Slovnaft odmietol nadiktovanú solidaritu a dočkal sa finančnej kontroly. Čo ho k tomu viedlo?

Bratislava 16. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Slovenská rafinéria Slovnaft nezaplatila solidárnu daň z ruskej ropy, ktorá mala štátu priniesť 180 miliónov eur. Firma tvrdí, že nespĺňa zákonné podmienky pre odvod tejto dane

Túto mimoriadnu daň uvalila Hegerova vláda na niektoré druhy priemyslu, ktoré vykazovali nadmerný zisk počas energetickej krízy, aby kompenzovala vysoké ceny energií. Do tejto kategórie podnikov spadol aj Slovnaft vlastnený maďarským MOL so svojou výrobou rafinovaných ropných produktov.

Zákonom o solidárnom príspevku vláda nadviazala na Dohodu členských štátov na núdzových opatreniach na zníženie cien energie. Pri vydaní zákona stanovila solidárny príspevok z neočakávaného zisku na 55 % zo základu dane z príjmov zníženého o odpočet daňovej sadzby. Mimoriadne opatrenie bolo plánované na 2 roky (2022 a 2023). Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla príjem z tohto príspevku od Slovnaftu za rok 2022 na 321 mil. EUR.  Ešte v máji 2023 zdvihli Hegerovci tento príspevok na 70 %.

Avšak v roku 2022 zarobila rafinéria vďaka tomu, že spracováva ruskú ropu historicky rekordnú cca miliardu eur. A štátu spolu s klasickou daňou z príjmu odviedla 625 mil. EUR, Z toho solidárny príspevok činil 519 mil. EUR.

Už pri schválení tejto mimoriadnej dane Slovnaft pohrozil, že urobí všetky právne kroky, aby túto nespravodlivosť napravil, nakoľko považoval túto daň za neprimeranú a nezákonnú.

Tento rok štát počítal s príjmom solidárnej dane od Slovnaftu vo výške 180 mil. EUR. Štát s týmto príspevkom počítal v rámci konsolidácie verejných financií. Nakoľko sa Slovnaft vzbúril, nedostal štát zatiaľ nič.

Slovnaft už začiatkom júla oznámil, že sa na neho solidárna daň nevzťahuje, nakoľko rafinéria nespĺňa podmienky európskeho nariadenia. A síce v tom, že jej tržby „z oblasti ťažby, dobývania a rafinácie rafinácie ropy alebo výroby koksárenských produktov“ neprekračujú 75 % obratu.

Hovorca Slovnaftu Anton Molnár ešte doplnil, že firma za posledných päť rokov dosiahla požadovaný 75-percentný obrat len raz, a to v roku 2022.

Správanie Slovnaftu pobúrilo György Gyimesiho (Aliancia): „Žijeme v neľudskom svete, kde silou mocou vedú vojnu, zavádzajú sankcie, pre ktoré krváca naša ekonomika, a tí, ktorí z toho stále profitujú sa nechcú s ľuďmi o svoje tučné zisky podeliť. Viac ľudskosti by fakt nezaškodilo!“

Vo svojom facebookovom príspevku ďalej uviedol, že Slovnaft síce zaznamenal v roku 2022 vysoký zisk, lebo spracovával lacnú ruskú ropu, ale na cenách benzínu, či nafty sa to nijako neprejavilo, takže ste pri tankovaní určite nezaplatili menej. A nebol kvôli tomu lacnejší ani chlieb, lebo lacnejšie netankoval ani pekár, „ale solidárna daň na druhej strane dokázala pomôcť tým, ktorí boli v núdzi. 13. dôchodok ako aj daňový bonus na deti boli kryté aj týmito príjmami.“

Finančná kontrola má podľa Gyimesiho ukázať, či je pravda, že sa plateniu dane vyhli len obyčajným účtovným trikom. dodal Gymesi.

Vysvetlenie hovorcu Slovnaftu vyvoláva pochybnosti aj u odborníkov. Účtovné uzávierky Slovnaftu za rok 2023 ukazujú, že tržby firmy sa dostali nad zákonom stanovený limit 75 %. Takže by solidárny príspevok zaplatiť mal. Túto skutočnosť Slovnaft pre Aktuality.sk komentoval tak, že účtovné pravidlá a metodika sú presne dané, čo nevytvára priestor na žiadnu individuálnu kreativitu.

Možnosť kreatívneho účtovníctva v Slovnafte už preveruje Finančná správa, ktorá daňovú kontrolu spustila. V prípade, že by kontrola preukázala, že Slovnaft mal daň zaplatiť, spoločnosť by mohla čeliť dodatočnej daňovej povinnosti vo výške 180 miliónov eur. Výsledok kontroly tak bude mať dopad na investičné plány spoločnosti na Slovensku, vrátane modernizácie rafinérie či rozvoja siete čerpacích staníc, ktorú Slovnaft prevádzkuje ako najväčší hráč na trhu.

Slovnaft plánuje spracovávať ruskú ropu aj v nasledujúcom roku a teda generovať nadmerný zisk. Do Slovnaftu by mala prúdiť ropovodom Družba na základe dohody, ktorú MOL uzatvoril v týchto dňoch s dodávateľmi ropy a prevádzkovateľmi ropovodov zabezpečujúcich prepravu ropy cez Bielorusko a Ukrajinu do Maďarska a na Slovensko.

„Nová úprava poskytuje udržateľné riešenie pre prepravu ropy ropovodom Družba. Považujem to za veľký úspech, pretože to spoločnosti MOL umožňuje pokračovať v používaní najefektívnejšej a najspoľahlivejšej technológie spracovania ropy v rafinériách v Maďarsku a na Slovensku a v konečnom dôsledku to prispieva k bezpečnosti dodávok v oboch krajinách,“ uviedol začiatkom týždňa viceprezident MOL Group Gabriel Szabó.

