné a spoľahlivé pokrytie siete vo všetkých oblastiach vrátane vidieckych, vzdialených a „ťažko dostupných“ oblastí. A niekto bude musieť dotovať prístup a teda v ťažko dostupných oblastiach prístup k satelitom.

Na tento program na Slovensku nadväzuje projekt digitálny žiak v rámci národnej stratégie digitálnych zručností, ktorým sa majú obstarať komunikačné prostriedky (napr. laptopy) znevýhodneným skupinám. V novembri  minulého roku podpísalo ministerstvo investícií a rozvoja dodatok k zmluve v sume 55 965 000 Eur, v rámci ktorej dostane 130 000 žiakov digitálny príspevok formou poukážky v hodnote 350 EUR.

V oblasti tvorby digitálnych statkov nás čaká socializmus. Zo spoločného financovať vývoj, šírenie a udržiavanie bezpečného a chráneného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené údaje, otvorené modely umelej inteligencie a otvorené normy. Budeme sa skladať na vytváranie partnerstiev medzi vládami a zainteresovanými stranami. Zbohom inovácie a konkurencia drobných softvérových firiem, tie sa v tomto regulovanom svete nepresadia.

K podpore ľudských práv v digitálnom priestore sa architekti našej digitálnej budúcnosti zaviazali zabezpečiť prenosom ochrany ľudských práv aj do online priestoru ako aj k posilneniu právnej ochrany dieťaťa v digitálnom priestore.

Internet signatári považujú za globálny nástroj digitálnej transformácie. Jeho riadenie zostáva v rukách Fóra pre riadenie internetu (IGF). Fórum vytvára od roku 2006 diskusný priestor pre zainteresované strany k otázkam riadenia internetu.

Najviac sa nás už dnes dotýka odhodlanie globalistov bojovať so všetkými formám násilia vrátane sexuálneho a rodovo podmieneného násilia, ku ktorému dochádza prostredníctvom technológií alebo ktoré je nimi umocňované, všetkým formám nenávistných prejavov a diskriminácie, dezinformáciám a dezinformáciám, kyberšikane a sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu detí, a riešiť ich. Tento boj sa v rukách sociálnych inžinierov stal veľmi silným nástrojom na obmedzovanie slobody prejavu už dnes.

Jarčuška: COVID-19 od chrípky odlíši len test, príznaky sú skoro rovnaké

Z prijatého záväzku v mene zvyšovania dôvery v digitálnu transformáciu je zrejmé odhodlanie signatárov Dohody toto úsilie naďalej prehlbovať.  A síce sa zaväzujú zachovať slobodu prejavu ako jedno z ľudských práv, avšak skúsenosť s pandémiou Covid, kedy boli na sociálnych sieťach mazané milióny príspevkov, ktoré umelej inteligencia vyhodnotila ako nepodporujúce naratívy vedeckého konsenzu, napr. o pôvode koronavírusu. Aj preto dnes, keď už je povolené rozvíjať hypotézu o jeho umelom pôvode, je len s veľkou nevôľou prijímaná spoločnosťou, resp. je stále veľkou časťou spoločnosti považovaná za konšpiráciu.

Ako si predstavujete bezpečný online priestor pre všetkých používateľov, ktorý zabezpečí ich duševné zdravie a pohodu? Ako to asi architekti našej spoločnej budúcnosti dosiahnu? Obsah, ktorý spôsobuje ujmu jednotlivcom riešia už dnes a budú ho riešiť aj do budúcna. No a keďže nám pribúda množstvo rôznych sexuálnych skupín, „pohlaví“, rodov, identít, ktoré pociťujú ujmu už len z toho, keď nepoužijete správne zámeno pri ich oslovení v reálnom živote, nečaká nás radostná budúcnosť ani v tom digitálnom.

Na jednej strane je dobré, ak sa nastavia pravidlá, ktoré obmedzia sexuálne a vykorisťovanie a zneužívanie detí v online priestore, na druhej strane vieme k čomu to vedie. K strate súkromia, pretože sa tomu dá zamedziť len tak, že bude obsah komunikácie v digitálnom priestore monitorovaný, analyzovaný, uchovávaný.

Ako dosiahnete integritu informácií? To znamená, aby sa k používateľom dostali len tie informácie, ktoré podporujú tie jedine správne naratívy? Tak, že budete „poskytovať, podporovať a uľahčovať prístup k nezávislým, na faktoch založeným, včasným, cieleným, jasným, prístupným, viacjazyčným a vedecky podloženým informáciám“. Umožníte šírenie len týchto „dôveryhodných“ informácií a ostatné, tzv. dezinformácie z online priestoru vytesníte. Aj tieto praktiky už v online priestore fungujú a členské krajiny sa zaviazali, že v tomto úsilí mienia pokračovať.

Pre signatárov je dôležité, aby ľudia hlavne v krízach akou bol Covid, vojna na Ukrajine, kríza spojená s klimatickými zmenami, „mali prístup k relevantným, spoľahlivým a presným informáciám“. Dnes vieme, čo to znamená: Napr., že sa dostanete k informácií, že vakcína proti Covidu bráni šíreniu infekcie. Čo bol v danom čase blud, ale motivoval ľudí nechať do seba tento genetický preparát pichnúť. Naopak, informácia, ktorá tento „vedecký fakt“ spochybňovala bol označovaný za dezinformáciu.

