Bratislava 7. júna (TASR) – Kirgizská Federácia extrémnej turistiky a horolezectva (Federation of Extreme Tourisme and Mountaineering, FETA) sa obrátila na Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v kazašskej Astane aj v roku 2012 a požiadala o kontakt na príbuzných na Slovensku vo veci posúdenia pochovania telesných pozostatkov horolezcov. Pod Leninovým štítom 13. júla 1990 v lavíne zahynulo päť občanov bývalého Československa.

Ako ďalej TASR informoval hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR (MZV SR) Boris Gandel, iniciatívu v danej veci mala kirgizská FETA, nie vládne orgány. FETA sa na MZV SR obrátila už v roku 2008.

Slovenský Zastupiteľský úrad v Astane, ktorý zastupuje SR v Kazašskej republike i v Kirgizsku, sa skontaktoval s predsedom Slovenského horolezeckého spolku JAMES. Ten poskytol kontakty na vtedajšieho vedúceho výpravy aj na jedného zachráneného horolezca. Tieto kontakty veľvyslanectvo listom veľvyslanca z 13. apríla 2012 zaslalo riaditeľovi kirgizskej federácie s prosbou, aby veľvyslanectvo paralelne informovali o krokoch, ktoré budú v tejto veci realizovať. Slovenské veľvyslanectvo v Astane odvtedy nedostalo žiadnu informáciu, uviedol hovorca MZV SR.

Na riešenie prípadov úmrtia občanov SR v zahraničí je príslušný zastupiteľský úrad (ZÚ), v konkrétnom prípade horolezcov ide o ZÚ v kazašskej Astane. Riešenie prípadov úmrtia sa riadi medzinárodnými zmluvami, ktorými sú Slovenská republika (SR) a prijímajúci štát viazaní. Pre SR je záväzný Medzinárodný dohovor o preprave mŕtvol a Dohoda o prevoze tiel mŕtvych osôb. V zmysle všeobecných podmienok, v prípade potreby alebo na požiadanie, poskytne ZÚ pozostalým (obstarávateľom pohrebu), prípadne orgánom štátu, v ktorom k úmrtiu došlo, súčinnosť pri prevoze telesných pozostatkov zosnulých do SR, alebo pri vysporiadaní úmrtia v štáte – napríklad spopolnenie v mieste úmrtia a doručenie urny či pochovanie v mieste úmrtia. ZÚ poskytne pozostalým kontakt na miestne pohrebné organizácie s orientačnými cenami na prepravu, prípadne pohrebu v cudzine, vysvetlil Gandel.

Náklady spojené s prípravou a prepravou telesných pozostatkov v rakve, spopolnením a prepravou v urne, prípadne pohrebom na mieste, hradí obstarávateľ pohrebu.

V prípadoch, ak niet pozostalých po zosnulom, alebo pozostalí z finančných či iných dôvodov odmietnu repatriáciu, spopolnenie prípadne dovoz spopolnených pozostatkov, ZÚ preverí možnosť uloženia tela do hrobu či jeho spopolnenia na náklady príslušnej obce v zahraničí, na ktorú sa v prípade zákonnej úpravy prijímajúcej krajiny táto povinnosť respektíve možnosť vzťahuje. ZÚ tak koná vždy na základe písomného notárom overeného súhlasu s pohrebom v cudzine, alebo s jeho spopolnením, uložením urny, príp. rozprášením popola, od pozostalých zosnulého. Ak pozostalých niet, požiada o písomné stanovisko alebo súhlas obce v SR, v ktorej mal zosnulý pred úmrtím evidovaný trvalý pobyt, objasnil Boris Gandel.

Pozostalí (obstarávatelia pohrebu) musia teda tieto prípady riešiť v úzkej súčinnosti so ZÚ SR v Astane, dodal hovorca MZV SR pre TASR.

FETA poslala na Slovensko prostredníctvom kirgizského vojnového veterána Karavaja Asanalieva oficiálny list na svojom hlavičkovom papieri s okrúhlou pečiatkou a podpisom predsedu FETA V. Bogoľubova. Predstaviteľ kirgizskej Asociácie vojnových veteránov Karavaj Asanaliev sa v dňoch 23.-24. mája zúčastnil v Bratislave na Konferencii Misia mieru a priateľstva. TASR sa podarilo získať kópiu listu FETA. V ňom sa kirgizská horolezecká federácia obracia na príbuzných horolezcov, ktorí 13. júla 1990 zahynuli v lavíne, aby sa rozhodli, či dajú súhlas na pochovanie svojho rodinného príslušníka, alebo či si po telesné pozostatky prídu.

FETA v liste konštatuje, že v ostatných rokoch došlo k topeniu ľadu a jeho zosuvu z výšky 5200 metrov nad morom na 4500 metrov nad morom, v dôsledku čoho sa objavili telá horolezcov. Kirgizská federácia hľadá príbuzných zosnulých horolezcov, aby sa s nimi mohla dohodnúť o všetkých otázkach týkajúcich sa pochovania pozostatkov. FETA predpokladá, že tieto úkony uskutoční v roku 2012, uvádza v liste.

FETA sa usiluje doriešiť následky jednej z najväčších horolezeckých tragédií. Na horolezcov 13. júla 1990 spadla lavína. Na mieste pod tisíckami ton ľadu a snehu zahynulo 43 ľudí, medzi nimi aj občania vtedajšieho Československa.

České periodikum tyden.cz 23. septembra 2008 v článku "Čtyřicet horolezců leželo pod lavinou osemnáct let" prinieslo informáciu, že kirgizské úrady objavili v pohorí Ťan-šanu ostatky tiel 40 horolezcov, ktorí na svahu vtedajšieho Leninovho štítu (Pik Lenina, od roku 2006 Pik Abú Alí ibn Síná) zahynuli. "Všetci nezvestní horolezci boli Slováci z Banskej Bystrice a okolia a patrili do už zaniknutého horolezeckého oddielu v Slovenskej Ľupči," povedal pre český zdroj v septembri 2008 bývalý predseda toho oddielu Otto Vincze.

Lavína, ktorá sa pod Leninovým štítom uvoľnila 13. júla 1990 v dôsledku zemetrasenia v Afganistane, zmietla základný tábor medzinárodnej expedície profesionálnych horolezcov z asi 20 štátov sveta postavený vo výške 5300 metrov. V lavíne zostalo 43 obetí. Podľa správ z roku 2008 jedno z najväčších nešťastí v dejinách horolezectva prežili dvaja členovia expedície- Slovák Miroslav Brozman a Rus Alexej Koreň.

Podľa listu FETA medzi obeťami boli československí občania Vladimír Devid, Bronislav Velenš, Miloš Šivec, Ján Perďoch a Dušan Uličný. Tyden.cz uviedol dve mená v inom prepise: Vladimír Dávid a Vladimír Valent.