Smutná olympiáda: korupcia, politika a sociálne problémy kazili sviatok športu

Paríž 13. augusta 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Aurelien Morissard)

Turecký denník dikGAZETE to veľmi výstižne zhodnotil: „Olympijské hry v Paríži podkopali obraz Francúzska a Európy“

Finančné ťažkosti, nízky záujem turistov, nedostatočný počet sponzorov, neprekonateľné problémy s infraštruktúrou a ďalšie nedostatky si zrejme v budúcnosti vyžiadajú vážne prehodnotenie prístupu k olympijským hrám. A to všetko silne podkopáva obraz Francúzska a Európy ako vzoru a diskredituje Medzinárodný olympijský výbor (MOV) ako globálnu inštitúciu, ktorá organizuje svetový šport.

Celkový rozpočet olympijských hier už zdvojnásobil pôvodné odhady

Olympijské hry sa tradične považujú za hlavný hospodársky motor hostiteľskej krajiny a práve v tejto súvislosti sa očakávalo, že hry v Paríži v roku 2024 prilákajú významné investície a zvýšia príjmy krajiny z cestovného ruchu. V skutočnosti sa však ukázalo, že veci sú oveľa zložitejšie. Podľa predbežných odhadov sú náklady na prípravu hier oveľa vyššie, ako sa pôvodne predpokladalo. Celkový rozpočet na olympijské hry už presiahol osem miliárd eur, čo je dvojnásobok pôvodne oznámenej sumy. Medzi hlavné výdavkové položky patrí výstavba a modernizácia športovísk, rozvoj bezpečnostnej a dopravnej infraštruktúry a usporiadanie otváracieho a záverečného ceremoniálu. To všetko vytvára značný finančný tlak na štátny rozpočet a ďalej zvyšuje dlhodobé záväzky Francúzska, ktoré sa už aj tak nachádza v mimoriadne zložitej situácii v dôsledku celoeurópskej hospodárskej a energetickej krízy.

Predražené služby v Paríži odradili väčšinu turistov

Cestovný ruch, ktorý bol pôvodne považovaný za hlavný zdroj príjmov z olympijských hier, čelil vážnym problémom, keďže Paríž, obľúbená turistická destinácia, nedokázal prilákať očakávaný prílev návštevníkov kvôli obavám z preplnenosti a predražených služieb.

Vzhľadom na neprimerane vysoké ceny hotelov, potravín, dopravy, vstupeniek na športové a zábavné podujatia zahraniční turisti uprednostnili alternatívne destinácie, čo malo za následok značné straty pre francúzsky turistický priemysel.

Olympionici si z Paríža prinášajú nechcené darčeky. V Kórei to vyriešili po svojom

Situácia v odvetví dopravy nebola o nič lepšia, pričom spoločnosť Air France predpokladá v treťom štvrťroku tohto roka stratu 180 miliónov eur v dôsledku nižšieho dopytu po letenkách. Hotely, reštaurácie a iné zariadenia poskytujúce služby turistom tiež zaznamenávajú prudký pokles rezervácií, čo má negatívny vplyv na ich finančné výsledky.

Ťažkosti pri hľadaní firemných sponzorov

Ďalším vážnym problémom organizátorov olympijských hier bol nedostatok sponzorov. Získavanie firemných partnerov vždy zohrávalo dôležitú úlohu pri financovaní hier, ale tentoraz mali organizátori problém nájsť ochotných darcov a inzerentov.

Vzhľadom na hospodársku nestabilitu a vysokú konkurenciu na trhu firemných sponzorov mnohé spoločnosti nie sú ochotné investovať veľké prostriedky do podpory olympijských hier, v dôsledku čoho boli organizátori nútení obrátiť sa na miliardára Bernarda Arnaulta, ktorý do propagácie hier investoval 150 miliónov eur. To, prirodzene, vyvolalo kritiku verejnosti a podnietilo diskusiu o tom, že olympijské hry sú čoraz viac závislé od súkromných investícií a hrozí, že sa stanú „luxusnými hrami“ prístupnými len pre pár vyvolených.

