Slovensko je svetové – aj my už máme svoju demonštráciu so slzným plynom, gumovými projektilmi, vodnými delami a pravdivým mediálnym obrazom

Bratislava 18. októbra 2020 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Tak ako všetky vyspelé svetové demokracie ako USA, Ukrajina či Francúzsko, aj my už máme svoju naozajstnú demonštráciu s vodnými delami. Aj u nás už vyšli do ulíc naštvané tisíce ľudí, ktoré dali svojmu spravodlivému hnevu, pobúreniu a nespokojnosti voľný priechod

Bratislava, Námestie slobody, sobota popoludnie. Výjavy, aké vídame na záberoch z Bieloruska či USA. Hradba ťažkoodencov a proti nim dôchodkyňa, snažiaca sa im čosi vysvetliť. Človek stojaci sám, zúrivo mávajúci vlajkou v daždi slzného plynu. Občan spievajúci hymnu, príšerne falošne, ale o to odhodlanejšie. Skupinka skandujúca „My chceme žiť!“. Zúfalý majiteľ fitness centra s obrovským transparentom

„Povoľte prevádzku fitness centier – od vypuknutia pandémie nebol v prevádzkach žiadny prípad!“…

A áno, boli tam tiež chuligáni, ktorí skandovali neslušné heslá, robili bengálske ohne, hádzali čo im prišlo pod ruku a niektorí dokonca nemali rúška (!), až kým ich slzný plyn neprinútil si ich nasadiť.

A tiež objektívne médiá, snažiace sa o nezaujaté informovanie verejnosti, ako to vyplýva aj z ich poslania. Naozaj, médiá ako TASR, TA3, Pravda, Sme, Aktuality, Denník N… nezapreli svoju profesionalitu a nestrannosť.

Každý slušný človek pochopí, že v tom strese, uprostred nepovolenej demonštrácie, sa novinár môže aj pomýliť. Tak napríklad by sme nemohli odsudzovať uvedené médiá, keby sa náhodou pomýlili v odhade počtu účastníkov: vraj ich prišlo niekoľko stoviek. No my zase môžeme tvrdiť, že ich tam bolo stotisíc, veď aj my máme právo sa pomýliť. Ale kto si pozrie záznam z demonštrácie, iste si urobí názor sám.

Korporátne médiá sa trochu pomýlili aj v tom, kto sa demonštrácie zúčastnil. Svorne písali, že pred Úradom vlády v sobotu prebiehal protest futbalových fanúšikov. Je pravda, že najsilnejšie „frontálne“ skupiny, to boli údajne slovanistickí ultras a pridružené, miestami tak trochu temné živly. Bohužiaľ. Lenže tí tvorili iba menšinu uprostred skutočnej ľudovej demonštrácie. V dave boli rodiny s malými deťmi, zúfalí dôchodcovia a dôchodkyne a všetky ostatné kategórie bežných ľudí z celého Slovenska, ktorí účasťou na nepovolenom proteste proti poloprofesionálnej koronovej vláde odbrzdených oligarchov prejavili odvahu a doslova občiansku statočnosť. Ale to si objektívni novinári našich objektívnych korporátnych masmédií v tom strese nemohli všimnúť.

Pokiaľ ide o policajtov, tí boli veľmi disciplinovaní. Niektorí sa protestujúcim zverili, že hoci si musia robiť svoju prácu, duchom sú s nimi, ale zvládli to profesionálne a minister vnútra Mikulec ich za to pochválil. Aj disciplíny ako prácu so slzným plynom, obuškami, vodným delom a streľbu gumovými projektilmi zvládli na jednotku.

Lenže čo teraz? Tí ľudia, nepovolene zhromaždení pred Úradom vlády, porušili zákon. Tisíce ľudí ostentatívne odignorovali núdzový stav, producírovali sa bez rúšok, neuposlúchli príkazy polície, niektorí dokonca niečo hádzali na policajtov a štverali sa na bránu Úradu vlády. Aj v normálnom režime, nie to ešte v núdzovom stave sa na nich vzťahujú rôzne paragrafy.

Čo teraz urobí vláda? Splní si svoju povinnosť, dá to „na Lukašenka“ a bude v zmysle zákona tie tisíce ľudí zatýkať, pokutovať a áreštovať? Alebo orgány privrú oči, nebudú ich sankcionovať a tým porušia zákon oni? Lenže moment: v právnom štáte sa má merať vždy rovnakým metrom, môžu teda odteraz aj ostatní občania ignorovať rúška a zákazy?

Objektívne priznajme, teraz je pred vládou ťažká voľba. Lenže má presne to, čo si zaslúžila. Takto to dopadne, keď sa k moci dostane neschopný, nepredvídavý a arogantný vládca, ktorý najprv koná a až potom (možno) rozmýšľa.

Držme si klobúčiky, Matelkov kolotoč sa len roztáča, tá pravá zábava sa ešte ani nezačala.

Ivan Lehotský