Španielsko pokračuje v dôchodkových reformách, ktoré zahŕňajú spornú nápravu dlhoročných drahých sľubov dôchodcom: mladší ľudia budú platiť viac.

Zatiaľ čo Francúzsko sa búri kvôli plánom na zvýšenie minimálneho veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov, v Španielsku je už desaťročia hranica 65 rokov, a preto sa hľadajú iné spôsoby, ako posilniť škrípajúci dôchodkový systém a zároveň byť spravodlivý k mladým aj starým.

Po zrušení reforiem z roku 2013, ktoré sa stali politicky neúnosnými pre zníženie dávok dnešných dôchodcov, španielska vláda vedená socialistami vo štvrtok požiada zákonodarcov o schválenie nového balíka, ktorý požaduje viac od mladších generácií.

José Luis Escrivá, španielsky minister pre dôchodky, uviedol, že opatrenia sa odklonia od “tradičnej paradigmy dôchodkovej reformy”, pričom francúzsku snahu o zvýšenie veku odchodu do dôchodku označil za prístup starej školy.

Španielsko prijme opatrenia, ktorým sa Francúzsko vyhlo, a do dôchodkového fondu získa nové peniaze od podnikov a zamestnancov – najmä od tých najlepšie platených – a potom ich použije na zníženie nespravodlivosti, ako je napríklad dosah chýbajúcich príspevkov na ženy, ktoré sa vzdali práce, aby sa mohli starať o deti.

“Vytvorili sme opatrenia generujúce príjmy, ktoré posilnia systém, aby sme mohli financovať ďalšie zvýšenie výdavkov,” povedal Escrivá pre Financial Times.

Spory však vyvoláva jeden zdroj príjmov, ktorý sa nazýva “mechanizmus medzigeneračnej spravodlivosti”. Hoci jeho názov naznačuje prerozdeľovanie od starších ľudí k mladším, v skutočnosti zahŕňa to, že pracujúci ľudia musia viac prispievať do systému sociálneho zabezpečenia.

“Väčšina odborníkov si myslí, že názov tohto mechanizmu je zvrátený. Je to práve naopak,” povedal Rafael Domenech, ekonóm banky BBVA, ktorý bol poradcom pri zrušených reformách z roku 2013, ktoré prijala vláda konzervatívnej Ľudovej strany (PP).

Escrivá túto charakteristiku spochybňuje. Úsilie Španielska je však príkladom neriešiteľných dilem, ktorým čelia mnohé európske krajiny: ako vyvážiť dôstojné dôchodky pre súčasných dôchodcov, medzigeneračnú spravodlivosť pre mladých ľudí a finančnú udržateľnosť.

Dosiahnutie dvoch z týchto cieľov sa zdá byť zvládnuteľné. Zabezpečiť všetky tri je ťažké. Niektoré črty Španielska robia jeho výzvu ešte ťažšou, počnúc naliehavou potrebou znížiť verejný dlh, ktorý sa rovná 116 % hrubého domáceho produktu.

Ďalším dôvodom je skutočnosť, že krajina nevytvorila konkurenčný trh súkromných dôchodkov typu 401k, ako je to v USA, ani rozšírené plány zamestnávateľov. To znamená, že závislosť starších ľudí od štátnych dôchodkov – aktívni pracovníci financujú dávky súčasných dôchodcov – je vyššia ako inde.

Čiastočne z tohto dôvodu sú dávky súčasných dôchodcov pomerne štedré. Výška ich dôchodkov predstavuje 80 % čistého príjmu pred odchodom do dôchodku, čo je viac ako 74 % vo Francúzsku a 62 % v priemere krajín OECD.

Európska komisia nalieha na Španielsko, aby konalo. Spravodlivejší a zdravší dôchodkový systém stanovila ako podmienku pre vyčlenenie miliárd eur z fondov EÚ na obnovu. Komisia “pozitívne zhodnotila” dôchodkové zmeny, ktoré Španielsko vykonalo pri predchádzajúcich výplatách, ale najnovšie reformy ešte musí preskúmať.

Airef, španielsky nezávislý fiškálny dozorný orgán, minulý týždeň vydal svoj posudok, v ktorom uviedol, že reformy v tomto kole by sa samy osebe neoplatili a do roku 2050 by zvýšili rozpočtový deficit Španielska o 1,1 percentuálneho bodu HDP.

