Bratislava 29. decembra 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA-Kancelária NR SR)
Slovenská národná strana je zhrozená politickou partizánčinou a intelektuálnou prostotou koaličných poslancov, ktorú včera predviedli pred očami verejnosti
To, čo urobili, je svedectvom ich totálnej neznalosti pokiaľ ide o platné legislatívne procesy. Tie sa nemôžu meniť ani vyhláškou hygienika, ani obídením slovenskej Ústavy a už vonkoncom nie degradovaním parlamentu do pozície podriadenej slúžky vlády. To je v parlamentnej demokracii európskeho formátu priamo absurdné.
Rovnako absurdné bolo hlasovanie za umelohmotnou fóliou v hlavnej rokovacej sále.
Od verejnosti žiada vláda zodpovednosť, disciplínu, odriekanie v rodinných bublinách. Dobre platení parlamentní poslanci však môžu nákazu šíriť priamo v parlamentných laviciach. Keby tá nákaza zostala iba v samotnom parlamente tak si človek povie – tak im treba, keď sú hlúpi. Horšie ale je, že svojim rozhodnutím definitívne nakazili celú spoločnosť. Úplne najkomickejšie je, že parlamentní poslanci si odhlasovali svoje vlastné poníženie.
Zmenili spoločenskú hierarchiu. Z parlamentu urobili obyčajný lacný komparz, ktorý bude dodatočne odsúhlasovať to, čo si vláda a hlavný hygienik zmyslia.
Môžeme sa veru tešiť na novodobú totalitu, ktorá zahanbí nielen mečiarizmus, ale aj stalinizmus minulého storočia. Čo však môžeme chcieť od koaličných poslancov, ktorých politická a najmä mentálna kapacita dosahuje intelektuálnu úroveň „ňu, ňu, ňu, alebo blá, blá, blá…“
Pred sviatkami apelovala vláda na zodpovednosť ľudí a v súvislosti so zmiernením pandémie hovorila o bublinách. Tá istá vláda, ktorá sa má mimochodom zodpovedať za všetky svoje kroky parlamentu, si šliapla na vlastný jazyk. Včera urobila z najvyššieho zákonodarného orgánu obyčajný Bublifuk.
Z poslancov zdanlivo urobila výnimočných „nadľudí“, ale v skutočnosti nimi úplne pohŕdla. A právom nimi i touto neschopnou, papalášskou vládou pohŕda aj slovenská verejnosť.
Predstavte si obyčajného pozitívne testovaného občana, ktorý by si dovolil ísť do práce niečo dokončiť. Spáchal by trestný čin šírenia nebezpečnej choroby, za ktorý sú v núdzovom stave sprísnené tresty.
Pritom najväčší trest si zaslúži vláda, ktorá si pod pláštikom pandemického opojenia uzurpuje nielen politickú, ale aj ekonomickú moc a rozhodovanie výlučne do svojich rúk. Ignoruje výberové konania, ticho prihráva miliónové zákazky svojim sympatizantom, drzo porušuje Ústavu…v presvedčení, že Slovák vydrží všetko.
Ale to bude posledný omyl vlády. Na jej náhrobnom kameni bude veľavravný nápis: Ňu-ňu-ňu…blá-blá-blá.