Bratislava 31. mája 2024 (HSP/Foto:Facebook/Peter Bardy)
Neuveríte, s akou trúfalosťou prišiel do debaty .týždňa Matúš Kostolný (Denník N). Vraj politici by si mali zobrať ponaučenie z novinárskej kritiky! Tento Kovačičov ideologický klon, si myslí, že z kritiky novinárov by si politici mali „niečo zobrať“, aby neopakovali do budúcna svoje chyby!
To je mi zas humoru. Kto je tento človek, aby radil ľuďom pri moci, ako s ňou majú narábať? Čo on kedy riadil okrem elévov z červeného denníčka? Akú moc aplikoval, za aký územný celok a národ bol zodpovedný?
Že má vôbec tú drzosť sa pasovať do úlohy „múdreho kritického hlasu“!
Než budeme pokračovať, ujasnime si nasledovnú vec: politické diskusie na JOJke a Markíze nezanikli „lebofico“. Zanikli, pretože neumožnili predstaviteľom vládnej koalície férový prístup. Do takých formátov, kde nedostanete rovnaký priestor a možnosť slobodne dokončiť myšlienku, je zbytočné chodiť.
Uznajte, Kovačič a Dibáková skákali hosťom do reči a „opravovali“ ich – avšak nielen z faktografického hľadiska (to je potrebné), ale z hľadiska svetonázorového (to je pre moderátora neprípustné). Veď koaličný politik s vlastným názorom napríklad na korene konfliktu na Ukrajine bol pomaly prezentovaný ako ultimátny predstaviteľ spoločenského zla…
A vieme, ako to skončilo.
Teraz si v štúdiu .týždňa sadli k moderujúcemu Eugenovi Kordovi šéfredaktori Hríb, Bárdy (Aktuality) a Kostolný (Denník N). A už to išlo: Orbanizácia médií! Hríb totiž tvrdí, že Orbán „ovládol verejný priestor“ prostredníctvom „rôznych pák“ a preto stále vyhráva voľby. (Toto vôbec nezaváňa konšpiráciami…)
Hej, a Maďari sú hlúpi, že by sa mali zle a volili stále toho istého človeka len preto, že o ňom informujú médiá v pozitívnom svetle (ak tomu naozaj tak je)? Veď tam tiež existuje alternatíva a voľný prístup ku každému druhu informácií!
Ale sledujte toto: Podľa Hríba sú všetky naše TV nastavené po novom tak, že „únos štátu“ sa má podariť.
Čo to je za fantazmagóriu? Nie je toto šírenie poplašnej správy?
Ale nie, to len Hríb a spol. potrebujú bulvarizovať politiku. To je to, čo predáva. Veď z akého iného dôvodu by mal aktuálny .týždeň na obálke zápalkovú škatuľku potiahnutú slovenskou vlajkou a s nadpisom Ako uhasiť horiacu krajinu?
Rovnako dobre predsa mohli dať na titulku pozitívnu správu, že premiér „krajiny“ sa zotavuje s dobrou prognózou! Ale to by im asi čitatelia obúchali o hlavu, veď už si ich vychovali na svoj obraz…
Pán Hríb si zrejme pomýlil Slovensko s Ukrajinou z obdobia, keď tam nacionalistická klika usporiadala fakľový pochod… To je tá skutočná krajina v plameňoch – a bola v nich omnoho skôr, než začala ruská vojnová operácia…
Ale na túto tému je dovolené mať len jeden názor, všakže, vážená bratislavská kaviareň?
Kostolný plače, že českí majitelia Markízy nereagujú promptne pri plnení požiadaviek stovky zamestnancov, aby pokračovalo Na telo aj s Kovačičom, a aby prestalo dochádzať k údajným zásahom do tvorby. Vraj treba „zachrániť demokraciu“.
Koľkokrát sme tu už mali tento, prepáčte za výraz, žvást? Koľkokrát sme vysvetľovali, že piliere zastupiteľskej demokracie sú legislatíva, exekutíva, a judikatúra? O čom títo ľudia rozprávajú, keď vyzdvihujú Markízu, teda obyčajnú súkromnú televíziu, na „pilier“ demokracie u nás?!