Demografické tlaky sú výrazné. V súčasnosti v Španielsku pripadajú na jedného dôchodcu traja ľudia v produktívnom veku; do roku 2050 bude tento pomer závislosti len 1,7 ku jednej. Tento prudký pokles sa vysvetľuje očakávanou dĺžkou života v Španielsku, ktorá je 83 rokov – jedna z najvyšších na svete – a skutočnosťou, že baby boom prišiel neskoro.

Hoci sa občianska vojna v Španielsku skončila v roku 1939, Španielsko nezaznamenalo taký prudký nárast počtu tehotenstiev, aký nastal po skončení druhej svetovej vojny v iných krajinách. Namiesto toho sa prvé roky vojenskej diktatúry Francisca Franca niesli v znamení hladu, represií a medzinárodnej izolácie. Pôrodnosť sa zvýšila až koncom 50. rokov 20. storočia, keď sa začalo rozvíjať hospodárstvo. Prvé ročníky španielskeho baby boomu práve odchádzajú do dôchodku.

Sú neodolateľnou silou, ale politici dali dnešným dôchodcom neotrasiteľný sľub, čím obmedzili ich možnosti reformy. V liste, ktorý im Escrivá minulý rok adresoval, napísal: “Bez ohľadu na okolnosti si musíte byť istí, že kúpna sila vášho dôchodku je vždy zaručená.”

Jeho pocity odrážali zhodu v súvislosti s reformami z roku 2013 na politickej ľavici. S cieľom obmedziť náklady zaviedli mechanizmy, ktoré by obmedzili mesačné platby dôchodkov, keď by bol systém v deficite, a znížili by dávky, keď by sa priemerná dĺžka života predlžovala.

Tieto reformy mali vstúpiť do platnosti v roku 2019, ale nikdy sa tak nestalo. Akonáhle došlo k zníženiu skutočných dôchodkov 10 miliónov ľudí, ktorí volia, reformy sa stali pre vládu vedenú socialistami neprijateľnými. Parlament odhlasoval ich zrušenie v roku 2021, hoci PP bola proti tomuto rozhodnutiu.

Španielske dôchodky tak zostali jednoducho naviazané na infláciu. V dôsledku toho sa v januári zvýšili o 8,5 %, čo je lepší výsledok ako priemerný nárast zhruba o 3 %, ktorý sa týka platených zamestnancov. Priemerná platba teraz predstavuje 1 191 EUR mesačne a maximálna 3 059 EUR.

“Nejde o to, aby sme boli štedrí. Ide o to, aby dôchodcovia mali dôstojný život,” povedal Fernando Luján z odborového zväzu UGT, ktorý najnovšie reformy podporuje.

Proti nim stojí CEOE, popredná španielska podnikateľská lobby. Sťažuje sa nielen na to, že zamestnávatelia musia odvádzať viac príspevkov na sociálne zabezpečenie, čo je jedna z hlavných obáv prezidenta Emmanuela Macrona vo Francúzsku. Podnikateľská skupina však upozorňuje aj na nepriaznivé podmienky pre mladých ľudí, ktorí sú už teraz hlavnými obeťami vysokej nezamestnanosti, nízkych miezd a neistých pracovných miest.

Rosa Santosová, riaditeľka pre pracovné vzťahy v CEOE, označila mechanizmus medzigeneračnej spravodlivosti za daň. Mladí ľudia “budú musieť odpracovať viac rokov, aby dostali rovnaký dôchodok ako súčasní dôchodcovia – a to v najlepšom prípade, čo je otázne -, keďže do systému prispeli oveľa viac”, povedala.

Odhliadnuc od kritiky týkajúcej sa príspevkov, Escrivá argumentovala, že reformy podporujú spravodlivosť, pretože “v relatívnom vyjadrení sa dôchodky mladých ľudí zlepšia viac ako dôchodky starších ľudí”.

Vláda vypočítala, že reformy zvýšia dôchodok osoby, ktorá má dnes 60 rokov, o 5 300 EUR, ale 25-ročnému človeku dajú navyše 20 000 EUR.

Pokiaľ budú dávky súčasných dôchodcov nedotknuteľné, môže to byť najlepšia ponuka, akú môžu mladí ľudia dostať.