To isté platí pre vojnu na Ukrajine, kde Ukrajina vďaka sústredenému úsiliu západného medzinárodného spoločenstva, jeho finančnej a vojenskej podpore v rámci informačnej propagandy celý čas víťazí na bojisku, kým Rusko je neustále pred kolapsom. A pritom pravda je taká, že čím dlhšie sa bojuje, tým o viac ľudí Ukrajina (aj Rusko) prichádza, viac ľudí Ukrajinu opúšťa a stráca čoraz viac územia. Pritom je zrejmé, že mier a zastavenie bojov môže na východ od nás priniesť len vzdanie sa Ukrajiny členstva v NATO, čo bol jeden z hlavných, Ruskom dopredu ohlásených cieľov Špeciálnej vojenskej operácie.

GDPR komplikuje náš život na každom kroku. Na druhej strane kompetentným unikajú citlivé osobné, či zdravotné údaje o nás. V každom prípade architekti našej spoločnej digitálnej budúcnosti počítajú so zhromažďovaním, riadením prístupu, zdieľaním, prenosom, uchovávaním a spracúvaním všakovakých údajov. Zároveň formálne bude môcť dať používateľ súhlas s ich použitím. Sociálne siete nám ukazujú s čím všetkým musíme súhlasiť, čo všetko dávame napr. Facebooku na ďalšie využitie, do akej hĺbky sa musíme vzdať ochrany nášho súkromia, ak chceme sociálnu sieť aj naďalej využívať.

Signatári sa zaviazali zbierať o 50 % viac štatistických údajov na monitorovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Agenda 2030) v členení podľa príjmu, pohlavia, veku, rasy, etnického pôvodu, migračného statusu, zdravotného postihnutia a geografickej polohy a ďalších charakteristík relevantných v národnom kontexte.

Samostatnú pozornosť si vyslúžila v dokumente regulácia a riadenie umelej inteligencie. Tá sa môže rovnako ako každý ľudský vynález stať dobrým sluhom, ale aj zlým pánom. Ako si predstavujú jej medzinárodné riadenie v prospech ľudstva signatári dokumentu?

Už len fakt, že vnímajú obrovský potenciál systémov umelej inteligencie na urýchlenie pokroku vo všetkých cieľoch udržateľného rozvoja, vzbudzuje obavu, že v mene naplánovaného „dobra“, ktoré do našich životov prináša Agenda 2030, bude umelá inteligencia veľmi skoro rozhodovať o našom bytí a nebytí. A to nielen v digitálnom priestore.

Akú dôveru vo Vás vzbudzuje panel pre umelú inteligenciu na pôde OSN, ktorý bude podporovať vedecké porozumenie prostredníctvom hodnotenia vplyvu, rizík a príležitostí založeného na dôkazoch. Videli na akých dôkazoch stál vedecký konsenzus počas pandémie. Rovnako vidíme vnucovaný vedecký konsenzus ohľadom klimatických zmien a úlohu CO2 v nich. A vidíme, čo sa deje, keď niekto ako Slovensko odmieta vedecký konsenzus, na základe ktorého sa majú národné štáty vzdať vlastnej suverenity pri riadení budúcich pandémií. Pričom orgán (WHO), ktorý by túto právomoc na seba rád prebral, pri tej Covidovej zlyhal.

Globálna Digitálna dohoda je síce nezáväzná príloha, ku Paktu pre budúcnosť, avšak už v samotnej dohode je výzva adresovaná medzinárodným a regionálnym organizáciám, súkromnému sektoru, akademickej obci, technickej komunite a mimovládkam, aby podporili tento pakt a aktívne sa podieľali na jeho vykonávaní a následných opatreniach. Ako vieme EÚ sa k nemu iniciatívne hlási, takže jeho záväzky na nás určite dopadnú a nevyhneme sa financovaniu našej spoločnej digitálne budúcnosti.

Ešte ani neuschol atrament podpisov na Dohode a už máme možnosť vidieť praktické dôsledky našej digitálne budúcnosti. Prvou takou ohlásenou lastovičkou v EÚ, teda v našom životnom priestore je snaha o zavedenie jednotného digitálneho pasu EÚ do roku 2030. Cieľom je „uľahčiť cestovanie po EÚ“:

We want to make it easier for you to move across the EU.

Today, we proposed new rules on the digitalisation of identity cards and passports.

The proposals will create a uniform standard for digital travel documents and will strengthen security across the EU.

.

More info:… pic.twitter.com/PRa09UmgmG

— European Commission (@EU_Commission) October 8, 2024

Vnímate cestovanie po EÚ v rámci Schengenu, do ktorého vybudovania vrazila EÚ množstvo prostriedkov daňových poplatníkov, zložitým? Ani ja nie. Takže je pochopiteľné, že ak nám chcú predať niečo, čo už máme, bude za tým ešte niečo iné. O čom nám teraz nepovedia.

Umožnenie pohybu medzi členskými krajinami v rámci únie počas pandémie len s Covid pasom s platným očkovaním alebo testom malo občanov motivovať ľahšie prijať pripravované jednotné digitálne ID (pas). Aké všetky údaje o občanovi EÚ bude tento jednotný identifikátor sprístupňovať? Dá sa predpokladať, okrem osobných údajov to budú aj zdravotné záznamy.

Podľa európskej komisárky Ylvy Johanssonovej digitálne ID umožní pohraničnej stráži „rýchlo schvaľovať skutočných cestujúcich“ a „lepšie sa zamerať na zastavenie podozrivých zločincov a teroristov“.

Takže najskôr niekto ohrozí našu bezpečnosť v rámci bezpečného priestoru tým, že otvorí brány nekontrolovanej nelegálnej migrácii a následne v rámci zvýšenia našej bezpečnosti nás pripraví o súkromie.

Ono tým cieľom môže byť aj to, aby sa migranti nelegálni migranti kvótami pridelení na starostlivosť nejakej krajine nemohli len tak voľne presúvať inam. Tam, kde by dostali viac (vyšší sociálny štandard, či lacnejšie maslo).