Na skutočnosti, že chcú úspešní podnikatelia pomáhať zlepšiť život na Slovensku by nebolo nič zlé, ak by gro finančných prostriedkov nekončilo na účtoch MNO, ktoré majú ambíciu prevziať na seba úlohy, ktoré má plniť štát, teda politických mimovládok. Tie potom aj vďaka týmto zdrojom vedia robiť pred voľbami rôzne „apolitické“ kampane, ktorých tváre končia na kandidátkach im spriaznených politických strán.

Veľkí biznis hráči na Slovensku vykonávajú filantropiu na Slovensku prostredníctvom nadácií, nadačných fondov, ktoré buď spravujú sami, alebo im ich spravuje napr. Nadácia PONTIS. O tom, že Nadácia PONTIS, ktorá je členom Platformy pre demokraciu, rozdeľuje ročne okolo 7,5 mil. EUR a ako funguje, sme viac písali (tu).  Už len to, že nadácia minie z peňazí, ktoré sú jej poukázané na to, aby tieto niekomu nasmerovala, celých 440 tisíc len na administráciu, je šokujúce. Koľkým ľuďom, na milodary svojich členov, či 2 % od občanov odkázaným OZkám, či neziskovkám by tieto peniaze mohli pomôcť, ak by ich nezhltla prevádzka samotnej nadácie?

Nie je to len priama podpora predvolebných kampaní, ako tieto bohaté nadácie, nadačné fondy biznisu „zlepšujú“ život na Slovensku. Veľmi efektívnou sa javí aj investícia do vzdelania. Namiesto toho, aby sa tieto veľké peniaze investovali do zlepšenia kvality vzdelávacieho procesu priamo v školách, poukazujú sa rôznym MNO, ktorým sa tak otvára brána do škôl, kde môžu indoktrinovať  naše deti rôznymi škodlivými ideológiami. Školy sú finančne podvyživené. A hoci je u nás vzdelávanie zadarmo, rodičia sa musia skladať na učebnice, pracovné zošity, či iné pomôcky, aby ich škola vôbec mohla vzdelávať v súlade so schváleným štátnym plánom vzdelávania.

Naproti tomu tieto „vzdelávacie“ neziskovky dostávajú nepochopiteľne veľmi štedrú pomoc od štátu, dokonca aj za tejto vlády, ktorá podľa opozície vedie s tretím sektorom džihád. Niektoré aj zo zahraničia. Ale mnohé známe ideologicky zamerané neziskové „firmy“ aj od bohatých právnických osôb. Situáciu v školstve za súčasnej vlády, keď ministerstvo školstva riadi Tomáš Drucker,  mapuje nejaký čas Miro Heredoš, ktorý na túto tému poskytol Hlavným Správam rozhovor (viac TU).

Veľké nadácie právnických osôb sú dnes združené v Asociácii firemných nadácii (ASFIN), ktorá komunikuje požiadavky týchto šíriteľov „dobra“ na Slovensku so slovenskou vládou. ASFIN dnes združuje 18 firemných nadácií a je členom Komory MNO, ktorej predsedom je Marcel Dávid Zajac. Ten je súčasne predsedom Správnej rady Centra pre filantropiu, správcom Nadácie Tatra banky, podpredsedom Rady vlády pre MNO.

ASFIN síce uvádza, že každý rok transparentne zverejňuje svoje príjmy aj použitie asignácie, čím sa snaží inšpirovať aj ďalšie subjekty. Avšak súčasná vláda vníma skutočnosť, že prostriedky, ktoré by mali pomáhať potrebným, odkázaným na pomoc štátu, končia na účtoch MNO, s ktorými politické strany súčasnej vládnej koalície zvádzajú nerovný politický boj už od roku 2017. Preto hľadá možnosti, ako vyrovnať sily.

V roku 2023 tvoril objem prostriedkov poukázaných z 2 % sumu takmer 101 miliónov eur. Z toho právnické osoby prerozdelili MNO 53 miliónov eur. Odkedy asignácia funguje už fyzické a právnické osoby poukázali neziskovému sektoru viac ako miliardu eur.

Napriek transparentnosti, ktorou sa ASFIN zaštiťuje, chýba prehľad, aká suma bola poukázaná firmami na pomoc potrebným a aká na činnosť politických mimovládok.

Verím tomu, že je to veľmi ťažké rozkľúčovať. Nakoľko napríklad, kto by si dovolil spochybňovať užitočnosť a potrebu takej „Ligy za duševné zdravie“ pre slovenskú spoločnosť? Problém nastáva v okamihu, keď pri porovnaní výročných správ za rok 2021 (pred vypuknutím vojenského konfliktu na Ukrajine) a správy za rok 2023 pozorné oko zistí, že gro činnosti Ligy v roku 2023 bolo zamerané na Ukrajinu. Aj samotná výročná správa dostala modro-žltý nádych a dokonca sa Liga zúčastnila aj konferencie Globsec 2023.

Avšak ideologické zafarbenie majú aj niektoré verejné diskusie organizované ligou aj v roku 2021. Jedna sa týkala LGBTi, druhá riešila vplyv nedostatočnej starostlivosti o duševné zdravie na nárast agresivity, polarizáciu spoločnosti a masovému podliehaniu konšpiráciám. Dobre vieme ako to s konšpiráciami počas pandémie bolo.

Napr. len spomínané Centrum pre filantropiu poukázalo v roku 2023 Lige za duševné zdravie 681 tis. eur.

