Na tlačovej besede strany SMK hovorili najvyšší predstavitelia strany o výsledku komunálnych volieb ako o úspechu. József Menyhárt, predseda SMK a kandidát na prezidenta SR uviedol, že v porovnaní s predošlými voľbami počet kresiel starostov a primátorov, ktoré strana získala, narástol zo 107 na 115 a počet poslancov narástol z 1151 na 1248.
Pre porovnanie, bezprostredný konkurent SMK, parlamentná strana Most-Híd, narástla v porovnaní s minulými voľbami z 87 na 127 primátorov a starostov a z 829 na 915 poslancov, čo tiež klasifikujú ako úspech. Most-Híd však má celoslovenskú pôsobnosť a v oblastiach obývaných aj maďarskou komunitou má iba 105 starostov, teda o desať menej ako SMK.
Predstavitelia SMK vidia za týmto výsledkom jednu z najširších členských základní medzi všetkými stranami pôsobiacimi na Slovensku a dobrú personálnu prácu, keď uvádzajú, že úspešnosť ich kandidátov postupne narastá. Pred ôsmimi rokmi to bolo 58 %, pred štyrmi rokmi 62 % a teraz až 66 %, čo signalizuje kvalitu a perspektívu do ďalších rokov.
Hlavné správy: V ktorých najväčších mestách SMK zvíťazila?
Péter Őry, predseda Republikovej rady SMK: „Získali sme Šamorín, to je jedno z najväčších víťazstiev: z 19 poslancov zastupiteľstva máme 18 kresiel a jeden poslanec je nezávislý. Podobne v Dunajskej Strede, v zastupiteľstve je 13 poslancov SMK a ostatní sú nezávislí. Úspechom bol aj Veľký Meder, kde bol náš kandidát druhý iba o 26 hlasov, podobne v Hurbanove sme prehrali iba o 36 hlasov. Vyhrali sme napríklad v Kolárove, nové sme získali Želiezovce. Ale dôležité sú nielen mestá, ale aj významné obce ako Tešedíkovo, Hajnáčka, Veľké Trakany a mnoho ďalších.“
Hlavné správy: Až v 31 obciach zvíťazil spoločný kandidát SMK a Mosta-Híd. Naznačuje to zbližovanie týchto strán? Podporili by ste napríklad Bélu Bugára v prezidentských voľbách?
Őry: „Na post prezidenta máme vlastného kandidáta, je ním náš predseda József Menyhárt, ktorého odsúhlasil kongres strany. To je naša zásada: vždy sa držíme rozhodnutia kongresu. V prezidentských voľbách chceme ukázať, že sme tu, že s nami treba rátať. Po prezidentských voľbách uvidíme kto ako dopadne, a to potom poukáže na ďalší vývoj v celej SR. Aj my určite potom prehodnotíme naše ďalšie politické kroky.“
Hlavné správy: V4 nie je jednotná v oblasti zahraničnej politiky, naše ministerstvo zahraničia má napríklad na migráciu iný názor ako povedzme pán Orbán v Maďarsku. Vy sa prikláňate ku ktorej strane?
Őry: „Sledujeme ako sa situácia vyvíja. Nevieme momentálne dekódovať niektoré kroky v oblasti zahraničnopolitickej, ale sme zástancovia toho, aby EÚ fungovala na princípe spoločných rozhodnutí. Na druhej strane, máme obavy dané historickými skúsenosťami. Maďarská, ale vlastne aj spoločná história si pamätá určité udalosti a obdobia, napríklad z čias tureckého vpádu, ktoré môžu pre nás byť ponaučením. Preto máme aj na fungovanie V4 svoj názor: sme presvedčení, že V4 by mala byť v maximálnej možnej miere dohodnutá na spoločných krokoch. Spolu sme silnejší, naše krajiny môžu byť v budúcnosti motorom EÚ. V zahraničnej politike treba robiť veľmi opatrné kroky a roztrieštenie V4 by bolo v neprospech každej jednej z týchto krajín.“
Čo mal Őry na mysli pod tým ponaučením z historických udalostí z čias tureckého vpádu? Pripomeňme si, že Maďarsko trpelo 150 rokov pod tureckou nadvládou potom, ako v roku 1526 po porážke pri Moháči utiekla kráľovná s celým kráľovským dvorom z Budína do Prešporka, ktorý sa stal nadlho hlavným mestom Uhorska.
Predseda Republikovej rady SMK mohol svojím vyjadrením myslieť napríklad to, že Viktor Orbán zjavne nechce už nikdy dopustiť zaplavenie svojej krajiny cudzím etnikom a cudzím, netolerantným náboženstvom. A že história nás učí, že v roku 1683 boli Turci pri Viedni porazení jedine zásluhou spojenia všetkých domorodých síl v tomto regióne, najmä prispením poľského vojska. A že by sme sa s týmto postojom mali v spoločnom záujme stotožniť všetci tu v tomto stredoeurópskom priestore, bez ohľadu na naše vlastné spory a nezrovnalosti.
Ivan Lehotský