Bratislava 18. júna 2021 (SITA/HSP/Foto:flickr/Alex Guibord)
Slovensko nedokáže efektívne využívať príležitosti prichádzajúce vďaka eurofondom. Upozornili na to dnes analytici Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), podľa ktorých sme mohli v minulom roku v rámci programového obdobia 2014 až 2020 využiť na udržateľný rozvoj spoločnosti 13,7 miliardy eur, avšak k záveru roka 2020 sa podarilo vyčerpať len 39,7 percenta z alokovaných európskych financií. To predstavuje iba sumu približne 5,5 miliardy eur. Napriek opatreniam je Slovensko z členských štátov EÚ každý rok na konci rebríčka čerpania
Do konca minulého roka sa naša krajina nedokázala dostať cez hranicu 40 percent čerpaných prostriedkov. Dosiaľ najviac prostriedkov išlo podľa NKÚ do oblasti dopravy, v ktorej sa podarilo vyčerpať 2,16 miliardy eur, čo však predstavuje iba 36 percent z celkovej alokácie. Kontrahovanie bolo v rámci tohto programu na úrovni 80 percent z celkovej alokácie. Kontrolóri poukazujú tiež na zvýšenie finančných opráv z titulu nezrovnalostí, ktoré sa dostali na úroveň 200 miliónov eur.
V rámci platných pravidiel môže Slovensko postupne čerpať prostriedky z ukončeného sedemročného programového obdobia až do konca roku 2023. Nízka výška čerpania však nie je podľa NKÚ pre spoločnosť dobrým signálom, a to hlavne v čase, keď verejné rozpočty sú výrazne zaťažené mimoriadnymi výdavkami spojenými s minimalizáciou dopadov celosvetovej pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa vyšplhal k 55 miliárdam eur a v porovnaní s rokom 2019 tak vzrástol o takmer 10 miliárd eur.
Výrazný nárast výdavkov a obmedzenie investícií
Slovensko sa stále drží podľa úradu uprostred členských krajín EÚ s dlhom 60,6 percenta HDP. Dlh na jedného obyvateľa Slovenska je nad úrovňou 10 100 eur. Výšku verejného dlhu najvýraznejšie ovplyvnili výdavky štátneho rozpočtu (23,5 mld. eur), ktoré boli v zložitom rozpočtovom roku o 7,8 miliardy eur vyššie ako príjmy (15,7 mld. eur). Podľa NKÚ domáca ekonomika v dôsledku pandémie klesla medziročne o 4,8 percenta. Kríza priniesla do investovania opatrnosť a odklad investičných plánov, investičná aktivita medziročne klesla o 12 percent (cca 2,3 mld. eur).
Analytici národnej autority poukazujú na pozitívny vývoj domácej spotreby. Spotrebu podržal stabilnejší trh práce. Miera nezamestnanosti atakovala úroveň 6,7 percenta, čo znamená, že o prácu prišlo v minulom roku približne 46-tisíc ľudí. Vládne výdavky, ktoré súviseli s riešením situácie spôsobenej ochorením COVID-19, boli na úrovni 1,8 miliardy eur. V tejto sume sú započítané aj európske prostriedky, ktoré boli využité na úhradu výdavkov podpornej schémy „Prvá pomoc“ vo výške 251,9 milióna eur a na poskytovanie úverov pre podnikateľov v sume 83 miliónov eur.
0.0°C
.jpg)