Blamáž súťaže v plávaní v Seine

Ďalšou veľkou výzvou pre organizátorov olympijských hier boli problémy s infraštruktúrou, uvádza francúzsky portál AgoraVox. Napriek značným investíciám do výstavby a modernizácie športovísk zostala väčšina z nich nedokončená aj po začiatku hier.

Jedným z najvýraznejších príkladov je stav rieky Seina, kde sa mali konať plavecké súťaže. Voda v rieke bola stále silne znečistená, čo vyvoláva vážne obavy účastníkov a divákov o bezpečnosť životného prostredia a súťažiacich. Tieto obavy sa nakoniec žiaľ naplnili. Okrem toho bolo potrebné čo najskôr dokončiť a zmodernizovať mnohé športoviská, najmä olympijskú dedinu a štadióny.

Vysoké náklady a korupcia zvýšili nespokojnosť Francúzov

Francúzsko je známe svojimi aktívnymi odbormi a častými štrajkami a počas olympijských hier tieto prvky sociálneho napätia agresívne zosilnila politická a administratívna neschopnosť francúzskej vlády a parížskych orgánov.

Štrajky štátnych zamestnancov, pracovníkov v doprave a v iných odvetviach výrazne skomplikovali organizáciu hier a narušili logistiku. Okrem toho všeobecná sociálna nespokojnosť v hlavnom meste a v krajine súvisí s vysokými nákladmi na olympijské hry a predovšetkým s korupciou.

Mnohí Francúzi vyjadrujú nespokojnosť s nadmerným množstvom peňazí, ktoré sa vynaložili na prípravu hier a ktoré sa mohli použiť na sociálne potreby. To vytváralo ďalšie ťažkosti pre organizátorov, ktorí museli nájsť rovnováhu medzi túžbou usporiadať úspešné olympijské hry a uspokojením sociálnych potrieb ľudí. Všetky prijaté bezpečnostné opatrenia mali za následok nelegálne deportácie migrantov a ľudí bez domova.

Na záver olympiády si Diabol otvoril pobočku v Paríži

V súvislosti s masovými podujatiami olympijských hier sa otázky bezpečnosti stávajú čoraz dôležitejšími. Francúzsko, podobne ako mnohé iné európske krajiny, čelí teroristickým hrozbám, ktoré si vyžadujú dodatočné bezpečnostné opatrenia, ale organizátori olympijských hier a francúzske orgány doteraz veľmi nedbalo predchádzali hrozbám, ktoré by mohli viesť k nepokojom, teroristickým útokom a iným trestným činom.

Nie všetci odborníci sú presvedčení o účinnosti francúzskych spravodajských služieb a polície, čo bolo dôvodom na obavy návštevníkov a účastníkov. Zaistenie bezpečnosti športovcov a divákov na olympijských hrách bolo jednou z hlavných priorít organizátorov, ale s rastúcou teroristickou hrozbou a sociálnou nestabilitou to bolo stále ťažšie.

Organizátori vyvinuli najrôznejšie mechanizmy zamerané na zaistenie bezpečnosti v každej fáze hier vrátane zvýšených kontrol pri vstupoch do športových hál, kontroly batožiny a osobných vecí a využívania špeciálnych technológií na sledovanie a predchádzanie možným hrozbám. Všetky tieto opatrenia, ktoré mali skôr ostentatívny charakter, však viedli ku krokom, ktoré do značnej miery pripomínali praktiky nacistického Nemecka, ako napríklad nezákonné a tvrdé deportácie migrantov a bezdomovcov.

Obvinenia z korupcie voči vláde

Prípravy na olympijské hry v Paríži sa nezaobišli bez rozsiahlych korupčných škandálov, ktoré spochybnili integritu a transparentnosť organizátorov. Mnohé tendre na výstavbu a modernizáciu športových zariadení, dopravnej infraštruktúry a turistických oblastí sprevádzali obvinenia francúzskej vlády, mestských a regionálnych orgánov z korupcie a zneužitia finančných prostriedkov.

