Experti o tom budú písať knihy, analytici – dlhé články plné čísiel, teórií a vysvetlení, ale my sa obmedzíme na úplne krátke zhodnotenie situácie: je nad slnko jasné, o čo šlo Američanom v Sýrii – vlastne, ako aj v prípade konfliktov v desiatkach ďalších krajín – o prachy.
Ešte pred dvoma týždňami americkí politici a médiá hrdo vyhlásili, že USA zdolali terorizmus v Sýrii, a preto sa americké jednotky presúvajú do Iraku. „Podľa súčasných plánov sa všetky americké jednotky odchádzajúce zo Sýrie premiestnia do západného Iraku a budú pokračovať v operáciách proti Islamskému štátu v snahe zabrániť opätovnému oživeniu tejto extrémistickej skupiny,“ povedal minister obrany USA Mark Esper na palube vojenského lietadla, keď rečnil pred novinármi, ktorí ho sprevádzali na ceste na Blízky východ.
Prirodzene Biely dom nevysvetlil skutočnú príčinu odchodu amerických jednotiek zo Sýrie – jednoducho utiekli pred útočiacou tureckou armádou a ponechali napospas svojich spojencov Kurdov: ako je známe, vlastná košeľa… Po tejto chybe však rýchlo prišlo vytriezvenie: ako je možné, že Američania odišli zo Sýrie – načo tam vlastne boli? Čo je tou príčinou? No predsa ropa! A americké jednotky rovnako rýchlo, ako odišli, sa do Sýrie vrátili. Ale nie preto, aby bránili krajinu pred ozbrojencami Islamského štátu. Nepotrebovali celú krajinu – obsadili iba ropné náleziská. A hneď začali „čapovať“ ropu.
Darmo ten istý minister obrany USA Mark Esper vysvetlil, že americké jednotky chcú zabrániť tomu, aby ozbrojenci z Islamského štátu obsadili tieto ropné náleziska: „Je to naša misia – ochrana ropných polí,“ hrdo vyhlásil. Žeby americký minister nevedel, že ochrana a lúpež sú dosť odlišné veci?
Je absolútne očividne, že Američania nebránia tieto náleziska pred teroristami z Islamského štátu, ale predovšetkým pred zákonným majiteľom všetkého bohatstva krajiny – ľudom Sýrie a vládou tohto štátu a zároveň pred konkurentom – Ruskom. Do očí bijúci fakt: aj školák na základnej škole určite vie, že strážiť a chrániť je jedna vec, ale využívať, kradnúť a rabovať – je niečo úplne iné. A Američania len tak nestrážia ropné náleziská, ale kradnú tam ropu. Je to už úplne iná hudba…
Mimochodom, túto ropu, ako soľ, potrebuje sýrske hospodárstvo, aby sa podarilo naštartovať obnovu krajiny. Jediná pozitívna vec v celej tejto nepríjemnej situácii je, že Američania otvorene ukázali celému svetu svoju právu tvár, svoje skutočné úmysly a milióny ľudí sa na celom svete presvedčili, že Bielemu domu nešlo o boj proti terorizmu, nastolenie slobody, demokracie a zabezpečenie bezpečnosti pre civilistov, ale šlo iba o ropu, iba o prachy, iba o rabovanie – ako vždy.
Veď ozaj – taká smiešna a zároveň rétorická otázka: chcú Američania chrániť ropné polia pred teroristami Islamského štátu? Prečo ich potom neodovzdajú pod kontrolu sýrskej armáde? Tá ich už určite dokáže ustrážiť pred teroristami, keďže má pod kontrolou už takmer celé územie Sýrie – okrem Idlibu a ropných polí, obsadených americkou armádou. Kým dlhé roky Biely dom hlásal boj proti terorizmu, ochranu demokracie a spravodlivosti, ako aj civilného obyvateľstva Sýrie, teraz úplne otvorene ukázal, načo sa vlastne „vlámal“ do Sýrie, čo bolo cieľom tejto akcie a čo tam robí. A jasne dáva najavo, že rovnaké ciele má vo všetkých krajinách, kde desaťročia „obhajoval slobodu a demokraciu“.
Eugen Rusnák