Bratislava 14. augusta 2021 (HSP/Foto:TASR/AP/DPA-Sven Hoppe)
Koronacisti chcú pristúpiť k ďalšiemu kroku pri budovaní nového koronového sveta: pokúšajú sa otvoriť ďalšie Overtonovo okno, aby sa začalo diskutovať aj o zavedení niečoho, čo v mnohých ohľadoch silne pripomína z histórie známe koncentračné tábory
Ako by to mohlo vyzerať, načrtáva úvaha, ktorú nepriniesol azda nejaký obskúrny web, ale vyrukovala s ním samotná CDC (Centers for Disease Control and Prevention, čiže Centrum pre zvládnutie a prevenciu chorôb), teda inštitúcia, ktorá v tejto pandémii od jej samotného počiatku v USA a tým aj vo svetovom meradle zohráva kľúčovú úlohu.
CDC v uvedenom dokumente (viď tu) navrhuje „štítový prístup“ na predchádzanie infekciám Covid-19. Jeho podstatou je obmedzenie kontaktu medzi jednotlivcami s vyšším rizikom vzniku závažných chorôb a „bežnou populáciou“. Toto obmedzenie kontaktu formuluje dokument nasledovne:
„Jedinci s vysokým rizikom by boli dočasne premiestnení do bezpečných alebo ,zelených zón‘ zriadených na úrovni domácnosti, susedstva, tábora/sektora alebo komunity v závislosti od kontextu a prostredia. Mali by minimálny kontakt s rodinnými príslušníkmi a inými obyvateľmi s nízkym rizikom.“
Inými slovami, segregácia by postúpila do štádia, ktoré poznáme z histórie: ľudia by boli na základe nejakej stigmatizácie (tentoraz to nie je žltá hviezda) umiestňovaní do koncentračných (tentoraz sa tak nevolajú) táborov, len preto, že to nariadi nejaká autorita (tentoraz to nebude inkvizičný tribunál ani doktor Mengele). Dôležité je poznamenať, že z viacerých formulácií v dokumente vyplýva, že autori úplne automaticky predpokladajú, že tento mechanizmus nebude zavedený iba v USA, ale aj ďalších v krajinách sveta.
Aj samotný dokument spomína principiálnu nedokonalosť uvedeného segregačného mechanizmu: že neúmyselné zavedenie vírusu do „zelenej zóny“ môže mať za následok rýchly prenos medzi najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré sa tento prístup pokúša chrániť.
Ako by to malo vyzerať v praxi? Pre „vysoko rizikových“ občanov by boli zriadené tábory o veľkosti cca 5 až 10 domácností. Mohli by to byť rôzne komunitné budovy, školy, osady či iné vhodné miesta. Ľudia by opustili svoje domovy a presťahovali sa do týchto táborov. Nemali by povolený žiadny pohyb mimo svojej „zelenej zóny“.
Na aký dlhý čas by tam boli presunutí? Nuž, pochopiteľne, dovtedy, kým bude nebezpečenstvo trvať. A vie niekto povedať, dokedy tu bude koronová pandémia? Aj samotný dokument naznačuje, že netreba rátať so skorým ukončením segregácie, a že bude pravdepodobne predlžovaná.
Do zóny by nemal prístup nikto zvonka: existoval by iba jeden kontaktný bod pre zásobovanie. Každá zelená zóna by bola špeciálne monitorovaná určeným personálom a mala by svoj presný prevádzkový poriadok. Internované osoby si budú svoj tábor samy čistiť a udržiavať. Pohyb z a do zóny by bol prísne strážený.
Vysokorizikové deti či ľudí so špecifickými chorobami by mal na starosti vyhradený dozorca opatrovateľ/opatrovateľka. Dokument berie do úvahy, že rozdelenie rodín a izolácia rodinných príslušníkov, strata slobody a ďalšie nepríjemnosti budú spôsobovať problémy, a preto rátajú so zavedením „psychosociálnych podporných štruktúr/systémov.”
V dokumente sa píše: „Izolácia jednotlivcov a obmedzenie ich interakcií, sprevádzané sociálnym a ekonomickým rozvratom, na úrovni domácnosti vyvoláva obavy z možného zvýšeného rizika partnerského násilia.“
Teda bude treba tábory dobre strážiť, aby k násiliu nedochádzalo. Dokument tiež zdôrazňuje, že na uväznených treba dôkladne psychologicky a pedagogicky pôsobiť, aby si stále pripomínali, že to všetko, čo sa deje proti ich vôli, sa deje len a len pre ich dobro.
Nepripomína vám to všetko čosi z histórie? Pamätáte sa na heslo Práca oslobodzuje (Arbeit macht frei)? Možno nad týmito tábormi bude umiestnený iný pekný nadpis, ktorý tiež vojde do histórie. Napríklad „Odlúčenie je záchrana“ alebo také voľačo.
Poučí sa ľudstvo niekedy z chýb, ktoré robí stále dokola? Alebo je odsúdené vždy potom, ako pamätníci pomrú alebo stratia vplyv, ich opakovať stále znovu a znovu?
Ivan Lehotský