Kovačič a tých sto aj niečo ľudí, čo ho podporuje, sú len hlásnymi trúbami liberalizmu. Bodka! Kamaráti s opozičníkmi od progresívcov až po SASku, zaujatí, ideologickí androidi.
Lenže Markíza je len bočný projekt veľkopodnikateľov; má generovať zisk, nie „zachraňovať“ demokraciu – a už vôbec nie tú liberálnu! Ani za „mečiarizmu“ nezachraňovala žiadnu demokraciu – iba sa priklonila k jednej časti politického spektra. Alebo keď propagovala Rudolfa Schustera a stranu ANO, ako priznáva aj Hríb.
Tým dala už vtedy najavo, čo zastupuje – aktuálne politické a finančné záujmy svojich vlastníkov. Pragmatizmus nadovšetko, business as usual. Štandard doby.
Teraz však majú páni v štúdiu s Kordom jasno: „slobodná“, resp. „normálna“ žurnalistika má namále.
Viete, čo sú slobodné médiá? Rozhodne to nie sú tie, ktoré vytvárajú spoločenský naratív o démonickom SMERe a anjeloch z opozície, mimovládok a plátkov ako sú Denník N či Aktuality.
Mimochodom, Kovačič, z ktorého sa teraz snažia vytvoriť pomaly národného hrdinu v boji za slobodu, sa dopustil vážneho pochybenia, keď si privlastnil minútu vysielacieho času. Ako píše zástupca Markízy, rešpektovaný novinár a člen redakčnej rady skupiny CME, Hans Mahr: „Niet pochýb, že Michal Kovačič porušil novinárske povinnosti a interné CME usmernenia. Počas svojej dlhej profesionálnej kariéry si nepamätám situáciu takéhoto neprofesionálneho a neprijateľného zneužitia vo vysielaní zo strany moderátora politickej relácie, ako minulý týždeň predviedol pán Kovačič. Využitím živého vysielania pre osobné ambície neporušuje len redakčné usmernenia, ale aj ohrozuje princípy slobody médií, je to neetické a nemožno tolerovať. Vzhľadom na túto udalosť plne podporujem rozhodnutie TV Markíza pozastaviť reláciu na letnú sezónu.“
Postoj zamestnávateľa je jasný. O čom sa dá ďalej debatovať?
Kostolný tvrdí, že táto vláda chce médiá doslova „zničiť“. Vraj preto obviňujú médiá z podielu viny na atentáte na Roberta Fica. Nuž, vážený pane, médiá obviňuje aj slovenský národ, ako ukázal nedávny nezávislý prieskum. Ideme sa tváriť, že ľudia boli zmanipulovaní? A kým, čím? Keď médiá hlavného prúdu, ani RTVS, ešte neboli „zničené“?
Nie, nie. Títo liberálni žurnalisti nedokážu pochopiť a už vôbec nie prijať, že Slovensko sa netočí len okolo Bratislavy a názorového sveta úzkej skupinky ľudí, ktorí sú výnimoční len tým, že majú silné hlasivky, a tak ich je viac počuť.
Bolo by načase spamätať sa.
Hríb férovo dodáva, že slobodné médiá na Slovensku budú vždy – myslí tým tlačoviny, za ktoré zodpovedajú členovia debaty. Ich súdržnosť vraj zabezpečí prežitie slobodnej žurnalistiky.
Avšak, ako dodáva Hríb, bulvár aj komerčné TV sa dostávajú na vládnu stranu. Bulvár nesledujem, ale televízie sa práveže dostávajú konečne do zdravej, normálnej podoby.
A môžeme tomu pokojne hovoriť normalizácia – v aktuálnom zmysle a situácii ide o pozitívny krok, k náprave toho, čo uletelo do extrémnej podoby, do propagandy progresivistických ideí.
Veď práve preto prestali vládni predstavitelia chodiť politických debát – ich tvorcovia sa stali tendenčnými. Progresivistickí aktivisti medzi novinármi si teda sami podpílili konár.