Jednou z možností, ako občiansku spoločnosť na Slovensku „narovnať“, je zrušenie asignácie 2 % z dane z príjmu právnických osôb vôbec. Myšlienka to nie je nová. Prišla s ňou aj Ódorova vláda, ako jednou z možnosti pri konsolidovaní verejných financií.

Je pochopiteľné, že nakoľko veľké korporácie vnímajú v tomto finančnom nástroji významnú možnosť ako ovplyvňovať prostredníctvom nimi štedro dotovanej časti občianskej spoločnosti politiku na Slovensku, túto ideu spochybňujú. Na ich webe je možné nájsť sériu článkov, v ktorých na túto myšlienku reagujú.

Zdôrazňujú, že poukazovanie 2 % učí firmy a ľudí darcovstvu (filantropii), a že mechanizmus 2 % má pozitívnu odozvu vo verejnosti. Poukazujú na neodbornú diskusiu, ktorá návrh na zrušenie poukazovania 2 % sprevádza. Strašia devastačným dopadom na tretí sektor. A nakoniec vyzývajú vládu na otvorený dialóg o zefektívnení poukazovania 2 %.

MNO svoje úsilie o zachovanie 2 % sústredili do iniciatívy „2 % – Pomáhame spolu“, ktorá na dialóg s vládou združila množstvo tých, čo zvádzajú boj so súčasnou vládnou koalíciou od jej nástupu k moci v roku 2023: Komora mimovládnych neziskových organizácií pri Rade vlády SR, Centrum pre filantropiu, Nadácia Pontis, Občianska platforma pre demokraciu, Nadácia otvorenej spoločnosti, Asociácia firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN) a iniciátori verejnej výzvy Neberte nám 2%: Liga proti rakovine, Plamienok n.o., Deťom s rakovinou, Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, Rada mládeže Slovenska, Anténa – sieť pre nezávislú kultúru, Nezávislá platforma SocioFórum, o.z., Vydra – vidiecka rozvojová aktivita n.o., Depaul Slovensko, n.o., Diákhálózat, Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR, OZ Vagus, Slovenská katolícka charita, ČERVENÝ NOS Clowndoctors.

Problémom pre súčasnú vládu určite nie je poukázanie 2 % na podporu tisícov organizácií po celom Slovensku, ktoré svojou činnosťou častokrát suplujú úlohu štátu v starostlivosti o chorých a seniorov, vzdelávaní detí a mládeže, ochrane kultúrneho dedičstva, športe a mnohých ďalších oblastiach, na ktorú upozorňuje iniciatíva.

S čím majú súčasné strany vládnej koalície problém, je podpora MNO, ktoré slúžia na tzv. prehlbovanie občianskej spoločnosti a toho, že jej štedro dotovaná časť aj významnými právnickými osobami preberá na seba úlohy štátu, prípadne, že zvádza boj s politickými subjektami, ktoré jej nie sú po chuti, hoci na správu vecí verejných získali ich predstavitelia mandát v demokratických voľbách od občanov.

Tak napríklad Nadácia ESET podporuje v tejto oblasti VIA IURIS, či Demagog.sk, Iniciatívu INAKOSŤ, či Nadáciu otvorenej spoločnosti.

Nadácia Tatra banky, ktorej správcom je spomínaný Marcel Zajac podporuje v rámci svojho vzdelávacieho programu Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, ktorý vôbec nie je konzervatívny. Ale aj Slovenskú debatnú asociáciu, ktorá učí naše deti kriticky myslieť (tu), či Zmúdri.sk. Zmúdri.sk prišiel pred voľbami 2023 s príručkou k voľbám, v ktorej sa v súvislosti so vzdelaním našich detí (prvovoličov) ako správne posúdiť, ktorá strana je populistická a ktorá nie, odvoláva na projekt Demagog.sk, ktorého ideologické zameranie je do očí bijúce.

Vrchol táto činnosť tretieho sektora dosiahla za predošlej vládnej garnitúry, ktorá pripravila na úrade vlády etický kódex na základe ktorého mala vláda vymenovať etickú komisiu zloženú z expertov z tretieho sektora, ktorá by kádrovala nominantov vlády. Tento etický kódex našiel súčasný šéf Juraj Gedra na stole po svojom nástupe do úradu. Informoval o tom v rozhovore pre Hlavné Správy (tu).

Požiadavku zrušiť alebo revidovať poukazovanie 2 % znásobuje aj Správa SIS o príprave štátneho prevratu práve aktivistami tretieho sektora združenými v Platforme pre demokraciu. Súčasnou tvárou protivládnych protestov je militantne zamerané OZ Mier Ukrajine. Niektorí členovia Platformy pre demokraciu zvádzajú pod hlavičkou „Otvorená kultúra“ neľútostný boj s Martinou Šimkovičovou, nakoľko si dovolila siahnuť im na príspevky zo spoločných zdrojov v gescii ministerstva kultúry.

Ak má občianska spoločnosť na Slovensku fungovať, slúžiť skutočne na pomoc potrebným, je potrebné ju zákonom očistiť od politického a ideologického nánosu. Na politické aktivity máme na Slovensku politické strany.  Ak by politické mimovládky nedisponovali takými zdrojmi, neboli by také aktívne. Vo voľnom čase by to robilo len málo aktivistov.

V prípade, že by krivenie občianskej spoločnosti malo pokračovať ako doteraz nielen dotáciami zo štátu, zo zahraničia, ale aj prostredníctvom 2 % poukazovaných politickým mimovládkam právnickými osobami, tak by bolo lepšie túto asignáciu právnickými osobami zrušiť úplne. Až do doby, kým sa nenájde efektívny mechanizmus, ktorý túto firemnú filantropickú podporu presmeruje na ňu odkázaným.