Smer-SD avizuje v lex atentát zmeny, obciam nemajú hroziť sankcie

Bratislava 21. júna 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

V balíku zákonov lex atentát dôjde v druhom čítaní k zmenám. Informoval o tom poslanec Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD), ktorý podal pozmeňujúce návrhy na rokovaní parlamentného výboru. Má sa vypustiť hrozba sankcie pre obec, pokiaľ by došlo na zhromaždení k incidentu, na ktorý obec upozornila vopred polícia. Má sa tiež vypustiť časť, ktorá hovorí o povinnosti prevádzkovateľov poskytovať metadáta o identite ľudí, ktorí sa v online priestore vyjadrujú vulgárne

“Neexistuje dnes argument, že obce budú konať v nejakej obave a budú zakazovať verejné zhromaždenia, aby sa vyhli sankcii. To v zákone podľa tohto pozmeňujúceho návrhu nebude,” skonštatoval Gašpar na piatkovej tlačovej konferencii.

Z lex atentát sa má tiež vypustiť časť, ktorá hovorila o tom, že kto by nezaplatil pokutu v priestupkovom konaní, mal byť postihovaný cez trestný čin marenia úradného rozhodnutia.

Vypúšťa sa tiež časť, ktorá riešila povinnosť prevádzkovateľov poskytovať metadáta o identite ľudí, ktorí sa vyjadrujú vulgárne v online priestore. Zároveň vyradili právo polície požadovať k priestupku metadáta.

Gašpar zdôraznil, že v prípadoch, keď ľudia šíria v online priestore výroky, ktoré môžu byť trestným činom, napríklad výrokom schvaľujú iný trestný čin, bude prevádzkovateľ naďalej poskytovať metadáta o identite páchateľov.

Ako to bude s obmedzením protestov

Lex atentát chce zamedziť aj protestom pred obydliami. Pokiaľ sa však bude konať zhromaždenie na námestiach či v parkoch, ktoré sú v blízkostí obydlí, budú sa môcť podľa Gašpara konať.

Predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter avizoval, že na jeseň majú predložiť ďalší návrh – lex atentát 2. Gašpar zdôraznil, že zmyslom návrhu je chrániť zhromaždenia. “Viac ísť proti tým, ktorí ho chcú narušiť,” povedal. Odmieta, že by chcel Smer-SD zakazovať zhromaždenia.

Balík zákonov lex atentát má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Zaviesť má zákaz zhromaždení v okruhu od sídla prezidenta SR, vlády SR, Ústavného súdu SR či všeobecného súdu. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia.

Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na “primerane vybavenú nehnuteľnosť”. Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.

PS návrh nepodporí, chce predložiť vlastné zmeny

Opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR za PS nepodporia lex atentát ani po pozmeňujúcich návrhoch z výborov, predložia aj vlastné zmeny. Namietajú najmä ustanovenia, týkajúce sa práva na zhromaždenie. V prípade prijatia legislatívy bez lepšej úpravy sú pripravení obrátiť sa aj na Ústavný súd (ÚS) SR. Informovali o tom predseda klubu PS Martin Dubéci a poslankyňa za PS Zuzana Mesterová na piatkovej tlačovej konferencii.

“Oceňujeme, že navrhovateľ počúval naše výhrady a viaceré zapracoval do pozmeňujúceho návrhu,” uviedla Mesterová. Pozitívne vníma vypustenie ustanovení o udeľovaní pokút obciam v súvislosti so zhromaždeniami. Znenie legislatívy však naďalej nepovažuje za dostatočné, pretože nadmieru zasahuje do práva na zhromažďovanie. PS preto predloží aj svoj pozmeňujúci návrh. Chce ním vylúčiť z legislatívy časti, ktoré považuje za protiústavné.

Priblížila, že chcú jasnejšie upraviť body, týkajúce sa zákazu zhromaždenia, ak by nastala kolízia dvoch skupín. Problematický je podľa nej aj bod, ktorý umožňuje zrušenie protestov, aj ak by namietali len dvaja či traja ľudia. Poznamenala, že vládny návrh nedáva obci konkrétne mantinely a jasný postup, ako v týchto prípadoch konať. Obáva sa nejasného a chaotického výkladu ustanovení v praxi.

Dubéci rovnako ocenil, že koalícia si vypočula výhrady opozície a viaceré aj zapracovala do pozmeňujúceho návrhu z výboru. Napriek tomu poslanci hnutia lex atentát nepodporia. Problémom je podľa Dubéciho slov okrem zásahov do práva na zhromažďovanie aj doživotná renta pre viacnásobných premiérov či predsedov parlamentov. Poznamenal, že legislatíva nemá slúžiť ako rozdávanie odškodného.

Prečítajte si tiež

• Prečo je dôležité prijať “lex atentát“ v skrátenom konaní ?
• Poslanci posunuli do druhého čítania lex atentát
• Tzv. lex atentát čakajú úpravy