Berlín 13. septembra 2024 (HSP/Foto:Pixabay,TASR/AP-Andrew Medichini,Britta Pedersen)
Podľa názoru analytika Gavina Mortimera zverejneného v britskom The Spectator privedie rozsah úpadku EÚ k jej rozpadu. Masové prisťahovalectvo, drahé energie, zelená agenda, nárast vojenských výdavkov a prudký prepad konkurencieschopnosti Európy podkopáva sociálnu súdržnosť a strany sklamaných voličov považujú EÚ za neúspešný projekt, ktorý len zruinoval a ohrozil jej občanov. Európa sa teraz mení z prvého sveta na tretí svet. Uvedomila si to Scholzova vláda a snaží sa v poslednej chvíli o zmenu politiky alebo je to len politický kalkul zúfalej vlády semaforu? A nie je už neskoro?
Podľa mnohých analytikov je posun pozícií nemeckej vlády v oblasti konfliktu na Ukrajine, energetiky, obchodných vzťahov a migrácie Scholzovou reakciou na víťazstvo Alternatívy pre Nemecko v minulotýždňových durínskych voľbách. Tento úspech bol posledným európskym triumfom strán, ktoré niektorí označujú za populistické, iní za krajne pravicové a ďalší za nacionalistické. Vyberte si. Smelo ich však môžeme označiť za strany sklamaných voličov, ktorí považujú EÚ za neúspešný projekt, ktorý len zruinoval a ohrozil svojich občanov.
Posledné varovanie pre EÚ
Toto rozčarovanie zdieľajú už aj elity. V pondelok Mario Draghi, bývalý prezident Európskej centrálnej banky a obľúbenec európskych technokratov, zverejnil 400-stranovú správu o konkurencieschopnosti, ktorú si Európska komisia objednala ešte v roku 2023. Krátko pred jej zverejnením šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na sociálnych sieťach uviedla, že „netrpezlivo čaká“, čo jej bývalý taliansky premiér povie. Zrejme sa jej však nepáčilo to, čo počula. Draghi vo svojej 400-stranovej správe vehementne odsúdil pomalosť a nekonkurencieschopnosť EÚ v novom storočí. Situácia je taká zlá, že Draghi priznal, že má „nočné mory“ o budúcnosti Európy, ak sa nepodarí zastaviť hospodársky úpadok alebo „pomalú agóniu“. Správa síce tvrdí, že Európa má vytvorené základy na to, aby sa stala vysoko konkurencieschopnou ekonomikou, ale zároveň priznáva, že napriek tomu sa rast v EÚ spomaľuje v dôsledku slabnúceho rastu produktivity, čo spochybňuje schopnosť Európy splniť tieto ambície. Na tlačovej konferencii, ktorá sprevádzala toto zverejnenie, Draghi povedal, že pokles zastavia len „bezprecedentné“ reformy. „Prvýkrát od studenej vojny by sme sa mali skutočne obávať o sebazáchranu a dôvod na jednotnú reakciu nebol nikdy silnejší,“ vysvetlil Draghi.
Uviedol, že Európa potrebuje minimálne 750 miliárd EUR dodatočných ročných investícií, čo predstavuje približne 5 % celkového HDP EÚ, ak chce dobehnúť Ameriku a neustúpiť Číne. Diagnóza je skutočne fatálna: z 50 najväčších technologických spoločností na svete sú len štyri európske. Ak 27 členov EÚ nepriloží jeho správe žiadnu váhu, Draghi predznamenal pochmúrnu budúcnosť: „Budeme si musieť vybrať,“ povedal. „Nebudeme môcť byť lídrom v oblasti nových technológií, majákom zodpovednosti za klímu a zároveň nezávislým hráčom na svetovej scéne. Nebudeme schopní financovať náš sociálny model. Budeme musieť zmierniť svoje ciele – aspoň niektoré, ak nie všetky.“ Inými slovami, Európa sa bude naďalej meniť z časti rozvinutého sveta na súčasť tretieho sveta. Preto sa toľko voličov odvracia od tradičných mainstreamových strán, či už vo Francúzsku, Holandsku, Taliansku alebo Nemecku. Vidia, že životná úroveň klesá, zatiaľ čo chudoba, násilie a protimigračné nálady sú na vzostupe. Najvážnejším dôvodom tohto znepokojivého vývoja je však ekonomická situácia v EÚ. Minulý mesiac nemecký minister ekonomiky Habeck uviedol, že „nemecká ekonomika si vedie dramaticky zle“.
Draghiho správa uvádza, že sa vytrácajú tri vonkajšie podmienky v oblasti obchodu, energetiky a obrany, ktoré podporovali rast v Európe po skončení studenej vojny. A presne týmto trom oblastiam sa vo svojom príspevku na Youtube nazvanom „Ako Amerika zničila nemeckú ekonomiku“ venuje aj americký podnikateľ a ekonomický analytik Cyrus Janssen. Detailne rozoberá dôvody, ktoré priviedli k úpadku nemeckého hospodárstva a akú úlohu hrá vo všetkých troch oblastiach politika USA.