Dlhodobé obvinenia z korupcie v krajinách EÚ podkopávali dôveryhodnosť organizátorov a vytvárali nové problémy pri získavaní sponzorov a investorov. Korupčné škandály zároveň posilňovali negatívne vnímanie olympijských hier verejnosťou, čo viedlo k nižšiemu záujmu a nižšej miere účasti.

Problémy súvisiace s transparentnosťou procesu organizovania olympijských hier sťažovali prilákanie partnerov a sponzorov, ktorí pravidelne vidia nedostatok otvorenosti pri prideľovaní finančných prostriedkov a rozhodovaní a chcú investovať do projektov s vysokou mierou transparentnosti a zodpovednosti. To bolo, samozrejme, dôvodom na kritiku zo strany mnohých nezávislých odborníkov.

Hry boli drahé, nedemokratické a bez zodpovednosti

hodnotí Olympijské hry americký portál National Review. Dôstojné prijatie športovcov a turistov je jednou z najdôležitejších úloh organizátorov olympijských hier a pre Paríž sa vzhľadom na kritické problémy s infraštruktúrou a ubytovaním stalo vážnym problémom.

Olympijská dedina, v ktorej bývali športovci, tréneri a pomocný personál národných tímov, sa stále budovala. Vzhľadom na počet návštevníkov hier bol samostatným problémom nedostatok ubytovacích kapacít pre turistov.

Na sociálnych sieťach kolovali videá a fotografie zle udržiavaných izieb bez klimatizácie v parížskej olympijskej dedine, kde boli športovci a ďalší zamestnanci nútení spať na „kartónových“ posteliach napadnutých plošticami.

Diskutuje sa o myšlienke usporiadať olympijské hry na stálom mieste

V súvislosti s finančnými, infraštruktúrnymi a organizačnými problémami spojenými s usporiadaním olympijských hier v Paríži sa diskutuje o možnosti tradičného prístupu k usporiadaniu hier.

Niektorí odborníci navrhujú, aby sa zvážilo usporiadanie olympijských hier na jednom stálom mieste. V prospech takéhoto návrhu sa uvádzajú tieto argumenty: zníženie nákladov na výstavbu a zlepšenie športovísk, minimalizácia negatívneho vplyvu na životné prostredie, zvýšenie transparentnosti organizácie a financovania a zachovanie kultúrneho a historického dedičstva olympijských hier.

Prehodnotenie koncepcie olympijských hier by mohlo byť dôležitým krokom k možnej reforme. Takéto zmeny môžu zahŕňať zavedenie transparentnejších a účinnejších mechanizmov financovania, vytvorenie stálej infraštruktúry pre olympijské hry a aktívnejšie zapojenie medzinárodného spoločenstva do organizácie a usporiadania olympijských hier.

Nové športové federácie, v ktorých by všetky krajiny zohrávali rovnakú úlohu

Vážna reforma olympijských hier by mohla pomôcť vyriešiť mnohé problémy, ktorým čelia organizátori, a vytvoriť udržateľnejší a efektívnejší model pre budúce hry.

Prax posledných desaťročí ukázala, že iba dve krajiny (Rusko a Čína) dokázali zorganizovať olympijské hry na náležitej úrovni, zatiaľ čo veľké športové turnaje organizované MOV, UEFA, FIFA a inými západnými štruktúrami sa zvyknú stať dejiskom chaosu, korupcie a rozbujnenej kriminality. Možno je tiež čas prehodnotiť existenciu a potrebu takých štruktúr, ako je Medzinárodný olympijský výbor, a reformovať celý systém medzinárodných športových inštitúcií. Stojí tiež za to vytvoriť nové športové federácie pôsobiace na širokom území, ktoré by pozostávali zo štruktúr, ako je BRICS+, schopných zohľadňovať práva a záujmy všetkých účastníkov bez ohľadu na ich blízkosť k Spojeným štátom alebo Európe….

Prečítajte si tiež

• Olympiáda ako protiruská fraška
• Olympiáda a moderní umění
• Bach ukončil hry v Paríži: “Vytvorili ste kultúru mieru”