Praha

Vlády väčšiny východoeurópskych krajín naďalej pevne podporujú Ukrajinu, ale vo vidieckych oblastiach týchto krajín je vojna menej populárna. Politická jednota vo východnej Európe sa teraz rozpadá, pretože tí, ktorí vyzývajú na mierové rozhovory a obnovenie hospodárskych vzťahov s Moskvou, sú označovaní za “extrémistov”.

Keďže proeurópske koaličné vlády sa čoraz viac vymedzujú voči populistickým opozičným stranám, podpora Ukrajiny sa stala rozhodujúcou otázkou v sporoch o národnú identitu. Česká republika a Slovensko štedro podporujú Kyjev, ale ich politické špičky sa s opovrhnutím pozerajú na veľkú časť miestneho obyvateľstva, ktoré je skeptické voči miere podpory poskytovanej ukrajinskému vojnovému úsiliu.

Protivojnoví a protivládni demonštranti v Českej republike, ktorí sa združujú pod spoločenským hnutím s názvom “Česká republika na prvom mieste”, sú podľa svojich proukrajinských odporcov motivovaní “nenávisťou”. Na českom proteste 28. októbra sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, ktorí obviňovali z rastúcich životných nákladov podporu Ukrajiny a žiadali odstúpenie vlády, pričom podobný počet ľudí sa zúčastnil na proukrajinskej protidemonštrácii o dva dni neskôr. Český minister vnútra Vít Rakušan vyhlásil, že “našim nepriateľom” nedovolí “ukradnúť naše vlastenectvo ani našu vlajku”, čím zrejme vykreslil každého, kto spochybňuje politiku vlády voči Ukrajine, ako nepriateľa štátu.

Vlády v Prahe a Bratislave sú chválené za neochvejnú podporu Kyjeva. Česká republika bola prvou krajinou Severoatlantickej aliancie, ktorá poslala tanky ukrajinskej armáde, a obe krajiny prijali státisíce ukrajinských utečencov.

Zároveň tieto vlády žalostne zlyhali pri upevňovaní ľudovej podpory pre Ukrajinu. Umožnili a dokonca podporovali transformáciu vojny na domácu kultúrnu vojnu medzi obyvateľmi miest a chudobnejšími voličmi z vidieka, ktorí sa obávajú vplyvu vojny na životné náklady. Otvorené nepriateľstvo českej vlády voči demonštrantom podnecuje nepriateľské prostredie. Premiér Petr Fiala vyhlásil, že protivojnové protesty sú dôkazom “ruskej piatej kolóny”, ktorá má “blízko k extrémistickým postojom”.

Takéto vyhlásenia pomohli premeniť vojnu na Ukrajine na ostro stranícku záležitosť, ktorá upevňuje existujúce sociálne a kultúrne rozdiely. Priaznivci podpory Kyjeva sú zvyčajne proeurópski a zástancovia progresívnych hodnôt, pričom nedávna proukrajinská protidemonštrácia v Prahe sa zamerala aj na podporu LGBT komunity v regióne.

Protivládni demonštranti sú skôr euroskeptici a sociálni konzervatívci. Sú tiež pozoruhodne podozrievaví voči zámerom a geopolitickému vplyvu Ameriky. Na protestoch Czech Republic First je zmienok o Vladimírovi Putinovi málo, ale transparentov a prejavov odsudzujúcich americký vplyv je veľa.

Nech už s ich názormi nesúhlasíme akokoľvek, označovanie týchto protestujúcich za extrémistov nie je spôsob, ako upevniť podporu pre Ukrajinu. Namiesto toho sa treba vážne zamyslieť nad tým, prečo sa toľko ľudí vo východnej Európe cíti byť odcudzených od politikov a hlavnoprúdových médií.

Tieto východoeurópske vlády nekompromisne podporujú Ukrajinu a český kabinet koncom októbra navštívil Kyjev, aby rokoval s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ak však títo lídri nezaujmú voči vlastnému ľudu zmierlivejší tón, môžu si v budúcich napätých hospodárskych časoch vyslúžiť smršť nevôle. Koniec koncov, pre občanov je oveľa ťažšie nájsť chybu na vláde, ktorá chráni ich vlastné záujmy, ako kritizovať režimy, ktoré akoby uprednostňovali záujmy iných.

Dokazuje to aj reakcia na neúprosný postoj maďarského premiéra Viktora Orbána “Maďarsko na prvom mieste” k vojne. Podpora tejto egocentrickej politiky je vysoká dokonca aj medzi voličmi opozície. Počet Maďarov, ktorí sú za sankcie voči Rusku, klesá a podpora vládneho odmietnutia poslať zbrane Kyjevu sa rozširuje aj naprieč tradičným politickým rozdielom.

Na Slovensku však nedávny prieskum verejnej mienky naznačuje, že viac ako 50 % obyvateľov si teraz želá, aby Rusko vyšlo z vojny ako víťaz, pričom pätina si želá “jasné víťazstvo” Kremľa. A hoci sa bežne predpokladá, že podpora Ruska vo východnej Európe je generačnou záležitosťou, podľa prieskumu je najvyšší podiel ľudí, ktorí si želajú ruské víťazstvo, vo vekovej skupine 30 – 39 rokov.

Je obvyklé, že výskumníci tvrdia, že existuje súvislosť medzi vzdelaním a podporou Ukrajiny, čo nahráva stereotypom o protivojnových demonštrantoch ako o neosvietených vidiečanoch motivovaných úzkymi vlastnými záujmami. Táto pochybná charakteristika je nebezpečná pre vlády, ktoré si chcú pokračovať v podpore Kyjeva. Ukončenie diskusie odmietaním opozičných hlasov ako hlúpych, sebeckých alebo extrémistických je najistejšou cestou k posilneniu odporu voči podpore Ukrajiny.