Len pre porovnanie: v roku 2008 boli HDP eurozóny a USA porovnateľné: 14,2 a 14,8 bilióna dolárov v dnešných cenách. V roku 2023 sa HDP eurozóny zvýšil na niečo vyše 15 biliónov, zatiaľ čo HDP USA predstavoval 26,9 bilióna USD.
Nemecký priemysel dramaticky upadá
V minulom roku Nemecko dosiahlo najhorší výsledok v raste HDP veľkých ekonomík, keď zaznamenalo pokles o 0,2% pričom najvyšší rast dosiahlo Rusko a tento trend sa nemení. Predpoveď na rok 2024 je rast nemeckej ekonomiky len 0,2%. Podľa analytika Petera Caddla z tímu Brussels Signal dve z troch nemeckých firiem sa čiastočne alebo celkom sťahujú do zahraničia z dôvodu vysokých cien energie, inflácie a nadmernej regulácie. Potvrdzuje to aj Delloitte, ktorý uvádza, že až 67% nemeckých spoločností presťahovalo aspoň časť svojich operácií do zahraničia.
Cyrus Janssen uvádza, že dôvody tohto nemeckého hospodárskeho úpadku majú jeden spoločný menovateľ – politiku USA. V oblasti obchodu a zníženého exportu Nemecka do Číny spomína tlak USA na zavretie dvoch fabrík nemeckých priemyselných gigantov BASF a VW v Číne v provincii Sin-ťiang z dôvodu údajného vykorisťovania ujgurského obyvateľstva provincie. Tieto naratívy sú šírené americkou Medziparlamentnou alianciou pre Čínu (IPAC), Národnou nadáciou pre demokraciu (NED) financovanou CIA a Sorosovou Open Society. Je to súčasť americkej politiky na dotlačenie svojich spojencov k odpútaniu sa od Číny. V roku 2016 Čína predbehla USA a stala sa najväčším nemeckým obchodným partnerom. Nemecko je vysoko závislé na exporte a vyváža 80% svojej automobilovej produkcie, z toho 30% do Číny. Pre porovnanie USA vyvážajú do zahraničia len 12% v USA vyrobených áut.
Ceny energií dusia priemysel
Nemecko zažíva katastrofálnu priemyselnú recesiu. Výhodou nemeckého hospodárstva bola lacná ruská energia. Táto energia, ktorá roztáčala kolesá nemeckého priemyslu, je už dva roky preč. V dôsledku kolapsu nemeckého priemyslu bude prepustených približne 70 000 kvalifikovaných pracovníkov. VW zatvára dve svoje nemecké fabriky a ďalší budú nasledovať.
V oblasti energetiky USA vyčítali Nemecku závislosť na ruských palivách a tlačili na Nemecko aby ukončilo projekt Severný potok. Keď nefungovali sankcie boli 3 potrubia tohto projektu jednoducho zničené, za čím podľa nositeľa Pulitzerovej ceny novinára S. Hersha rovnako stáli USA. Nemecké médiá šokujúco mlčali a snažili sa zničiť Hershovu reputáciu. Pred vypuknutím ukrajinského konfliktu Nemecko dovážalo až 55% lacného plynu z Ruska, čo umožnilo Nemecku stať sa priemyselnou veľmocou. Ten bol z veľkej časti nahradený dovozom zemného plynu z USA za astronomické ceny, ako sa posťažoval nemecký minister hospodárstva. Francúzsko sa pripojilo k nemeckému obvineniu, že USA zneužívajú vojnu na Ukrajine na predaj predraženého plynu. Navyše sa tento plyn ťaží ekologicky mimoriadne škodlivým frakovaním, čo ale Zeleným v nemeckej vláde zjavne neprekáža. Je to predsa „slobodný a demokratický“ plyn, hoci čertovsky špinavý a drahý. Nedávno prezident Putin na ekonomickom fóre uviedol, že nedokáže pochopiť logiku Nemecka, ktoré zúfalo dováža ruský plyn plynovodmi cez Turecko a v skvapalnenom stave a nemá odvahu spustiť zostávajúce potrubie Severného prúdu. A tak je dnes Starý svet závislý od plynu, ktorý stojí štyrikrát až päťkrát viac ako v USA.