Medzičasom aj Ukrajina dementovala svoje pôvodné vyhlásenie, že od 1.1.2025 cez jej územie ruská ropa nepotečie.

Kreatívne účtovníctvo

Na portáli Ako účtovať popísala účtovníčka Ing. Eva Mihalíková, „ako proces manipulácie s účtovnými údajmi s cieľom transformovať výkazy finančného účtovníctva do takej podoby, ktorú by mali mať pri vernom zobrazení skutočnosti a ktorú by si priali tí, ktorí sú za ňu zodpovední.“ Cieľom kreatívneho účtovníctva je vykázať žiaducu finančnú pozíciu, výkonnosť a peňažné toky podniku.

Symbolom kreatívneho účtovníctva sa podľa Mihalíkovej stala kreativita účtovníkovc energetickej firmy Enron, ktorá skončila krachom spoločnosti a následne priviedla k bankrotu ďalšie firy nielen v Amerike

Kratívne účtovníctvo sa stalo každodennou súčasťou nielen nadnárodných spoločností ale aj menších firiem bez ohľadu na ich podnikateľskú činnosť či územie ich pôsobenia. Takéto podniky využívajú výhodu slabej kontroly a preto manipuláciu s účtovnými výkazmi zakryjú celkom jednoducho.

„Kreatívne účtovníctvo je vlastne prispôsobovanie účtovných výkazov podľa želaní vedenia podniku.“, doadala Mihalíková.

Dohoda Rady EÚ na núdzových opatreniach na zníženie cien energie

Odporúčaním „REPowerEU: Spoločná európska akcia pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu“ z apríla 2022 reagovala Európska komisia na pretrvávajúce vysoké ceny energií (pozn. spôsobené Zelenou dohodou) a hrozbu zastavenia dodávok zemného plynu a ropy z Ruskej federácie po spustení špeciálnej vojenskej operácie Ruskom na Ukrajine vo februári 2022. Jedným z navrhovaných opatrení ako získať prostriedky na kompenzáciu vysokých energií domácnostiam a podnikom bolo, aby členské štáty aby dočasne zaviedli dane z neočakávaných ziskov pre všetkých poskytovateľov energie.

V októbri 2022 sa Rada Európskej únie, členské štáty dohodli, že stanovia povinný dočasný solidárny príspevok zo ziskov podnikov pôsobiacich v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Tento solidárny príspevok sa má vypočítať zo zdaniteľných ziskov stanovených podľa vnútroštátnych daňových pravidiel vo finančnom roku začínajúcom v roku 2022 a/alebo v roku 2023, ktoré presahujú 20 % nárast priemerného ročného zdaniteľného zisku od roku 2018. Solidárny príspevok sa bude uplatňovať popri bežných daniach a odvodoch uplatniteľných v členských štátoch.

V rokoch 2022 až 2023 uplatňovalo solidárny príspevok 15 z 27 členských štátov, zatiaľ čo osem prijalo rovnocenné vnútroštátne opatrenie. Tri krajiny – Luxembursko, Lotyšsko a Malta – uviedli, že nemajú spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje, a Cyprus toto nariadenie nikdy neprijal.

V správe Komisie EÚ, hodnotiacej účinok tejto dane, sa konštatuje, že “rozdielne stratégie vykonávania v jednotlivých členských štátoch údajne viedli k značnej neistote investorov”, a preto Komisia v správe navrhla ukončenie týchto opatrení.

Z výskumu „Účinnosť a distribučné dôsledky daní z nadmerných ziskov alebo neočakávaných daní vo svetle odporúčania Komisie členským štátom“ Európskeho parlamentu z marca 2023 okrem toho vyplýva, že neočakávané dane v minulosti ovplyvňovali investície.

Španielska ekonómka Cristina Enach, generálna tajomníčka Svetových združení daňových poplatníkov a generálna riaditeľka Španielskej únie daňových poplatníkov považuje za nepravdepodobné, že tieto neočakávané dane dosiahnu svoje ciele v oblasti príjmov. „Namiesto toho narúšajú trh tým, že penalizujú domácu výrobu, znižujú investície do zelenej energie a trestajú určité odvetvia bez zdravého daňového základu.“, konštatuje španielska ekonómka pre portál TAX FOUNDATION. A dodáva „Vzhľadom na to, že ceny energií klesli, tvorcovia politík by mali zvážiť úplné zrušenie neočakávaných daní a namiesto toho sa zamerať na principiálne reformy daňovej politiky, ktoré v priebehu času vytvárajú stabilné príjmy.“

Kreativita slovenskej vlády

Vynaliezavosť prejavila aj súčasná slovenská vláda. V rámci kompenzačného balíka rozšírila rozsah dane z neočakávaných ziskov aj na bankový sektor. A hoci sa v nariadení EÚ jasne uvádza, že dane z neočakávaných ziskov by mali byť dočasným mechanizmom a “trvanie opatrenia by malo byť obmedzené a viazané na konkrétnu krízovú situáciu”, vláda predĺžila trvanie opatrenia až do roku 2027. Z čoho sa dá vytušiť, že vláda považuje celé funkčné obdobie za krízové.

Slovensko nie je jediné, kde sa obdobie uplatňovania dane z neočakávaných ziskov predĺžilo. Rovnako ako Slovensko uvalili túto daň aj na bankový sektor Česká republika, Maďarsko, Litva a Španielsko.