Bratislava 22. júla 2022 (HSP/Teraz/Foto:TASR – Roman Hanc)
Plán Európskej únie (EÚ) znížiť spotrebu plynu v bloku o 15 %, aby sa pripravila na potenciálne zastavenie dodávok z Ruska túto zimu, sa stretol s hlbokým skepticizmom Španielska a Portugalska, dvoch vlád, ktoré sú zvyčajne veľkými podporovateľmi bloku. TASR o tom informuje na základe správy AP
Madrid a Lisabon vo štvrtok uviedli, že nepodporia iniciatívu, ktorú v stredu (20. 7.) oznámila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Podľa návrhu EÚ by mali členské štáty začať s dobrovoľným znižovaním spotreby plynu, ale Komisia zároveň chce, aby v prípade celoeurópskej energetickej núdze v dôsledku zastavenie ruských dodávok bola redukcia spotreby o 15 % povinná pre všetkých 27 krajín bloku.
Podľa Španielska a Portugalska však povinné zníženie spotreby nie je východiskom. Poznamenali, že v porovnaní s inými štátmi EÚ, ako sú Nemecko a Taliansko, používajú veľmi málo ruského plynu, a že so zvyškom Európy majú slabé energetické prepojenia.
“Budeme brániť európske hodnoty, ale neprijmeme obetu v súvislosti s problémom, ku ktorému sme sa ani len nemohli vyjadriť,” povedala španielska ministerka pre ekologickú transformáciu Teresa Riberová. “Bez ohľadu na to, čo sa stane, španielske rodiny nebudú trpieť znížením dodávok plynu alebo elektriny do svojich domovov,” vyhlásila.
Portugalský minister pre životné prostredie a energetiku Joao Galamba označil tiež navrhované opatrenie za “neudržateľné” a “neprimerané”. “Celá logika prideľovania (plynu) predpokladá prepojené európske distribučné systémy a zdá sa, že na to Európska komisia zabudla,” povedal pre portugalský denník Público.
Dodal, že “Portugalsko bolo roky znevýhodnené, pretože nemalo žiadne spojenie so zvyškom európskej energetickej distribučnej siete a krajina vždy musela kupovať drahší plyn”.
Obmedzené prepojenie elektrických a plynových systémov medzi Španielskom a Francúzskom viedli k tomu, že EÚ túto jar umožnila krajinám na Pyrenejskom polostrove zaviesť vlastné mechanizmy na kontrolu cien. Štáty EÚ aj inde vo svete bojujú s prudko rastúcou infláciou spôsobenou zdražovaním energií.
Španielska vláda čelila v uplynulých mesiacoch protestom vodičov a farmárov pre zvyšovanie cien. Inflácia v Španielsku v júni prekročila 10 % a v celej eurozóne dosiahla 8,6 %.
Podľa prevádzkovateľa španielskej plynárenskej siete Enagas v júni sa z plynu vyrobilo 27 % elektriny, pričom z obnoviteľných zdrojov až 48 %.
Z Ruska doviezlo Španielsku tento rok len 10 % plynu, zatiaľ čo z USA 34 %, Alžírska 25 % a Nigérie 14 %.
Španielsko upozornilo tiež, že rozšírilo infraštruktúru na dovoz skvapalneného zemného plynu LNG. V krajine je šesť závodov na LNG a jeden v Portugalsku. Dohromady tak predstavujú jednu tretinu európskej kapacity spracovania LNG.
Krajiny EÚ budú diskutovať o navrhovaných opatreniach na úsporu plynu na mimoriadnom stretnutí ministrov energetiky na budúci týždeň.
V Nemecku postupne klesá podiel zástancov protiruských sankcií
Podľa čerstvého prieskumu Deutschlandtrend je to teraz 58 percent v porovnaní so 68 percentami v marci.
Postoj k sankciám voči Rusku sa na východe a západe líši:
51 % východných Nemcov odmieta sankcie, ak majú negatívny vplyv na SRN. Tento postoj je rozšírený najmä medzi stúpencami strany Alternatíva pre Nemecko.
Podľa prieskumu väčšina stúpencov vládnucich strán a opozičného bloku CDU-CSU plne podporuje sankcie.
Nemecký kancelár nazval Rusko nespoľahlivým dodávateľom plynu
Olaf Scholz povedal, že Rusko už nie je spoľahlivým dodávateľom plynu do Nemecka. “Nemecko sa už nemôže spoliehať na Rusko. Preto radšej hráme na istotu,” povedal Scholz. Za “nepresvedčivé” označil aj argumenty ruskej strany o prerušení dodávok plynu cez Nord Stream z technických dôvodov.
Napriek agresívnej rétorike Scholz zároveň priznal, že Nemecko si v súčasnosti nemôže dovoliť uvaliť embargo na dodávky ruského plynu. Podľa kancelára by embargo spôsobilo globálnu krízu, ktorú si Nemecko “nemôže dovoliť”.
“Ide o to, aby sme sa vyhli dramatickej hospodárskej kríze, strate miliónov pracovných miest a továrni, ktoré už nikdy nebudú môcť byť otvorené. To by malo vážne dôsledky pre našu krajinu, pre celú Európu a vážne by to poškodilo možnosť financovania obnovy Ukrajiny,” hovorí Scholz.
Scholz pravdepodobne nevie pochopiť, ako je možné, že krajina na ktorú uvalil sedem balíkov sankcií mu nedodáva spoľahlivo plyn, ktorý Nemecko tak súrne potrebuje.