Z týchto dôvodov hneď po začiatku konfliktu a zavedení sankcií inicializovaných USA ceny plynu v Nemecku dramaticky vzrástli, čo sa pochopiteľne prejavilo najmä na výkone nemeckej ekonomiky, ale aj životnej úrovni nemeckých domácností, ktorým sa ceny zdvojnásobili. Nie je to však len o Nemecku. Ceny energií v podnikoch EÚ sú dvakrát vyššie ako u zahraničných konkurentov. Z tohto dôvodu klesá výroba v kľúčových odvetviach, ako sú chemický priemysel a oceliarstvo, v celej Európe. Ceny elektriny v Nemecku sú na tom ešte horšie a teraz sú najvyššie na svete. Pred 20 rokmi Nemecko pokrývalo jednu tretinu svojej energetickej spotreby jadrovými elektrárňami. Teraz zatvára posledné 3 funkčné jadrové elektrárne, čo ešte zhoršuje energetickú krízu krajiny. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že v roku 2025 bude elektrina v Európe stáť dvakrát viac ako v USA.
Nechá sa Nemecko „uzbrojiť“?
Ďalším bremenom nemeckého rozpočtu sú vojenské výdavky, ktoré na základe tlaku USA na podporu Ukrajiny a plnenia záväzku 2% výdavkov na zbrojenie v rámci NATO počas poslednej dekády podľa správy Greenpeace „Vyzbrojovanie Európy“ vzrástli o 42%. To si však Nemecko už nemôže dovoliť.
Dá sa Scholzovej premene veriť?
I tu zrejme treba hľadať dôvody, prečo chce Scholz zrazu urýchliť mierové rokovania o Ukrajine a dokonca schválil účasť Putina na nich. Vôbec to však nie je nezištné. Takto chce len zrejme zmierniť hroziacu politickú aj ekonomickú katastrofu. Už 72 percent Nemcov si myslí, že jeho vláda „zlyháva“, uvádza Lisa Haseldine v analýze pre The Spectator. Nemecký kancelár Olaf Scholz zjavne podľahol tlaku, aby znížil podporu Ukrajine a napravil vzťahy s Ruskom. V rozhovore pre nemeckú televíznu stanicu ZDF Scholz povedal, že mierové rokovania o ukončení ukrajinského konfliktu nie sú možné bez účasti Ruska.
„Som presvedčený, že teraz je ten správny čas na diskusiu o tom, ako môžeme dospieť k mierovému riešeniu tejto vojny,“ povedal Scholz. „S ukrajinským prezidentom sa zhodneme na tom, že Rusko musí byť zapojené do akýchkoľvek rokovaní.“
Scholz sa vyjadril po piatkovom stretnutí s Volodymyrom Zelenským vo Frankfurte, na ktorom lídri rokovali o „spoločnom úsilí o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine“. Nemecké a ukrajinské vládne správy o tomto podujatí sú nejasné, ale potvrdzujú, že lídri diskutovali o „možných ďalších krokoch“ pred ďalším kolom mierových rokovaní.
Zázračná premena Scholza v otázke mierového riešenia ukrajinského konfliktu bola teda zjavne okrem katastrofálnych výsledkov nemeckého hospodárstva spôsobená aj rovnako katastrofálnymi (pre vládnuce strany) výsledkami volieb v Durínsku a Sasku začiatkom tohto mesiaca. Tie ukázali, že podpora kancelárovej Sociálnodemokratickej strany (SPD), ako aj jeho koaličných partnerov, Slobodnej demokratickej strany a Zelených, sa rozpadá. Nový prieskum verejnej mienky, ktorý v piatok zverejnila televízia ZDF, ukázal, že už 72 % Nemcov si myslí, že Scholzova vláda „zlyháva“.
V komunálnych voľbách si najlepšie počínali krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko a ľavicová Únia Sarah Wagenknechtovej. Obe strany sú za ukončenie vojenskej podpory Ukrajiny a zlepšenie vzťahov s Moskvou, čo sú myšlienky, ktoré u voličov rezonujú. Júnový prieskum časopisu Focus ukázal, že viac ako 80 % voličov Alternatívy je za „diplomatické riešenie“ konfliktu.
Do ďalších federálnych volieb v Nemecku zostáva už len niečo vyše roka. Mnohí predpovedajú, že k moci sa dostane Kresťanskodemokratická únia (CDU) a Scholzova SPD sa už v niektorých prieskumoch dostala pod Alternatívu pre Nemecko. V dôsledku toho sa kancelár musí snažiť nejako zmierniť hroziacu katastrofu. Dvanásť mesiacov je príliš krátky čas na to, aby sa úplne odstránili faktory, ktoré odháňajú voličov od semaforovej koalície do náručia Alternatívy a Únie, ale zmena taktiky v otázke Ukrajiny by mohla tento exodus aspoň dočasne zastaviť. Takže skôr ako snaha o záchranu nemeckej ekonomiky a životnej úrovne voličov je za touto Scholzovou premenou a totálnym obratom úbohý politický kalkul, ako opätovne oklamať voličov.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
