Bratislava 6. apríla 2019 (HSP/Foto:Zomri Facebook)
Už len zo samotného názvu facebookovej stránky Zomri je zrejmé, že tu niečo nie je v poriadku. Táto extrémne liberálna a nenávistná stránka je však veľmi populárna medzi mladými ľuďmi. Zomri okrem toho, že zvyšuje neznášanlivosť a agresivitu mladej generácie, podprahovo svojimi pár slovnými, primitívnymi “memečkami” formuje aj politické názory mladých smerom k ultraliberalizmu
Facebookova stránka Zomri má k dnešnému dňu už vyše 185 000 fanúšikov (pričom dosah na ľudí je ešte oveľa väčší) a stáva sa tak mienkotvorným prvkom v slovenskej spoločnosti.
Podľa štatistík sú najväčšími “konzumentmi” tejto stránky mladí ľudia vo veku 18 – 24 rokov a sčasti až do 35 rokov. Na tom by ešte nebolo nič zlé. Veľkým problémom však je, že ide o extrémistickú a nenávistnú stránku, ktorá šíri tu najprimitívnejšiu ultraliberálnu propagandu.
Svoju protislovenskosť prejavili hneď na úvodnej titulnej fotke, kde svieti fráza: “Ani za boha a už vôbec nie za národ, preto zomri.” Vlastenectvo u mladých ľudí teda úplne potláčajú.
Vo svojich pár slovných mémoch určených jednoduchším konzumentom neustále démonizujú a urážajú svojich politických oponentov. Ich terčom sa stávajú hlavne vládni a pronárodni politici, ale aj bežní národne cítiaci ľudia.
Medzi svojimi najnovšími memečkami napríklad predsedu parlamentu Andreja Danka nazývajú retardom a primitívne sa vysmievajú z čŕt tváre poslanca Milana Mazureka. Asi najviac „hejtovaný“ je poslanec Ľuboš Blaha, ktorého najnovšie torpédujú za jeho kritiku korporácie ESET.
Okrem toho sa tiež často vysmievajú z obéznych ľudí a národne cítiacich ľudí hanlivo nazývajú “prakok*tmi.” Vulgarizmy sú samozrejme na dennom poriadku.
Najhoršie na tom všetkom je to, že anonymných adminov tejto nenávistnej stránky s vrecami na hlavách pozývajú do svojich relácií rôzne mainstreamové médiá, čím ich de facto legitimizujú.
Na besedy ich pozývajú aj školy, ako napríklad Gymnázium C.S Lewisa v Bratislave a tak sa nemožno čudovať , že ich študent sa vyhrážal pronárodne cítiacim ľuďom, že ich všetkých postrieľa. Viac o tejto téme sa dočítate tu.
Nenávistná stránka Zomri je známa aj svojou ultraliberálnou politickou propagandou. Okrem toho, že haní spomínaných oponentov, jemnučkým spôsobom sa snaží mládeži podsúvať koho voliť.
Poslednykrát sme sa o tom mohli presvedčiť pred nedávnymi prezidentskými voľbami. Najviac démonizovaný kandidát bol samozrejme Štefan Harabin, na ktorého primitívne útočili a vysmievali sa mu. V druhom kole to bol neprekvapivo Maroš Šefčovič.
Naopak, najviac propagovaná bola ultraliberálna kandidátka Zuzana Čaputová. Najviac to bolo vidieť, keď sa rohodovalo kto z dvojice Mistrík, Čaputová sa vzdá v prospech koho. Vtedy začali admini Zomri pracovať na plné obrátky, keďže aj Mistrík sa im zdal “príliš konzervatívny.”
Tento fenomén popísala politologička Anna Šovčíková vo svojom blogu.
“Kým Zuzana Čaputová sa stala „Mámou, co bych volil“, Mistrík dlho o pozornosť zápasil. Podľa slov Zomri bol „taký nudný, až bolo ťažko na neho vymyslieť vtip.“ Nakoniec ho portrétovali ako „Tradičného suchára“.”
