Starú zľudovelú pieseň Slovensko moje, otčina moja v dôstojnej, klasicky plnej hymnickej verzii použilo už pred rokmi KDH ako svoju hymnu.
Pred mesiacom zožala s jej novou verziou úspech prešovská skupina Hrdza, keď ju autori filmu „Sviňa“ použili ako titulnú pieseň.
Aj táto verzia je krásna, speváčkin úžasný hlas dostáva miestami až cigánske podfarbenie, je to prvotriedna muzikantská robota. Škoda len, že v kontexte depresívneho filmu, v ktorom niekto môže cítiť výsmech zo všetkého slovenského a národného, ktorý autori filmu a ľudia z ich pospolitosti tradične šíria, môže aj táto nádherná pieseň vyznieť rozpačito. Mimochodom, skupina Hrdza hrá naozaj skvelý, moderný folk riadne od podlahy, v ničom nezaostávajúci napríklad za fenomenálnou petrohradskou kompániou Otava Jo.
Ale teraz je tu ešte jedna krásna verzia piesne Slovensko moje, otčina moja. Za myšlienkou vytvoriť práve teraz takúto pieseň na povzbudenie je nedávno vzniknuté občianske združenie Moje Slovensko. S aktuálnym textom Martina Pechovského ju pod názvom Slovenský raj nahrali mladí muzikanti z Banskej Bystrice a okolia, aby v dobe boja proti koronavírusu vliali ľuďom do žíl trochu optimizmu a radosti z našej krásnej vlasti.
Po vypočutí tej nádhernej skladby mnohým nevdojak napadne, či by práve toto nemohla byť nová slovenská hymna. Nuž, napokon – prečo nie? Pravda, niekomu by možno mohlo trochu prekážať, že tá starobylá pieseň sa pôvodne volá Vårvindar Friska a je pôvodne zrejme švédska.
Ale záleží na tom dnes niekomu? Kto si dnes už spomenie napríklad na to, že melódia dnešnej nemeckej hymny, teda tá istá, s ktorou pochodovali hitlerovské vojská na Moskvu, bola pôvodne hymnou Rakúsko-Uhorska, teda aj našou (slovenskou, českou, maďarskou…). Naši prastarí rodičia nepoznali inú štátnu hymnu, než tú cisársku, ktorú zložil rodák od Bratislavy (z obce Rohrau) Joseph Haydn pre viedenský dvor.
Ivan Lehotský