„Reč je o stratégii neokolonializmu, ktorú si USA už odskúšali v Iraku a v Líbyi a ktorá spočíva v podpore akýchkoľvek, dokonca aj tých najdivších ideológií, na oslabenie zákonných vlád,“ povedal.
Rusko podľa neho „vystupuje za rovnoprávnu a vzájomne výhodnú spoluprácu s ktorýmikoľvek štátmi v rámci koncepcie multipolárneho sveta a vždy bude prekážkou na ceste realizácie podobných „stratégií“.
Sergej Šojgu vysvetlil, že základnými etapami neokoloniálnej stratégie je oslabenie zákonného vedenia, zinscenovanie použitia zbraní hromadného ničenia alebo humanitárnych katastrof, použitie vojenskej sily na vytvorenie „riadeného chaosu“. Toto všetko vraj vytvára „výhodné podmienky“ na vyciciavanie aktív nadnárodnými korporáciami pre hospodárstvo USA.
O napätí medzi Ruskom a USA
„Z americkej strany často počujeme, že kríza v bilaterálnych vzťahoch je vyvolaná údajne agresívnym konaním Ruska na medzinárodnej scéne. Lenže, podľa nášho hlbokého presvedčenia, napätie v našich vzťahoch sa po celý čas umelo vyvolávalo tými americkými elitami, ktoré sú presvedčené, že svet sa delí na americký a nesprávny“, povedal Šojgu.
Ruský minister obrany tiež pripomenul, že to boli USA, ktoré „za ostatné roky jednostranne trhali kľúčové dohody, tvoriace chrbtovú kosť globálnej bezpečnosti“. „Napriek sľubom, daným sovietskemu vedeniu počas procesu zjednocovania Nemecka, Washington inicioval rozšírenie NATO na východ k naším hraniciam“, poznamenal Šojgu.
Minister tiež uviedol, že „ako prezident Ruskej geografickej spoločnosti už dávno chce americkým kolegom darovať glóbus, aby sa naň pozreli a vysvetlili nám, prečo sa nimi ohlasovaní „nepriatelia Ameriky“ nachádzajú na Blízkom a Ďalekom východe a všetky ich vojenské základne a zoskupenia sa tlačia pri hraniciach Ruska“?
„Nás obviňujú z nejakých agresívnych plánov voči Západu, ktorý sám pokračuje v sťahovaní nových síl k našim hraniciam“, povedal Šojgu a ako príklad uviedol rozhodnutie vedenia NATO z júna toho roku o vytvorení dvoch nových veliteľstiev na obranu námorných komunikácií a zabezpečovanie operačných presunov amerických vojsk z USA do Európy a taktiež posilnenie kontingentu aliancie v Pobaltí, Rumunsku, Bulharsku a v Poľsku z 2 na 15 tisíc vojakov s možnosťou jeho ďalšieho rýchleho posilnenia do 60 tisíc vojakov.