Vtedy som si uvedomila, aké má ZOMRI v rukách silné karty. Ak vás neportrétuje, inými slovami, ak si z vás nerobí srandu, ste nikto. Nie ste dôležitý. Ešte dôležitejšie však je, ako vás portrétuje. Existujú totiž dva typy srandy – milá a krutá. Druh srandy, akou politických aktérov autori príspevkov zarámujú, podmieňuje, aký názor si na rámovanú postavu konzumenti ich humoru vytvoria.
A kým Zuzanu Čaputovú ZOMRI zarámovalo ako sexy mamu, Mistrík bol o ničom. Ona bola cool, on nie. A práve „cool faktor“ je niečo, čo hýbe mladšou voličskou základňou. Som si istá, že aj v tých percentách, pre ktoré Mistrík napokon odstúpil v prospech Čaputovej, malo prsty aj toto. Tento trend bol jednoznačný aj v dueli s Marošom Šefčovičom, ktorého ZOMRI vykresľovalo ako „Zubadlo“. Jeho manželka mala na ružiach ustlané ešte menej.”
Podľa Šovčíkovej význam tejto stránky rastie “, keď si uvedomíme, že ZOMRI je pre mnohých ľudí častokrát jediným zdrojom informácií o politike.”
A presne to je najväčší problém. Mladí ľudia totiž nekriticky preberajú ultraliberálne názory anonymných adminov Zomri a podľa toho sa vo voľbách rozhodujú.
Podľa vzoru Zomri tiež začínajú čoraz viac používať hrubší slovník plný vulgarizmov a (zatiaľ len) slovne napádajú svojich oponentov. Kto vie kam až toto liberálne besnenie nakoniec dospeje.
Je tiež zaujímavým faktom, že zatiaľ čo vedenie Facebooku , po tlaku niektorých našich politikov – napríklad Andreja Kisku, či Lucii Žitňanskej, ktorí boli dokonca orodovať v centrále Facebooku, zrušilo rôzne pronárodné facebookové stránky a ruší ich skupiny rad za radom , Fb stránka Zomri je jednoducho nedotknuteľná, pritom viac nenávistná stránka na “Slovenskom “Facebooku zrejme neexistuje.
Nevedno tiež čo robí polícia Slovenskej republiky, keďže niektoré statusy a “memečká” na Zomri zrejme spĺňajú skutkovú podstatu trestného činu podnecovania ľudí k nenávisti a o hrubých urážkach a osočovaniu voči jednotlivým politikom aj bežným ľudom nehovoriac.
Našťastie sa najnovšie ozval slovenský premiér, ktorý v hodine otázok v parlamente túto nenávistnú stránku ostro skritizioval : “Vážnym rizikom v súvislosti s mladou generáciou je, žiaľ, až príliš častá povrchnosť, s ktorou naša mládež vníma informácie o dianí v spoločnosti. Čo už môže byť lepším dôkazom tohto tvrdenia ako výsledok jedného z prieskumov, ktorý ukázal, že jedným z najčastejších zdrojov informácií o slovenskej politike tvorí pre mladú generáciu populárna satirická facebooková stránka produkujúca niekedy vtipné, niekedy viac trápne obrázky,” uviedol Pellegrini v pléne NR SR.
Pellegrini pri tom apeloval aj na školy a rodičov, aby viedli mládež k spomínanému kritickému vnímaniu takýchto internetových zdrojov informácii. Viac sa dočítate tu.
Je však smutné, že niektorí politici nenávistnú stránku Zomri ešte podporujú. Často ju svojimi komentármi priamo na ich stránke legitimizuje Richard Sulík, či Boris Kollár. „Memečká“ zo Zomri zdieľala na svoju stránku aj novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá podľa vlastných slov chce bojovať za slušnosť, no činmi dokazuje pravý opak.
Samuel Gdovin