Hríb pokračuje, že mať slobodné médiá v nedemokratickom režime je fajn, ale nestačí to. Aký nedemokratický režim už zas? Toto je škandalózna rétorika. Klamlivá, vychádzajúca z mylného predpokladu, že žijeme v liberálnej demokracii.
O tom už sme písali minule – Slovenská republika sa z Ústavy nemôže viazať na žiadnu ideológiu, a teda ani na liberalizmus!
Myšlienky, ktoré nám liberálna agenda chce podsúvať ako prirodzené, či už ide o Zelenú dohodu, vznik európskeho superštátu alebo homosexuálne svadby, prirodzené vôbec nie sú. Nie sú to hodnoty dané od narodenia, my sa predsa nerodíme do prostredia, kde je všeobecná zhoda na existencii 72 genderov!
Bárdy sa pre zmenu mylne nazdáva, že vplyv novinových titulkov nemá zásadnejší vplyv na spoločenskú klímu. Práve naopak, titulok je tá „kotva“, ktorou si noviny pripútajú čitateľa, aby klikol na článok a otvoril ho. Ako už som spomínal prv – z toho dôvodu maľuje nový .týždeň Slovensko ako horiacu krajinu…
Napísať dobrý titulok k článku je samostatná zručnosť, ktorú neovláda každý novinár na jednotku – preto bývajú aj titulky prepisované editormi.
Nie, pán Bárdy, nad niektorými vecami sa ruky umyť nedajú.
Aj Hríb „ostro odmieta“ (dokonca opakovane) spoluzodpovednosť za atentát – či už médií alebo protestných zhromaždení. Veď dobre. Dejiny si budú pamätať, kto označoval Fica a SMER za spoločenské Zlo. Pán šéfredaktor nechápe, že cieľ z človeka neurobia vulgarizmy. To by potom ľudia bili rad radom tých, ktorým nakladá v starších pesničkách raper Rytmus.
Môžeme odporúčať pánom z debaty už ani nie sebareflexiu, ale skôr doštudovanie elementárnej psychológie. Napokon, odborníci z tejto sféry už sa k téme vyjadrili.
A na záver: Tento článok píšem v čase, keď stovka markizákov vyhlásila štrajkovú pohotovosť. Situáciu vyriešilo vedenie v pokoji: Kovačiča odpojili od mailu, zakázali mu vstup, a na bezpečnosť vysielania dohliada SBS. Televízne noviny boli odvysielané v riadnom čase, ako obvykle.
Kovačičovi zástancovia si s ním medzitým robia selfie v čiernych tričkách – je symptomatické, že medzi nimi vidíte v drvivej väčšine tváre, ktoré akoby len nedávno dosiahli plnoletosť.
Deti.
Ale zabúdajú na jednu vec: každý je nahraditeľný. A kým dejiny budú pamätať na atentát na Roberta Fica aj s jeho príčinami, na markizácky „čierny deň“ si nespomenie nik.
Ako hovorí stará arabská múdrosť: Psy síce brešú, ale karavána ide ďalej…
PS: Tvrdiť, že Kovačič sa vo vysielaní ozval „vo verejnom záujme“, je účelová skratka. On sa totiž v prvom rade ozval, pretože jemu osobne sa nepáčil spôsob vedenia relácie, v ktorej robil moderátora.
A nikdy to nebola „jeho“ relácia. Kovačič je len obyčajný ľudský zdroj ako všetci ostatní podriadení pracovníci; drobné koliesko v kapitalistickej korporátnej schéme. Koliesko naleštené, ale stále len koliesko. A kolieska nemôžu určovať, ako má bežať stroj ako celok.
Aj keď jeho dlhoročným ideologickým vplyvom sa už teda slovenská žurnalistika stihla slušne vykoľajiť…
Prečítajte si tiež:
- Časť zamestnancov TV Markíza vstúpila do štrajkovej pohotovosti
- Začína štrajková pohotovosť. Vedenie TV Markíza odmietlo ultimátum rebelov okolo Kovačiča
22.4°C
Pondelok 
Streda 
Utorok 
23.3°C
Štvrtok 
17.4°C
Štvrtok 
17.5°C
.jpg)
.jpg)
.jpg)
